Bývalý šéf rezortov hospodárstva a životného prostredia Peter Žiga bol obvinený z podplácania. Jeho spolustraníci sa ho zatiaľ zastávajú, on sám však do parlamentu vo štvrtok neprišiel.
V piatok Žiga vypovedal na NAKA. Pred výsluchom označil obvinenie, ktoré voči nemu vzniesli, za nezmysel a odmieta, že by niekoho uplácal. Podotkol, že ide o výpovede kajúcnikov, ktoré sa nezakladajú na pravde.
Ľudia z najvyšších poschodí politiky si vôbec prvé odsudzujúce rozsudky v ponovembrovej histórii Slovenska vypočuli na konci roku 2018. Za machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe poslal v novembri 2018 Navyšší súd bývalého ministra výstavby za SNS Mariána Janušeka do väzenia na 11 rokov a jeho nástupcu vo funkcii Igora Štefanova na 9 rokov. Zatiaľ neprávoplatný 19-ročný trest za falšovanie zmeniek uložil Špecializovaný trestný súd vo februári aj exministrovi hospodárstva Pavlovi Ruskovi. Teraz by ich mohol nasledovať aj Peter Žiga.
Exminister sa podľa polície dopustil uplácania. „Vo štvrtok 17. decembra vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry vzniesol obvinenie za prečin podplácania poslancovi Národnej rady, Ing. P. Ž.,“ informoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Keďže malo ísť o uplácanie verejného činiteľa, bývalému ministrovi hrozí trest odňatia slobody na dva až päť rokov. Polícia však zatiaľ nespresnila skutok, ktorého sa mal dopustiť.
Uplácať mal viackrát
Exministra hospodárstva sa týka jeden z ôsmich skutkov riešených v rámci policajnej akcie Judáš. Bývalý šéf Finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník mal v tejto veci vypovedať, že od nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra zobral úplatok 50-tisíc eur za to, aby Národná kriminálna agentúra nevyšetrovala karuselové podvody syna exministrovho brata Štefana Žigu. Za daňové podvody mu malo byť údajne vznesené aj obvinenie, v roku 2016 sa však malo zahladiť. Celé to vraj vybavoval práve vtedajší minister Smeru Peter Žiga.
Žiga však ešte na začiatku decembra obvinenia dôrazne odmietol a označil ich za vyfabulované. Medializované informácie podľa vlastných slov vníma ako súčasť politického boja. Žiga však vtedy nechcel novinárom povedať, či sa so Slobodníkom stretol. S Bödörom sa stretol na spoločenských akciách, ako tvrdil, ale žiadne peniaze mu nedával.
Zároveň však má Žiga figurovať aj v kauze súdneho sporu medzi štátom a Slovenskými elektrárňami vlastnenými z väčšej časti talianskym investorom o vodné dielo Gabčíkovo. Vypovedať o tom mala bývalá štátna tajomníčka ministerstva hodpodárstva za Smer Monika Jankovská. Tá vo svojej výpovedi údajne vyšetrovateľom priznala, že od Žigu vzala 100-tisíc eur na to, aby u sudkyne Najvyššieho súdu Kataríny Pramukovej vybavila rozhodnutie v prospech Slovenska. Pramuková tak aj rozhodla, podľa Jankovskej však úplatok neprijala.
Po tomto rozhodnutí nasledovala ešte medzinárodná arbitráž, v ktorej v lete 2017 štát uspel. Žiga však musel vysvetľovať, prečo zástupca štátu v tomto spore, advokát Radomír Bžán, dostal za svoju prácu až 11 percent z hodnoty sporu, čo vyšlo závratných 77 miliónov eur. Odmena bola síce napokon po tlaku verejnosti znížená na niečo viac ako 17 miliónov eur.
Túto verziu čiastočne potvrdzuje, zároveň však aj vyvracia samotná Pramuková. „Ako sudkyni mi nikdy nebol žiaden úplatok ponúkaný a ani som žiaden úplatok neprijala, takže nejestvoval žiaden dôvod čokoľvek oznamovať,“ povedala sudkyňa pre denník N, ktorému zároveň potvrdila, že ju v prípade Petra Žigu vypočúvali ako svedkyňu.
Polícia ani prokuratúra zatiaľ nepovedali, či budú žiadať pre Žigu väzobné stíhanie. Prípadnú väzbu by však skomplikoval fakt, že Žiga je parlamentným poslancom. „Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady,“ uvádza sa v ústave.
Postup pre udelenie takétoho súhlasu pre denník Pravda opísala predsedníčka mandátového a imunitného výboru Anna Andrejuvová (OĽaNO). „Ak by príslušný orgán oznámil predsedovi Národnej rady, že žiada o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby, predseda má požiadať o zvolanie výboru. Ja by som ho následne do 48 hodín zvolala. Prerokovali by sme túto žiadosť a zároveň by sme dotknutému poslancovi umožnili sa rokovania zúčastniť a vyjadriť sa k tejto žiadosti. Výbor spolu so správou o svojich výsledkoch a zisteniach predkladá návrh na uznesenie plénu Národnej rady. Ja osobne by som hlasovala kladne. O vydaní súhlasu na vzatie poslanca do väzby už potom rozhoduje Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov,“ priblížila Andrejuvová.
Vlastní mu zatiaľ veria
Nezaradení poslanci okolo expremiéra Petra Pellegriniho sa svojho spolustraníka zastali. „Peter Žiga to jednoznačne vylúčil. Tvrdí, že medializované informácie sa nezakladajú na pravde, vylúčil, že by k takémuto skutku vôbec došlo a ja nemám dôvod mu neveriť. Vyzerá to tak, že toto obvinenie je opäť založené na výpovedi nejakého kajúcnika, ktorý chce nejakú zmierlivejšiu formu trestu,“ vyhlásil na tlačovej besede nezaradený poslanec a Žigov stranícky kolega Richard Raši.
Pozastaviť Žigovo členstvo sa v novej strane Hlas preto zatiaľ nechystajú. „Peter Žiga sám povedal, že čaká, kedy bude predvolaný poskytnúť akékoľvek informácie k akýmkoľvek skutočnostiam. Verím, že po dnešku orgány tak aj urobia a Peter Žiga to bude môcť celé vysvetliť,“ dodal Raši. Predseda Pellegrini sa k týmto informáciám nevyjadril, pretože sa nachádza v karanténe.
Na obvinenie však zareagoval aj predseda opozičného Smeru Robert Fico. Ten síce pripomenul, že Žiga patrí ku zradcom, ktorí Smer opustili, ale ako minister podľa neho podal profesionálny manažérsky výkon. „Napriek tomu, že so Smerom nemá nič spoločné a ja za neho nemám žiadnu politickú zodpovednosť, som presvedčený, že celá kauza okolo Petra Žigu je vymyslená a Žiga sa stal obeťou politickej objednávky Igora Matoviča, aby došlo k prekrytiu tých strašných vecí, ktoré sa stali v stredu,“ reagoval Fico vo videu na sociálnej sieti.
Maléry exministra: od dreva až k Bžánovi
Veľkoobchodník s drevom, aj tak je známy bývalý šéf rezortu životného prostredia i hospodárstva, terajší poslanec Peter Žiga (nezávislý). Pred troma rokmi sa prevalil škandál okolo firmy Taper, Žiga vtedy viedol ministerstvo hospodárstva. Informáciu priniesol týždenník Trend s tým, že daniari našli nezrovnalosti v účtovníctve drevárskej firmy za roky 2014 – 2015. Išlo o podozrivé drevo od firmy, ktorá pre svoje drevo nemá udelenú ciachu – teda značku o legálnom pôvode dreva. Firma preto ako dodávateľa uvádzala iné firmy, no tie v tom čase už neexistovali alebo s drevom neobchodovali. Celkovo malo ísť o 340-tisíc eur, ktoré mal Taper doplatiť na dani z pridanej hodnoty (DPH).
Žiga vtedy tvrdil, že z tohto biznisu už odišiel. Firma Taper sa hájila aj tým, že chýba legislatíva, ktorá by presne riešila, ako drevo evidovať. To Slovensku vyčítal aj Brusel, keďže v tom čase už mala byť dávno do našej legislatívy prenesená smernica o dreve. Kauza okolo drevárskeho gigantu išla vlani do stratena po tom, čo ju prebral špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Druhýkrát sa Žiga výrazne zviditeľnil pri spore o Gabčíkovo. Slovensko vtedy s veľkou slávou v roku 2017 vyhralo arbitráž vo Viedni. Bývalá vláda sa z úspechu dlho netešila, zatienil ho škandál okolo neprimerane veľkej odmeny pre právnika Radomíra Bžána. Pôvodne mala jeho advokátska kancelária za vyhratý spor dostať odmenu 11 percent zo 700 miliónov – teda asi 77 miliónov eur. Spoločnosť MH Manažment, ktorá patrí pod rezort hospodárstva, rokovaním znížila odmenu na 2,5 percenta, teda 17,6 milióna eur s tým, že 4,9 milióna bolo už zaplatené. Po ťahaniciach okolo odmeny Žiga nakoniec vedenie MH Manažmentu odvolal.
Fond národného majetku žaloval v júni 2015 na arbitrážnom súde vo Viedni spoločnosť Enel ako väčšinového akcionára Slovenských elektrární o 588 miliónov eur. V žalobe sa odvolával na zmluvu o odškodnení, ktorú podpísal s vedením fondu pri privatizácii v roku 2006. V nej malo stáť, že pokiaľ bude zmluva o prevádzke ukončená pred termínom, čo znamená do tridsiatich rokov po tom, ako sa stala zmluva o prevádzke právne účinnou, firma má nárok na odškodnenie. Suma sa počas dvojročného súdu zvýšila o úroky a istinu až na 700 miliónov eur. Záväzky fondu prebrala v roku 2015 po jeho zrušení práve akciová spoločnosť MH Manažment, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva.
Peter Žiga
Peter Žiga bol už roku 2006 zvolený za poslanca Národnej rady, prijal však miesto štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva. Po predčasných voľbách v roku 2012 sa košický rodák stal v jednofarebnej vláde Smeru ministrom životného prostredia. Počas minulého volebného obdobia viedol rezort hospodárstva. V súčasnosti je poslancom parlamentu, kde bol síce zvolený za Smer, avšak už v lete odišiel do novej strany Petra Pellegriniho Hlas. Kvôli veľmi úspešnému podnikaniu s drevom, ktoré sa väčšmi rozbehlo najmä za Žigovej politickej kariéry, bol dlhodobo zaraďovaný medzi biznis krídlo Smeru.