0

Vyšachuje vírus parlament aj vládu?

, 21.12.2020 10:00

Čo s núdzovým stavom? Aktuálne vyhlásený núdzový stav uplynie 29. decembra. Vláda zároveň navrhuje novelizovať zákon o bezpečnosti štátu, ktorý má umožniť jeho opätovné predĺženie. Tým by sa odstránili pochybnosti o tom, či je takýto krok legálny. Keďže však ide o ústavný zákon, na jeho prijatie je potrebný súhlas aspoň 90 poslancov. Viacero poslancov sa ocitlo v karanténe či domácej izolácii, je preto otázne, či sa podarí schváliť novelu do 29. decembra.

Podľa ústavnej právničky a poradkyne ministerky spravodlivosti Lucie Berdisovej súčasná právna úprava neumožňuje rokovanie a hlasovanie Národnej rady v on-line podobe. Zároveň je otázne, či by sa núdzový stav predĺžil alebo vyhlásil nanovo podľa aktuálnej právnej úpravy. Scenár, v ktorom by unavení doktori a sestričky hromadne podávali výpovede po uplynutí núdzového stavu, tak nakoniec vôbec nemusí byť fikciou.

Prečo je nevyhnutné, aby sa prijala novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorý upravuje núdzový stav?

Myslím si, že za súčasnej právnej úpravy je ústavnoprávne problematické, ak by sa núdzový stav predlžoval alebo, hoci aj po nejakej veľmi kratučkej prestávke, vyhlasoval nanovo. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu totiž výslovne umožňuje predĺženie len pri výnimočnom stave, nie pri núdzovom stave, a pri opätovnom vyhlásení môžeme hovoriť o obchádzaní deväťdesiatdňovej lehoty. Preto to podľa mňa možné nie je. Zdá sa mi, že to bol aj prevládajúci názor, ktorý som zachytila v odbornej debate. Existovali však aj názory iné, ktoré opätovné vyhlasovanie pokladali za možné, ak dôvod na vyhlásenie núdzového stavu trvá. Taký názor mal napríklad Marek Káčer. Rozumiem, že fakticky je situácia trochu iná, ako keď o tom bola diskusia prvý raz v júni, keď sa končila 90-dňová lehota jarného núdzového stavu. Čísla nakazených boli vtedy dobré. Faktický podklad diskusie je teda teraz iný. Možno preto by bolo prípadné opätovné vyhlásenie núdzového stavu vnímané spoločensky inak, to je však v podstate mimoprávny argument. Myslím si teda, že je potrebné, aby bola prijatá novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorá by predĺženie núdzového stavu výslovne umožnila.

Koronavírus si vyberá svoju daň aj na poslancoch. Bolo by za súčasnej právnej úpravy možné, aby parlament rokoval a hlasoval dištančne, teda on-line?

Čo sa týka alternatívnych možností hlasovania v parlamente, na ich uskutočnenie by podľa môjho názoru bola potrebná zmena zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ten je totiž vo viacerých ustanoveniach dizajnovaný tak, že ide o stretávanie sa v nejakom konkrétnom fyzickom priestore. V takomto nastavení by teda bolo problematické hlasovať bez jeho zmeny. Čo sa týka technickej stránky rokovania, je otázne, či je Národná rada vybavená technológiami, ktoré by zabezpečili napríklad overenie toho, kto takpovediac na diaľku hlasoval. Okrem právnych sú tu teda aj isté technické prekážky, ktoré by bolo potrebné prekonať. A to je veľmi zložité, ak nie nemožné zabezpečiť v takom krátkom čase.

Nemohlo by on-line hlasovanie naraziť aj na ústavu, ktorá hovorí, že Národná rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov?

Osobne si myslím, že problém nie je na ústavnej úrovni, ale skôr na zákonnej, v spomenutom rokovacom poriadku. Keď ústava hovorí o prítomnosti poslancov, tak nehovorí nevyhnutne o tom, že poslanci musia byť fyzicky prítomní v jednej miestnosti. Národnú radu by sme teda ako inštitúciu mohli vnímať oveľa viac ako priestor na demokratickú diskusiu a rozhodovanie, než len ako nejakú budovu. Parlamentom sú v podstate viac poslanci a poslankyne než samotná budova Národnej rady.

Je podľa vás expresná zmena rokovacieho poriadku reálna?

Neviem si to úplne predstaviť vzhľadom na to, že sú sviatky. Ak by sviatky neboli, tak možno by bola situácia iná, aspoň z hľadiska prekonania právnych prekážok. Rýchlosť a náklady odstraňovania technických prekážok posúdiť neviem. Myslím si však, že je to o dosť viac nereálne ako reálne.

Ak by bol opätovne vyhlásený núdzový stav za súčasného znenia právnej úpravy, tak by to znamenalo, že všetky doterajšie uznesenia vlády týkajúce sa lockdownu by museli byť prijaté nanovo?

Nie som si vôbec istá, že vláda by automaticky išla buď do opätovného vyhlásenia núdzového stavu, alebo do jeho predĺženia, ak by nebol zmenený ústavný zákon. To je podľa mňa na veľkú politickú diskusiu, keďže právne riziká sú tam výrazné. Podľa použitej formy by bolo potrebné už prijaté uznesenia upravovať, čo sa týka trvania, to by sa dialo pri predĺžení, alebo by bolo potrebné prijať nové uznesenia, ak by išlo o vyhlásenie núdzového stavu nanovo.

Môže vláda rokovať a prijímať uznesenia a nariadenia aj dištančnou formou či tiež by muselo prísť k zmene právnej úpravy?

Podľa zákona o organizácii činnosti vlády to možné je. Vláda môže schôdzovať aj s využitím technického prostriedku na prenos obrazu a zvuku. Podľa rokovacieho poriadku vlády o tom rozhoduje predseda. Takže činnosť vlády nemusí byť paralyzovaná ani v prípade domácej izolácie či karantény jej členov a členiek.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
0 debata debata
Viac na túto tému: #parlament #núdzový stav