Potvrdilo to podľa NKÚ nielen nastavenie činností Správy štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR), ale aj formálne fungovanie pandemickej a národnej protiepidemickej komisie počas situácie spôsobenej ochorením COVID-19.
Slovensko taktiež nemalo začiatkom roka k dispozícii žiadne pohotovostné zásoby zdravotníckych pomôcok, koncom septembra pri nástupe druhej vlny pandémie nebola situácia výrazne lepšia. Štátne hmotné rezervy mali k dispozícii nevyhnutný zdravotnícky materiál len na obdobie desiatich dní. Chýbali vrecia na biologický odpad, rukavice či dezinfekcia. Informoval o tom hovorca NKÚ Marek Papajčík.
„V rámci mimoriadnej epidemickej situácie mali kľúčovú rolu zohrávať dve poradné odborné komisie – Pandemická komisia vlády SR a Národná protiepidemická komisia. V oboch prípadoch sme zistili, že ich fungovanie i postavenie v rámci krízového riadenia štátu bolo vysoko formálne a protiepidemická komisia, ktorej šéfom je hlavný hygienik SR, od roku 2019 vôbec nezasadala,“ konštatoval podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Na druhej strane do procesov manažovania aktívne vstupoval Permanentný krízový štáb, pri ktorom absentujú jeho zákonné kompetencie a pôsobnosť. Z rokovaní permanentného štábu, k prijatým záverom napríklad v otázke prioritizácie distribúcie pohotovostných zásob, pritom neexistujú žiadne písomne dôkazy.
Podpredseda národných kontrolórov poukázal tiež na to, že zodpovedné inštitúcie nevyužili pri komunikácii či informovaní občanov existujúce informačné systémy. „Ani raz nebola využitá štátna platforma slovensko.sk. Do elektronickej schránky fyzickej či právnickej osoby nebol v priebehu pandémie zaslaný žiadny dokument, ktorý by uľahčil ľuďom orientovať sa v novej – mimoriadne nepríjemnej situácii,“ uviedol Andrassy. Aktívnym využívaním informačných systémov by sa pritom podľa neho v reálnom čase pomáhalo hygienikom, lekárom pri trasovaní chorých či identifikovaní ohnísk nákazy na COVID-19.
Najvyšší kontrolný úrad odporúča rezortu vnútra, aby vykonal komplexnú analýzu systému riadenia kľúčových inštitúcií v čase mimoriadnej situácie. „Akúkoľvek vážnu situáciu vieme zvládnuť len vtedy, ak existujú jasné pravidlá pre aktívnu účasť každej zainteresovanej štátnej a verejnej inštitúcie v systéme krízového riadenia štátu,“ pripomenul podpredseda NKÚ. Dôležitou otázkou je podľa neho tiež existencia jednoznačne a zákonne určenej zodpovednosti za riadenie, rozhodovanie a predchádzanie vzniku významných škôd na majetku, zdraví obyvateľov v dôsledku pandémie či živelnej pohromy.
Pellegrini: Vláda leto premrhala
V septembri, teda polroka po príchode pandémie na Slovensko, boli sklady Správy štátnych hmotných rezerv naplnené len na 16 percent. Je to potvrdením toho, že vláda leto premrhala, vôbec sa pandémii nevenovala a prípravu na druhú vlnu trestuhodne zanedbala. Uviedol to v reakcii na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Pellegrini tvrdí, že jeho vláda mala na prípravu pred novým koronavírusom niekoľko týždňov, keď sa vírus začal rýchlo šíriť po Európe. „Napriek tomu bolo zdravotníckeho materiálu v nemocniciach dostatok, pretože tie sa zásobili mimo režimu Štátnych hmotných rezerv,“ povedal Pellegrini. Za vážnejšiu situáciu pokladá práve konštatovanie NKÚ, že v septembri boli sklady Správy štátnych hmotných rezerv naplnené len na 16 percent.