Kollár sa vytratil, hnutie padá. Kotleba stratil témy

, 22.12.2020 01:00

Nízka mediálna aktivita Borisa Kollára sa prejavuje v páde jeho hnutia Sme rodina. Kotlebovcom sa minuli výrazné témy.

Do parlamentu by sa v decembri dostalo sedem strán. Je medzi nimi mimoparlamentné Progresívne Slovensko, no chýba Za ľudí, KDH či maďarské strany. Polepšili si najmä SaS a Hlas, výrazný prepad zaznamenalo hnutie Sme rodina a extrémisti z ĽS NS. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry AKO. Jej výkonný riaditeľ Václav Hřích hovorí, že za pádom preferencií hnutia Sme rodina je nízka mediálna aktivita ich šéfa Borisa Kollára. Extrémistom zasa chýba výrazná téma, ktorú by mohli voličom komunikovať.

Voľby by v decembri vyhrala strana Hlas Petra Pellegriniho so ziskom 22,8 percenta, ktorá od októbra narástla o štyri percentá. Polepšila si aj SaS, ktorá by získala 16,2 percenta, teda o 3 percentá viac ako v októbri. Po prvýkrát od februárových volieb v prieskumoch AKO sulíkovci preskočili hnutie OĽaNO premiéra Igora Matoviča, ktoré by v decembri získalo len 14, 2 percenta. To je o percento menej ako v októbri, ale o desať menej ako vo februárových voľbách. Kollárova Sme rodina s 5,7 percenta by ledva preliezla bránu Národnej rady. V októbri pritom mala o tri percentá viac. Rovnaký pád zaznamenali aj extrémisti. Smer si od júnového odchodu časti poslancov drží svoje preferencie bezpečne nad hranicou zvoliteľnosti.

Mimo parlamentu je už od volieb koaličná strana Za ľudí s líderkou Veronikou Remišovou, v ostatnom prieskume získali 4,7 percenta. Mimo parlamentu je aj KDH a taktiež maďarské strany SMK-MKP, Most-híd a MKO-MKS, ktoré sa hýbu okolo jedného percenta.

Súčasná koalícia by vládu nezložila, v parlamente by strany OĽaNO, SaS a Sme rodina mali iba 67 mandátov. S Progresívnym Slovenskom by to bolo 79 mandátov.

Kollárovci dole, Pellegrini hore

Podľa Hřícha nie je jasné, či sa Richard Sulík so stranou SaS stal definitívnym víťazom boja vo vnútri vládnej koalície, hoci tomu čísla môžu nasvedčovať. „Z histórie vieme, že OĽaNO a SaS majú relatívne podobného voliča. Súčasná situácia bola v minulosti bežná, teda SaS bola vždy trošku vyššie ako OĽaNO,“ vysvetľuje Hřích. Uznáva však, že voliči, ktorých OĽaNO nabralo tesne pred voľbami tzv. efektom snehovej gule, sa stratili.

Premiér vyzval Sulíka, aby rezignoval na kreslo ministra hospodárstva. Hřích si netrúfa predpovedať, čo by to urobilo s preferenciami liberálov.

„Veľa by záležalo na okolnostiach. Je rozdiel, či by odišiel sám, alebo by ho odvolal premiér Matovič. Keď sa však pozrieme do minulosti, koaličné prekáračky väčšinou škodili všetkým zainteresovaným,“ pripomína Hřích.

Pád Sme rodina je podľa neho zapríčinený najmä zníženou mediálnou aktivitou Kollára, ktorý sa momentálne zotavuje po autonehode z konca októbra. „Niekoľko týždňov nekomunikoval vôbec, teraz iba obmedzene. Na pokles preferencií pre strany jedného muža to stačí,“ myslí si Hřích.

Podľa neho hnutiu značne uškodila aj kauza Kollárovho papalášizmu, a to dokonca viac ako jeho falošná diplomová práca. „Počas leta, keď kauza diplomovky vrcholila, sa preferencie takmer vôbec nepohli. Mnoho ľudí si už na to ani nespomína, preto je súčasná situácia skôr odrazom nedávnych káuz. Bude zaujímavé sledovať, ako budú voliči reagovať, keď sa komunikácia predsedu strany vráti do pôvodnej intenzity,“ premýšľa Hřích.

Padajúce preferencie podľa neho zatiaľ nezastavilo ani výraznejšie akcentovanie sociálnych tém. Pripomína, že Sme rodina sa o ne pokúša už od svojho vzniku, príčinu prepadu tak treba podľa neho hľadať inde.

Kollárovcom navyše nepomohol ani vznik strany Hlas, ktorá podľa Hřícha už tesne po svojom vzniku zobrala časť ich voličov. „Súvisí to s tým, že časť voličov Sme rodina predtým volila Smer. Hlas, ktorý vznikol zo Smeru, si ich teda de facto zobral naspäť. Preto na úkor Sme rodina rastie práve Hlas,“ konštatuje Hřích.

Vykrikovanie nestačí

Pokles kotlebovcov je podľa Hřícha spôsobený neschopnosťou nájsť výraznú tému, ktorú by mohli uchopiť. „Jednou z ich hlavných tém bolo v poslednom období popieranie koronavírusu. Veľa poslancov ĽS NS sa ním nakoniec infikovalo,“ pripomína Hřích, podľa ktorého tak v danej téme ich postoj už nemá takú váhu. „Snažili sa mať veľa vystúpení v parlamente. To si však bežní občania často ani nevšimnú,“ dodáva s tým, že na úkor kotlebovcov čiastočne vyrástla strana Vlasť, ale aj Smer.

Stabilnú voličskú základňu má podľa neho už od volieb Progresívne Slovensko. Myslí si, že kým nebude mať strana výrazného vyzývateľa, ich preferencie sa nezmenia.

Maďarským stranám sa stále nepodarilo spojiť, čo má podľa Hřícha výrazný dosah na ich preferencie. „Voliči o spájaní počúvajú už od jesene minulého roka, no stále sú tu až štyri rôzne subjekty. Ich jedinou šancou je spolupráca. Veľa maďarských voličov si už nevyberá stranu iba na etnickom princípe, čo môže súvisieť aj so sklamaním z toho, že sa žiadna ich strana nedostala do parlamentu,“ hovorí Hřích, podľa ktorého ide najmä o mladších voličov.

Prieskum realizovala agentúra AKO na vzorke 1 000 respondentov od 17. do 19. decembra. Voliť by nešlo 17,6 percenta opýtaných, 17,3 percenta nevie, koho by volili.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

397 debata
Viac na túto tému: #preferencie politických strán