Vyšetrovateľ zadržal šiestich obvinených ešte v stredu 2. decembra skoro ráno. Lučanského zadržali o deň neskôr, keď sa vrátil z dovolenky v Chorvátsku. Vyšetrovateľ všetkých obvinil z prijímania úplatkov, ale niektorých aj z ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti, vydierania a jedného tiež z podporovania zločineckej skupiny sýkorovci.
Už v sobotu 5. decembra rozhodla sudkyňa o dvoch obvinených, v nedeľu k nim pridala ďalších piatich. Súd vzal postupne do väzby bývalého riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činnosti Jozefa Reháka, bývalého šéfa sekcie daní a ciel Finančnej správy Daniela Čecha, bývalého policajného viceprezidenta Ladislava Vičana, prvého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu, bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča, policajného vyšetrovateľa Mariána Kučerku aj Milan Lučanského. Toho chcela sudkyňa vypočuť v nedeľu ráno, no oznámil, že jeho manželka má ochorenie COVID-19. Vypočúvanie svedkov sa preto posunulo a Lučanský sa dostal na rad až neskoro popoludní.
Sudkyňu pre prípravné konanie Pamelu Záleskú zhromaždené dôkazy presvedčili. „Súd dospel k presvedčeniu, že orgány činné v trestnom konaní pri plnení svojich povinností odhaľovať trestnú činnosť narazili v tomto (a aj v iných, paralelne prebiehajúcich trestných konaniach) na v istom zmysle korupčný strom, ktorý s vysokou mierou podozrenia a pravdepodobnosti mali udržiavať pri živote policajti, prokurátori a tiež sudcovia, príslušníci rôznych štátnych orgánov, a to s výrazným pričinením nezdravého podnikateľského prostredia, kde pre všetkých zúčastnených mali byť peniaze ako sledovaný cieľ až na prvom mieste,“ uviedla Záleská v uznesení zo 6. decembra, ktorým rozhodla o vzatí obvinených do väzby.
Podľa názoru súdu sa v preskúmavanom prípade na základe už zadovážených dôkazov „jedná o dôkladne vystavanú štruktúru subjektov, ktoré mali sofistikovane, poznajúc prostredie, procedúry a metódy, ťažiť zo svojich pozícií a mali konať v systéme, ktorý mal byť medzi nimi uzavretý (zvonka náhodne či voľne nenarušiteľný) a najmä, ktorý bol štátom vybudovaný na úplne iné účely,“ skonštatovala sudkyňa.
Čo z toho mal Lučanský
Sudkyňa tak rozhodla, že všetci siedmi budú stíhaní väzobne a to pre podozrenie z pokračovania trestnej činnosti a ovplyvňovania svedkov. Obvinení proti rozhodnutiu o väzbe podali sťažnosť a trvajú na svojej nevine. Iba Beňa sa sčasti priznal k vyzradeniu vyhradenej skutočnosti. K samotným činom sa ale obvinení vyjadrovať nechceli. Na pojednávaní komentovali len dôvodnosť väzobných dôvodov.
„Súd sa tak stotožnil s argumentáciou prokurátora, že na obvinených je potrebné nazerať ako na osoby, ktoré zastávali a (z nich niektorí aj stále ešte) zastávajú v rámci ozbrojených bezpečnostných zborov popredné vedúce funkcie, ktoré si po dlhší čas budovali v spoločnosti z titulu svojej vysokej funkcie okruh "ICH“ ľudí, zázemie, postavenie a kontakty a iniciatívne získavali značné výhody voči tretím osobám,“ vysvetlila.
Uznesenie približuje aj spôsob, akým sa mal do korupčných vzťahov dostať Lučanský. Keď bol 1. júna 2018 vymenovaný do funkcie prezidenta Policajného zboru sa mal Lučanský v svojej prezidentskej kancelárii sťažovať spolupracujúcemu obvinenému Norbertovi Paksimu na „podnikanie“ dnes tiež už obvineného bývalého príslušníka SIS Františka Böhma. „Uviedol, že všetci v jeho okolí robia ,kšefty' a od jeho osoby potom chcú, aby ťahal každého zo sračiek a on z toho nič nemá,“ uvádza uznesenia.
Böhm po Paksiho referovaní následne rozhodol, že má byť Lučanskému platený mesačný paušál. Od augusta 2018 do konca roku 2019 mal Paksi pravidelne dostávať 45-tisíc eur, z ktorých si Paksi sám 14-tisíc nechal sám, tisíc eur odovzdal svojmu nadriadenému Rehákovi a zvyšených 30-tisíc eur malo ostať Lučanskému ako odplata za poskytovanie informácií z policajného prostredia. Dokopy malo byť Lučanskému takto vyplatených minimálne 510-tisíc eur.
Svedkovia a listinné dôkazy
Všetci obvinení namietali, že obvinenie je postavené len na výpovedi tzv. kajúcnikov, ktorí nevypovedajú pravdivo, len snažia sa znížiť si trest. Medzi dôležitými dôkazmi ale súd spomenul až šiestich svedkov, výpoveď jedného poškodeného, ako aj viacero listinných dôkazov, napríklad vyšetrovacích spisov a súdnych rozhodnutí. Sudkyni sa však ani počas výsluchu obvinených nepodarilo zistiť, prečo boli podľa ich názoru obvinení.
„Ani jeden z obvinených nedokázal súdu presvedčivo a najmä zrozumiteľne túto otázku zodpovedať. Aj na základe tejto ich neschopnosti presvedčiť súd o tom, že sa jedná len o účelové konanie zo strany kajúcnikov a zároveň na základe nezistenia iných skutočností, odlišných od tých, ktoré obsahuje návrh prokurátora, mohol súd konštatovať, že dôvodnosť trestného stíhania a podozrenie, že sa mali vyšetrovaných skutkov dopustiť obvinení, sú v tejto úvodnej fáze trestného konania dané,“ vysvetlila.
Akcia Judáš nadväzovala na predchádzajúcu policajnú akciu Božie mlyny. Počas tej bol 17. septembra zadržaný bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó a následne obvinený z podporovania zločineckej skupiny „takáčovcov“, obmedzovania osobnej slobody a vydierania. Makó však s políciou spolupracoval, za čo bol 13. novembra prepustený z väzby.
Z veľkej časti aj na základe jeho svedectva prišlo k akcii Očistec, pri ktorej bola 5. novembra zadžaná veľká časť bývalých policajných funkcionárov. V putách Národná kriminálna agentúra vtedy odvádzala svojho bývalého šéfa Petra Hraška, niekdajšieho riaditeľa jej protikorupčnej jednotky Roberta Krajmera, riaditeľa finančnej jednotky Bernarda Slobodníka aj samotného policajného exprezidenta Tibora Gašpara. Boli obvinení zo založenia vlastnej zločineckej skupiny pod vedením nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra, korupcie a zneužívania právomocí verejného činiteľa.