0

Hygienik Mikas vyzýva politikov: Buďte zodpovední, buďte vzormi

, 23.12.2020 09:30

V piatok 6. marca testy potvrdili, že aj na Slovensku je prvý pacient s ochorením COVID–19. Hlavný hygienik Ján Mikas hovorí, že odvtedy sa prakticky nezastavil. História zrejme končiacemu sa roku dá prívlastok - pandemický.

„Ak si mám zobrať niečo pozitívne, naučil som sa pokore, húževnatosti a čiastočne aj diplomacii,“ hodností šéf Úradu verejného zdravotníctva. Kedy bude mať jeho úrad dostatok ľudí a dostatok peňazí? Porazíme koronavírus do budúceho leta alebo už s ľuďmi zostane navždy?

VIDEO: Ján Mikas: Vyzývam politikov, aby boli zodpovední, aby boli pre ľudí vzormi.

Čo bolo najťažšie pre vás v tomto roku?

Ťažkých chvíľ bolo veľa. Pre mňa osobne a asi aj pre väčšinu mojich kolegov bola zlomovým bodom pandémia koronavírusu. Nikto ju nečakal a po prvý raz v histórii sme zažili pandémiu koronavírusu.

Indície o víruse však prišli o niečo skôr.

Prvé informácie sme zaznamenávali už koncom decembra. V januári sme spolu s ministerstvom zahraničia vydávali prvé odporúčania pre cestovateľov do Juhovýchodnej Ázie, do Číny. No vtedy som si ešte nemyslel, že situácia nadobudne rozmery pandémie. Keď prišiel prenos z človeka na človeka, spozorneli sme všetci. Uvedomili sme si, že pri dnešnom spôsobe cestovania, obchodu, možnostiach dopravy je len otázkou času, kedy sa ochorenie prenesie do iných štátov a na iné kontinenty. Keď Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila pandémiu, my sme dali návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie, potom núdzového stavu. A ten máme aj teraz, spolu so zákazom vychádzania. Pandémia poznačila celý rok. Nielen u nás, žiaden štát nebol na ňu prichystaný.

COVID-19 a situácia v nemocniciach

prezentácia ministerstva zdravotníctva, 18. 12. 2020

Fotogaléria
+3

Vírus prekvapil celý svet rýchlosťou svojho šírenia.

Na to má vplyv globalizácia, možnosti cestovania. Ale aj to, že ide o respiračnú nákazu. Tá sa totiž šíri najľahšie a najrýchlejšie.

Možno preto boli aj prvé odporúčania zmätočné? Mám na mysli napríklad nosenie rúšok, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia najskôr neodporúčala.

To bola skôr nešťastná komunikácia z ich strany. Na pandémiu sme v podstate prichystaní všetci, ale táto je výnimočná svojím rozsahom a dĺžkou. To je veľký záber na všetkých. Ľudia sú už unavení, často frustrovaní a nevidia koniec.

Prečítajte si otvorený list Jána Mikasa, ktorý adresoval občanom Slovenska: Zomknime sa, nie sme bezmocní.

No azda to všetko zmení vakcína. Očkovať sa začne o niekoľko dní.

To môže zmeniť situáciu významne. Ale bude závisieť od ľudí, ako veľmi to situáciu zmení.

Na jar, počas prvej vlny, ľudia bez problémov dodržiavali opatrenia. Čo sa odvtedy zmenilo?

Nie som odborník na správanie ľudí. Podľa môjho názoru je každý človek ovplyvňovaný tokom informácií, či už sú pozitívne, alebo negatívne. Alebo pravdivé či nepravdivé. Tak sa môže stať, že u časti populácie opatrnosť opadne, poľavia a idú do väčšieho rizika. Na ľudí však vplýva aj to dlhé obdobie – vírus je tu od marca. V lete bola dobrá situácia a mnohí si mysleli, že už je koniec. Nevnímali, že upozorňujeme aj na možnú druhú a tretiu vlnu. Ľudia si vtedy mysleli, že už zvíťazili.

Po lete prišla druhá vlna. Môže za to len správanie ľudí?

Keď prišla, ľudia si mysleli, že to bude také ako na jar. Na Slovensku sme mali dobrú situáciu, ale veľa ľudí si infekciu donieslo zo zahraničia. Či už z dovolenky, alebo aj z práce, lebo mnohí cestujú za prácou. Tak sa to roznieslo po celom Slovensku. V jednotlivých firmách, rodinách a sme v situácii, v akej práve sme.

V Británii zaznamenali zmutovaný koronavírus. Čo je na tom zvláštne?

Vírus má vlastnosť mutovať. Trošku zmení svoju genetickú informáciu, ktorá sa môže podpísať na určitej zmene jeho vlastností. Tie môžu byť pre samotný vírus výhodnejšie, ale aj nevýhodnejšie. Väčšina mutácií je pre vírus nevýhodná a mutanty zväčša zanikajú. No sú aj mutácie výhodné a potom sa takýto vírus šíri v populácii. Rôzne vírusy majú rôznu schopnosť mutovať. Častejšie ako koronavírus mutuje vírus chrípky, ešte častejšie vírus HIV. Vedci, ktorí koronavírus sledujú od začiatku roka, hovoria, že jedna až dve jeho mutácie sa objavia za mesiac. Takže mutácií je viacero a na viacerých miestach. Ich dosah na vlastnosti vírusu je tiež rôzny.

Znamená mutácia aj nejakú nevýhodu pre človeka?

No, musíme byť opatrní. V súčasnosti sa sleduje, aký dosah môže mať mutácia na šírenie vírusu či klinické prejavy ochorenia u človeka.

Vakcinácia bude chrániť aj pred mutáciami?

Predpokladá sa, že mutácie nie sú také vážne, aby obchádzali imunitný systém. Preto je dôležité, aby sa dali zaočkovať najmä ľudia z rizikových skupín, ktorí môžu mať ťažký klinický priebeh ochorenia, kde je vyššie riziko hospitalizácie.

Vakcinácia a dezinformácie, 11. 12. 2020

Informácie z prezentácie ministerstva zdravotníctva

Fotogaléria
+6

Odborníci hovoria o čiernych Vianociach. Budú čierne?

Keď si zoberieme súčasnú situáciu, tak minimálne týždeň a pol, dva týždne bude vysoký počet hospitalizácií. Veľa bude závisieť od počtu prípadov vo vekovej skupine nad 65 rokov.

Možno súčasnú pandémiu porovnávať s pandémiou španielskej chrípky?

Ťažko porovnávať situáciu z rokov 1918/19 so súčasnosťou. Jednoducho dnes sme oveľa ďalej v diagnostike aj liečbe. Hoci nemáme úplne špecifický liek na koronavírus, podporná liečba má veľký význam. Ďalej sme aj s vakcínou. Máme viac informácií, vieme sa lepšie chrániť. Naozaj je to v prvom rade na ľuďoch a ich disciplíne. Tieto pandémie majú veľa odlišností, spoločné majú to, že sa rýchlo rozšírili, veľa hospitalizácii a relatívne veľa obetí.

Zrejme už každý pozná Úrad verejného zdravotníctva a úlohy hlavného hygienika. To doteraz nebolo.

Je to tak, naše úrady málokto poznal. Azda skôr ľudia, ktorí otvárali prevádzky a potrebovali od hygienika nejaké potvrdenie, prípadne ľudia, ktorí sa potrebovali poradiť o očkovaní. Náš úrad však zahŕňa veľa problematík, nie je to iba epidemiológia, imunizácia či infekčné choroby. Máme aj ďalšie dôležité odbory ako hygienu výživy, hygienu životného prostredia, preventívne pracovné lekárstvo, laboratórne činnosti, radiačnú ochranu, podporu zdravia. Verejnosť si nás všimla, až keď prišla pandémia v takej miere, že sa dotkla aj Slovenska. A pozrite sa, politické špičky jednotlivých štátov sa zapojili do jej riešenia. Pravda je, že sme museli prijať také závažné opatrenia, aké sa doteraz asi ešte nerobili, a bez politikov by spraviť asi ani nešli.

Čo sa zmenilo vo vašej práci?

Popri činnostiach, ktoré musíme vykonávať zo zákona, musíme vykonávať aj činnosti, ktoré súvisia s pandémiou. V rámci nášho úradu a regionálnych úradov verejného zdravotníctva sme museli popresúvať ľudí, aby si navzájom pomohli. Spravil som tzv. trojičky, aby si pomáhali a zvládali epidemiologickú situáciu. Pandémia zmenila pozornosť ľudí a už vedia, že vôbec existujeme.

Tento rok však ukázal dva podstatné problémy. Úrady sú poddimenzované a platy nízke.

Keď sa nič nedialo, minulé vlády tomu neprikladali takú dôležitosť. Poviem to tak, vždy mali asi čo hasiť, a tak hasili prioritné veci. Teraz je prioritou toto, tak sa hasí problém úradov verejného zdravotníctva. Toto je však otázka možno desiatok rokov, kým sa dostali do stavu poddimenzovanosti. Mnohí skúsení kolegovia odišli do dôchodku alebo za lepšie platenou prácou. Dostali sme motivačné financie a prísľuby, že môžeme nabrať ľudí.

Dá sa to?

Nejde to zo dňa na deň. Ľudí si musíme vychovať, lebo nikto nemôže rátať s tým, že príde absolvent zo školy a už vie hneď všetko. Pracujeme však aj na tom, aby sme prilákali študentov k nám na úrady, aby videli, o čom je táto práca, a uvažovali nad možnosťou, že by u nás pracovali. Hoci možnosti súkromnej sféry sú pre nich zaujímavejšie.

Bude to riešenie systémové? Dostali ste dosť peňazí?

Dostali sme nejaké možnosti a prísľuby. V tomto čase asi ťažko zabezpečíme všetky požiadavky, ale snažíme sa, aby noví ľudia posilnili naše rady. No takýto personálny stav bol dlhodobý. Takže bude istý čas trvať, kým sa to zlepší.

Na jar sme prvú vlnu zvládli priam hladko. Čo sa zmenilo v lete, povedali si vari ľudia, že takéto vlny zvládneme aj tri?

Bude to o správaní ľudí, to určite. Čiastočne aj leto spravilo svoje, ale dôležité je stále dodržiavanie opatrení. Aj teraz ich máme nastavené dobre, a keby sa dodržiavali, tak nemáme také vysoké čísla. Keby sme každú chvíľu niečo sprísňovali, to ľudí iba zmätie. Naozaj by stačilo, keby sa dodržiavali opatrenia zo začiatku októbra.

Aký bude vývoj v najbližších týždňoch?

To je veľmi ťažká otázka. Určite však teraz niekoľko dní bude vysoký počet nových prípadov, minimálne dva týždne bude narastať hospitalizovanosť. Uvidíme, čo spraví zákaz vychádzania a prirodzený útlm medzi sviatkami. Ten sme zaznamenali aj počas minulých chrípkových sezón. Vždy začiatkom vianočných sviatkov a cez Nový rok mávajú ľudia dovolenky, žiaci prázdniny, mobilita a stretávanie obyvateľstva je podstatne nižšia, ako keď sa pracuje a študuje. V tomto čase vždy zaznamenávame nižší výskyt akútnych respiračných ochorení a chrípky. Dúfam, že to bude mať aj teraz priaznivý vplyv na počet novodiagnosti­kovaných na koronavírus.

Zákaz vychádzania sa raz skončí. Čo potom?

Ak by to epidemiologická situácia dovoľovala, možno by sme prešli na Covid automat. Ten má jasne zadefinované jednotlivé možnosti, čo sa bude otvárať. Či už sú to školy, reštaurácie, hromadné podujatia a podobne.

Má zmysel lokálne testovanie, ako sme ho teraz videli v Trenčíne?

Také vysoké čísla ako teraz v Trenčíne ešte nemali. Testovanie vychytá infekčných. A možno, keby bolo koordinované s okolitými okresmi, kde je tiež zlá situácia, bolo by to ešte efektívnejšie. Pozitívne testovaní idú do izolácie, ľudia vedia, na čom sú, ak treba, kontaktujú lekára. Ale najdôležitejšie je, že vedia, či sú, alebo nie sú infikovaní. To je predsa lepšie, ako keď človek nevie o svojej nákaze.

Alebo si myslí, že nie je infikovaný.

Vtedy sa inak správa, povedzme si to rovno. Je menej opatrný, stretáva sa s väčším množstvom ľudí a môže ich nakaziť.

Trenčín si testovanie v meste pripravil svojpomocne. A pomerne rýchlo.

Dá sa to. Do organizácie sa vložil primátor mesta, regionálny úrad verejného zdravotníctva, zdravotníci. Ale aj samotní ľudia, ktorí sa išli dať otestovať.

Zrejme je dôležité, že ich na to vyzýval aj primátor.

Všetci politici, či na centrálnej, regionálnej, alebo na úrovni samospráv, majú vplyv na správanie ľudí. Tí ich sledujú, počúvajú, kontrolujú, čo robia. Preto práve politikov vyzývam, aby boli zodpovední, aby si z nich ľudia mohli vziať vzor. Je veľmi dôležité, ako sa práve politici stavajú k tejto situácii.

Lepšie je celoplošné alebo lokálne testovanie?

Treba zvážiť možnosti… V súčasnosti máme limitovaný počet testov. Do konca roka stačia, ale určite nie na celoplošné testovanie. Okrem toho, na to treba urobiť kampaň, zabezpečiť všetky zložky. Je to masová akcia, do organizácie ktorej sa musí zapojiť veľa ľudí. No a, samozrejme, aj verejnosť, aby sa tá akcia vôbec vyplatila a bola efektívna. V súčasnosti by sa musel najskôr urobiť prieskum nálady ľudí, koľko by sa dalo otestovať. Možnou cestou sú lokálne testovania v postihnutých oblastiach alebo komunitách. Teda testovanie zamestnancov vo firmách, žiakov v školách a podobne. To má tiež svoj význam.

Keď bolo pilotné testovanie na Orave, pýtala som sa ľudí čakajúcich v radoch na odbery, a každý povedal, že pozná alebo má v rodine niekoho, kto už bol infikovaný.

Prešiel som okresy na Orave a bol som aj v Bardejove. Videl som, ako ľudia k testovaniu pristupovali, stáli v dlhých radoch a čakali v rozstupoch. Milo ma prekvapilo, ako sa zomkli. To testovanie zlepšilo epidemiologickú situáciu, veľmi pomohli aj ďalšie opatrenia, ktoré tam platili. A ich spoločný efekt sa začal prejavovať. Ale máte pravdu, že COVID-19 je už tak masívne rozšírený, že už len máloktorá rodina ešte nebola infikovaná.

Bude aj tretia vlna?

Vylúčiť sa to nedá. Všetko bude závisieť od toho, ako sa skončí táto vlna. Koľko ľudí sa dá zaočkovať. Ale môže sa stať, že tento vírus tu bude s nami už navždy. Budeme ho brať ako vírus, ktorý spôsobuje akútne respiračné ochorenia, proti ktorému bude účinné očkovanie. Budeme ho sledovať, keď sa bude v určitých vlnách alebo periodicite vracať. Bude sa vyskytovať v populácii celosvetovo a budeme sa musieť s ním naučiť žiť.

Sme už za vrcholom druhej vlny?

Už sme určitý vrchol mali, počty pacientov začali klesať. Teraz však čísla znova stúpajú. Vrcholov môže byť viac, pretože druhá vlna ešte neodznela.

Koľko ľudí by sa malo dať zaočkovať?

Názory vedcov sa v tomto čiastočne rozchádzajú. Ak si spomeniete, keď sme hovorili o ochoreniach v rámci povinného očkovania, Svetová zdravotnícka organizácia hovorila o magickej hranici 95 percent, pri niektorých vírusoch aspoň 80 percent. Môj tip je, že ak by sa dalo zaočkovať 70, možno 80 percent ľudí, tak by to malo výrazný vplyv na epidemiologickú situáciu na Slovensku aj do budúcna.

Ale očkovanie bude trvať dlho.

Mesiace. Budúci rok sa bude zrejme niesť v znamení očkovania. Na to sa treba pripraviť.

Čo ste sa vy osobne naučili počas pandémie?

V podstate sa učím celý život. Ak si mám zobrať z pandémie niečo pozitívne, naučila ma pokore, húževnatosti, čiastočne aj diplomacii. Naučila ma, že jeden človek všetko nezvládne, musia byť celé tímy. Veľakrát sa človek musí aj zaťať, nedať sa znechutiť. Aj by si povedal, že končí, ale keď sa zatne, dokáže veľa. No nejde to bez ľudí okolo – či už v práci, alebo v rodine.

Máte aj zlé skúsenosti?

Boli aj vyhrážky, ktoré nepadnú človeku dobre. Niektorí ľudia vedia byť veľmi krutí, vyhrážky sa dotýkali rodiny aj kolegov. Myslím si, že ľudia sú čiastočne ovplyvnení frustráciou. Niektorí, ktorých sa opatrenia dotkli, sa snažili tento stav zosobniť, nájsť človeka, ktorý za to môže. A potom prišli vyhrážky. Nepoteší to, ale musí sa to nejako prehryznúť a ísť ďalej. Ak sa stane chyba, beriem konštruktívnu kritiku, treba sa poučiť, urobiť nápravu. Vyhlášky sme často robili na poslednú chvíľu, po nociach. Nemohli sme zachytiť všetky životné situácie, niektoré veci sme museli korigovať. Ale nebolo toho až tak veľa, ak si uvedomíme, aká vážna je situácia. Na pandémiu sme boli čiastočne prichystaní, ale je masívna a dlho trvá. Zaťažuje všetky systémy, zdravotníkov, hasičov, policajtov… Zaťažuje ľudí. Ekonomické dosahy, ale nielen tie, sa budú ťahať ešte niekoľko rokov.

Dajú sa takéto rozhodnutia merať ekonomicky? Dá sa vôbec rozhodnúť medzi ekonomickým dosahom a ľudským životom?

Nie je to len o týchto dvoch veciach. Vždy sa treba pozrieť na odbornú stránku a povedať si, čo sa dá spraviť. Pre mňa je zdravie a ľudský život na prvom mieste. Niektorí si to nemyslia, snažia sa ohodnotiť cenu ľudského života. Života novorodenca, života 95-ročného človeka. Toto nie je správna cesta, myslím si. Ale ekonómovia to musia nejakým spôsobom spočítať a ja sa to snažím pochopiť. My však musíme pri rozhodnutiach brať do úvahy aj iné uhly. Preto najskôr niečo navrhne Konzílium odborníkov, potom sa na to pozrie Pandemická komisia, kde je viac odborníkov z rôznych rezortov. Potom Ústredný krízový štáb a nakoniec aj tak musí rozhodnúť vláda. A tá už musí na všetko pozerať z politického, ekonomického či sociálneho uhla. Preto sa rozhodnutia aj počas prijímania opatrení menili. Snažili sme sa však informovať verejnosť o celom tom procese, aby sa ľudia mohli prichystať. Aby videli, čo všetko zvažujeme a berieme do úvahy. Kto chcel, ten to vnímal. A kto nechcel, vždy si našiel nejaký problém. Ale: Ak by sme aj opatrenie napísali zlatými písmenami krasopisne, bolo by perfektné po všetkých stránkach, no ľudia ho nebudú dodržiavať, zostane len pekne popísaným papierom.

Nemali sa teda opatrenia viac vysvetľovať?

Myslím si, že sme ich vysvetľovali dostatočne, až sme sa možno aj ľuďom znechutili, keď nás všade videli. Aj tak si myslím, že tí, ktorí sa chcú rozhodnúť správne, tak sa aj rozhodnú. A kto sa nechce, je to na jeho zodpovednosti. Našou úlohou je podať informácie, krivky a tabuľky hovoria jasnou rečou. Nech si ľudia urobia vlastný názor. Vždy je to nakoniec o tom, ako sa budú práve oni správať.

Čiže ako si vážia sami seba?

To je vlastne to najdôležitejšie. Určite má na to vplyv spôsob komunikácie faktov. Možno by sme mali do informovania zatiahnuť aj známe osobnosti. Hercov, športovcov, ľudí, ktorí majú vplyv na správanie verejnosti.

Stihli ste už vianočné darčeky?

Ešte nie, veď Ježiško chodí až 24. decembra. Budem to musieť ešte dotiahnuť, veľmi mi v tom pomáha manželka. Naozaj sa môj čas upriamuje iba na prácu. A ak niečo zostane, to patrí rodine. V podstate som sa od marca ani nezastavil. To sa však nesťažujem, iba konštatujem, že je to náročné obdobie. Ale každá pandémia sa raz skončí.

Kedy sa skončí táto?

Ešte niekoľko mesiacov to na pozitívnu situáciu a lepšie čísla nevyzerá. Hádam do leta to zvládneme.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
0 debata debata
Viac na túto tému: #koronavírus #Ján Mikas #hlavný hygienik