Podľa analytika agentúry Focus Martina Slosiarika by klesajúce preferencie OĽaNO mohol zastaviť koniec koronakrízy, ktorý je však v nedohľadne. Politológ Tomáš Koziak upozorňuje, že sa prelievanie preferencií medzi OĽaNO a SaS výrazným spôsobom podpisuje na vzťahoch v koalícii.
Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza by súčasná vládna koalícia získala iba 62 mandátov, čo je o 33 menej ako vo februárových voľbách. Zároveň strana SaS prvýkrát od volieb predbehla momentálne najsilnejšiu vládnu stranu OĽaNO. Matovičovo hnutie získalo v ostatnom prieskume 11 percent, čo je o 14 percent menej ako vo voľbách. Sulíkovci si naopak od volieb výrazne polepšili, konkrétne zo 6,22 na 15,8 percenta v ostatnom prieskume.
Sme rodina začala od septembra v prieskumoch volebných preferencií výrazne klesať. Kým v septembrovom prieskume získala 9,1 percenta, v najnovšom je to len 5,4 percenta, čo je len tesne nad hranicou zvoliteľnosti. Cez ňu sa už od volieb nevie dostať strana Za ľudí s líderkou Veronikou Remišovou. V ostatnom prieskume získali 4,4 percenta, vo voľbách to bolo 5,7 percenta.
Bezprecedentný prepad
Podľa analytika Martina Slosiarika z agentúry Focus je z prieskumov od začiatku druhej vlny pandémie (teda približne od septembra) jasné, že najviac ťažia liberáli zo SAS. „Všetky ostatné koaličné strany naopak strácajú. Dáta ukazujú, že sa voliči OľaNO vo veľkom množstve presúvajú práve k SaS. Iný príbeh je strana Za ľudí, kde k poklesu došlo hneď po voľbách. Odvtedy nedokážu z poklesu OĽaNO politicky vyťažiť,“ vysvetľuje Slosiarik.
Pokles matovičovcov je podľa neho bezprecedentný, no rovnako je bezprecedentná aj situácia v súvislosti s koronakrízou. „Klesajúci trend OĽaNO by sa mohol zvrátiť po konci koronakrízy, ale nemyslím si, že by mohli dosiahnuť také čísla ako vo voľbách,“ dodáva analytik.
Je podľa neho ťažké povedať, či by OĽaNO, respektíve vládnej koalícii pomohla zmena na poste premiéra. „Výrazne to závisí od kontextu. Pandemická situácia sa nezlepšuje a ľudia nevidia svetlo na konci tunela. Niektorým voličom by mohlo vyhovovať, že Matoviča nevidia denno-denne v médiách. Mohlo by to ale viesť aj ku sklamaniu ďalšej časti voličov,“ myslí si Slosiarik. Dodáva, že premiér sa v posledných týždňoch snaží trochu stiahnuť, no výsledný dojem pôsobí skôr chaoticky.
Hnutie Sme rodina podľa Slosiarika síce od volieb nekleslo tak výrazne ako napríklad matovičovci, no pohybovanie sa okolo hranice zvoliteľnosti preň neveští nič dobré. „Ešte v júni atakovali v prieskumoch hranicu 13 percent, potom však prišiel zlom so vznikom strany Hlas, ktorá je ich prirodzeným konkurentom. No a potom tu boli rôzne kauzy ohľadne predsedu strany Borisa Kollára, ktoré vyvrcholili jeho papalášizmom v nemocnici, ktorý už prieskum zachytil. Boris Kollár je zároveň kvôli svojej nehode oveľa menej viditeľný,“ vysvetľuje Slosiarik a dodáva, že kollárovci sú preferenčne závislí od aktivít svojho predsedu.
Matovič prekročil všetky možné čiary
Podľa politológa Tomáša Koziaka sa prelievajúce preferencie medzi matovičovcami a sulíkovcami premietajú aj do vzťahov vo vládnej koalícii. „Nervozita v koalícii evidentne rastie. To, ako sa premiér Matovič správa k Sulíkovi, môže byť spôsobené aj tým, ako mu minister hospodárstva odčerpáva voličov. Zo Sulíkovej strany to naopak niekedy vyzerá, že chce premiéra ešte viac znervózniť. To, že dlhodobo presadzuje miernejšie opatrenia proti koronavírusu, je do istej miery politický kalkul,“ vysvetľuje Koziak.
Odchod Igora Matoviča z premiérskeho kresla by podľa neho mohol preferenciám strany, ale aj celej vláde pomôcť, no zdôrazňuje, že dôležitejšie je správne nastavenie komunikačnej stratégie navonok, ale aj v rámci koalície.
Zároveň podľa neho obyčajným neprospieva prítomnosť poslancov Kresťanskej únie okolo Anny Záborskej, ktorí sa do parlamentu dostali na spoločnej kandidátke aj s poslancami OĽaNO. „Matovič pred voľbami nabral množstvo konzervatívnych aj liberálnych voličov, a tak vyzerá aj jeho poslanecký klub. Nie je dlhodobo možné, aby fungovali v harmónii, najmä ak príde k hodnotovým otázkam,“ konštatuje politológ.
Strana Za ľudí podľa neho nemá vo Veronike Remišovej ideálnu líderku. „Strana bola postavená na osobnosti bývalého prezidenta Andreja Kisku. Ani Remišová, ani Juraj Šeliga nie sú ideálnymi nástupcami, keďže sú príliš nevýrazní,“ myslí si Koziak.
Koziak si však nemyslí, že je koalícia v rozklade. „Zachytil som, že Matovič nazval Sulíka idiotom. To je absolútne cez všetky možné čiary. Koalíciu však stále spája oveľa viac vecí, ako ju rozdeľuje,“ mieni Koziak.
Taktiež podľa neho nie je v hre rozpad poslaneckého klubu OĽaNO, a to aj napriek tomu, že nedávno z hnutia vystúpil poslanec Košického kraja Milan Kaplan. Obhajoval to tým, že hnutie stratilo svoj protikorupčný étos. Niektorí poslanci OĽaNO ho následne obvinili z prospechárstva. „Osobne pána Kaplana poznám a verím tomu, čo tvrdí. Je však len regionálny politik. Zatiaľ som nezaznamenal žiadne radikálne hlasy priamo z poslaneckého klubu OĽaNO,“ konštatuje Koziak.