VIDEO: Chalúpka deduška Večerníčka.
Presťahovanie chalúpky bolo nevyhnutné, pretože stála na pozemku, ktorý má viac ako 60 vlastníkov. Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, na jeho obnovu dohliadali pamiatkari.
„Je to posledný objekt svojho druhu, ktorý je na území Prešovského samosprávneho kraja zastrešený slamenou krytinou a je mimo skanzenu," hovorí Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu Prešov.
Remeselník Dušan Žipaj mal na rozobratie, premiestnenie a rekonštrukciu necelý polrok. „Domček sme vyčistili od omietok, odstránili slamenú strechu, na novej parcele sme museli urobiť základy. Pred rozoberaním sme museli jednotlivé diely a brvná domčeka očíslovať a zakresliť do výkresov. Až potom sme ho mohli rozobrať a potom znova podľa dokumentácie zložiť,“ priblížil postup zhotoviteľ Žipaj.
Využíval len tradičné techniky, pričom úplne musel vymeniť trámy krovu a časti zrubu. Najkomplikovanejšia a časovo najnáročnejšia bola podľa Žipaja práca na zachovaní pôvodného vzhľadu strechy, ktorá sa robila ručne zo zabudnutej rastliny – špeciálnej odrody raže s dlhými steblami zvanej kribica.
„Už sa bežne nepestuje, ale sú nadšenci, ktorí sa tomu venujú. Dorastá až do výšky dvoch metrov. Pre výrobu slamenej strechy je dobré, aby bola slama čo najvyššia. Potom sa z nej lepšie viažu snopky, ktoré sa na strechu prichytávajú,“ vysvetľuje Žipaj, podľa ktorého by slamená strecha mala vydržať minimálne 20 rokov.
O 120 metrov ďalej
Chalúpku z pôvodného miesta premiestnili o asi 120 metrov ďalej, do stredu obce, neďaleko potoka. Environmentalista Michal Kravčík upozorňuje, že domček teraz stojí v mieste, kde by ho mohla poškodiť povodňová vlna.
„Slovenskému vodohospodárskemu podniku bolo predložené hydrotechnické posúdenie navrhovanej stavby. Národná kultúrna pamiatka je umiestnená na ľavom brehu neupraveného toku Zbojský potok vo vzdialenosti 13,6 metra od brehovej čiary. Podľa posúdenia bude objekt v prípade takzvanej storočnej vody nad jej úrovňou,“ reagoval hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.
Vlastníkom domčeka deduška Večerníčka je RTVS, ktorá získala financie aj z dotačného programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom.
„Rátam s tým, že tam bude expozícia, ktorá návštevníkom priblíži večerníčky Československej televízie, Slovenskej televízie aj RTVS, aby deti, ale aj iné inštitúcie, ktoré sem prídu, alebo len tak, obyčajní záujemcovia, načerpali nielen zaujímavé, ale aj zábavné informácie, aby sa mnohí mohli vrátiť aj do spomienok, tak, ako to kedysi v televízii bolo a ešte aj sčasti je vysielané," povedal riaditeľ štúdia RTVS Košice Jozef Puchala.
Hádky o majetok
Ľudový dom s rozlohou viac ako 37 štvorcových metrov postavili v prvej polovici 20. storočia z drevených trámov, ktoré sú okresané a spájané bez klincov, pokope držia vlastnou váhou. Od roku 1987 je národnou kultúrnou pamiatkou. V rokoch 1994 až 1996 prešiel komplexnou obnovou, neskôr chalúpka začala chátrať a pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy jej hrozil zánik. Do domčeka zatekalo a obec preto v minulosti prekryla slamenú strechu nepremokavou celtou. Na mnohých miestach bola opadaná aj hlinená omietka.
Zvučka s deduškom Večerníčkom prvýkrát odznela v televízii v roku 1977, keď začala Československá televízia s pravidelným farebným vysielaním. Námet a scenár vytvorila Anna Minichová, pod výtvarné stvárnenie a réžiu sa podpísal Ladislav Čapek. Hudbu zložil Jaroslav Celba a melódiu nahral Filmový symfonický orchester.