Za prítomnosti riaditeľky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzany Baťovej došlo k prebratiu prvých vakcín, ktorých transport, otvorenie a následné uskladnenie prebiehalo za prísnych teplotných i bezpečnostných podmienok.
VIDEO: Vakcína dorazila do Nitry.
Celý proces bol vopred organizovaný a naplánovaný: od otvorenia termoboxu po uskladnenie vakcín ubehli menej ako 3 minúty. Vakcíny boli podľa ústavu uskladnené v hlbokomraziacom boxe vo Fakultnej nemocnici Nitra.
Ako prvý má byť v sobotu večer proti Covidu zaočkovaný profesor a infektológ Vladimír Krčméry, uviedla to v statuse na sociálnej sieti vicepremiérka Veronika Remišová. „Keďže sa (prof. Krčméry – pozn. red.) boju proti infekčným chorobám venuje na Slovensku aj vo svete, práve on je veľkým symbolom zápasu, ktorý zvádzame s chorobou,“ poznamenala Remišová v statuse.
V nedeľu doobeda sa začne s očkovaním zdravotníkov voči ochoreniu COVID-19 v štyroch nemocniciach, a to v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach, informovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Prvých približne 10 000 vakcín dorazí na Slovensko deň predtým. Vakcína sa podáva v dvoch dávkach do ramena, pričom odstup je 21 dní. Celkovo má Slovensko nakontrahovaných 18 miliónov vakcín. Preočkovať by sa malo 3,3 milióna obyvateľov.
V prvej vlne by mali byť zdravotníci, zamestnanci domovov sociálnych služieb či pracovníci kritickej infraštruktúry. Očkovacia látka bude širokej verejnosti na Slovensku k dispozícii zrejme okolo Veľkej noci na budúci rok.
Do nemocnice v Nitre priviezli prvé dávky vakcíny. 26. 12. 2020
Dve dávky vakcíny
Európska lieková agentúra EMA odporučila udelenie podmienečnej registrácie pre vakcínu Comirnaty. V krajinách spoločenstva by sa malo začať očkovať v jeden deň.
Vakcína od konzorcia Pfizer a BioNTech je určená pre ľudí od 16 rokov. Podľa informácií slovenského ministerstva zdravotníctva účinnosť látky bola určená v III. fáze klinického skúšania v skupine 36-tisíc ľudí, u ktorých predtým nebolo potvrdené ochorenie COVID-19. Vakcína znížila počet symptomatických prípadov COVID-19 o 95 percent. V skupine, ktorá dostala vakcínu, sa vyskytlo aj osem prípadov nákazy (z 18 198 účastníkov), v skupine s placebom 162 prípadov (z 18 325 účastníkov). To znamená, že vakcína v klinickom skúšaní preukázala účinnosť 95 percent.
Takáto vysoká účinnosť sa potvrdila aj u účastníkov, u ktorých je vyššie riziko závažného priebehu ochorenia COVID-19, vrátane účastníkov s astmou, chronickým ochorením pľúc, diabetom, vysokým krvným tlakom a obezitou.
Comirnaty sa podáva v dvoch dávkach do ramena, pričom odstup medzi dávkami je 21 dní. Najčastejšie nežiaduce účinky po očkovaní sú podľa ministerstva zvyčajne mierne a krátkodobé. Patria k nim bolesť a začervenanie v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, zimnica a horúčka. Po spustení očkovania v krajinách mimo Európskej únie sa vyskytli zriedkavé závažné alergické reakcie.
Čakať sa nedá
Vakcína je na svete za menej než rok. Odborníci hovoria, že netreba mať obavy, no beztak apelujú na kompenzačný fond v prípade vedľajších účinkov. Na Slovensku by sa mali dať zaočkovať viac ako tri milióny ľudí. Odškodnenie za prípadné následky by mal podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) vziať na seba štát.
"Ako pri každom lieku, aj tých najbežnejších na horúčku, je riziko vedľajších účinkov. Obdobne je to aj pri vakcinácii,“ vysvetľuje Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacienta, podľa ktorej je z pohľadu spoločnosti toto riziko vyvážené celospoločenským prínosom, ochranou najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. „Bez klinického testovania a garancie bezpečnosti relevantnými medzinárodnými inštitúciami by nebolo možné pristúpiť k vakcinácii. Slovensko nie je prvou krajinou, ktorá sa rozhodla očkovať svojich obyvateľov s cieľom zamedziť zbytočným stratám na životoch, kolapsu zdravotníctva,“ dodala Lévyová.
Počas klinického testovania vakcíny zomrelo šesť ľudí. „Úmrtia nesúviseli s vakcínou,“ upozorňuje Jana Ježíková, štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva.
„Základný benefit očkovania je, že nedostanete COVID-19,“ vysvetľuje odborník na tropickú medicínu profesor Vladimír Krčméry. Prízvukuje, že riziká sú pomerne nízke v porovnaní s benefitmi v rámci prevencie závažných infekčných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.
Doktor Ivan Vorčák, atestovaný internista a kardiológ pracujúci v Nemecku, poukazuje, že nie sú k dispozícii dostatočné údaje z pozorovania testovaných pacientov. „Ak nevznikne akútna reakcia, tak to berieme, že to je dobre. No aké sú dlhodobé následky, to nevie nikto povedať,“ upozorňuje Vorčák, pričom si uvedomuje, že vakcína je cestou von z pandémie, no sám si nie je istý, či to je táto.
Molekulárny biológ z Univerzity Komenského Peter Celec argumentuje, že schváleniu pomohla viac ako 90– až 95-percentná účinnosť a nemôžeme si dovoliť 15 rokov čakať.
Informácie z prezentácie ministerstva zdravotníctva
Fond na odškodnenie
Fond na odškodnenie prípadných nežiaducich účinkov nie je v Európe novinkou. „Keď sa vyskytnú zriedkavé ťažkosti, tak z neho sa odškodňuje,“ hovorí lekár Peter Visolajský, ktorý si myslí, že v súčasnej situácii to môže vyzerať ako strašenie. „Na druhej strane to dáva ľuďom pocit bezpečia, že aj v prípade, ak by sa niečo stalo, štát im pomôže,“ dodal Visolajský a doplnil, že o takomto riešení sa hovorí už dlho a je škoda, že ho ešte nemáme.
„Takýto fond by mal existovať a považujem to za veľmi dobrý nápad,“ kvituje snahu ministra zdravotníctva zriadiť takýto fond poslankyňa a primárka ARO v Národnom onkologickom ústave Andrea Letanovská (Za ľudí). No mal by podľa nej pokrývať všetky typy očkovania.
„Proti COVID-19 budeme očkovať kvantum ľudí a treba myslieť aj na to malé percento, ktorému sa prejavia vedľajšie účinky. Tomu sa vyhnúť nedá a je dobré, že sa na to chceme pripraviť,“ spresnila Letanovská. Podľa nej je to férové a rozumné riešenie. „Stáva sa to veľmi zriedka, ale môže nastať trvalé poškodenie nervového systému,“ vysvetľuje, ale nemá ísť podľa nej o strašiaka, ide o to, že ľudia budú mať istotu.
Meškanie: 40 rokov
Bývalá ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská zvažovala zriadiť fond na odškodnenie nežiaducich účinkov očkovania. K odškodneniu malo podľa novely dôjsť v preukázaných prípadoch, keď sa potvrdila kauzálna súvislosť negatívnych účinkov s očkovaním, no nič z toho sa neprijalo.
V Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku a vo Veľkej Británii majú kompenzácie v prípadných vedľajších účinkov vakcín legislatívnu oporu od 70. rokov. Dnes vo Veľkej Británii možno dostať kompenzáciu pri vážnejších následkoch po očkovaní 18 typmi vakcín, ďalšou z nich má byť vakcína proti COVID-19. V praxi to znamená, že ak má po vakcinácii pacient vážne zdravotné problémy, dostane od štátu 120-tisíc libier. Nejde pritom o alergické reakcie, ale o neurologické poškodenia.
Aj prezident Českej lekárskej komory Milan Kubek apeloval na českú vládu, aby sa priamo v zákone zaviazala, že pacientov finančne odškodní, ak sa u nich objavia nežiaduce účinky s trvalými následkami. „Ak má byť pokrytie očkovaním spoločnosti čo najvyššie, je nevyhnutné, aby štát svojim občanom jednoznačne oznámil, že očkovanie plne podporuje a očkovacím látkam dôveruje a pre prípad nežiaducich účinkov sa aktívne bude podieľať na odškodnení pacientov,“ uviedla lekárska komora vo svojich pripomienkach k návrhu stratégie očkovania.