Ten je výbavou každej väznice, vrátane prešovskej. Záchranári prišli do väznice po 20 minútach od incidentu.
"Na resuscitáciu sa používajú celosvetové štandardy, tam nie je možnosť nejako vybočiť. Sú to snáď najviac dodržiavané medzinárodné odporúčania. Sám bývam často privolaný do väznice a viem, že tí dozorcovia majú pravidelné školenia prvej pomoci, a preto si nemyslím, že tam bol priestor na pochybenie. Verím, že robili, čo mohli. K Lučanskému okamžite privolali záchranku, do jej príchodu sa ho pokúsili oživovať na mieste a nakoniec sa to podarilo až záchranárom. Tí majú predsa len podrobnejšie znalosti, ako v takýchto situáciách postupovať,“ hovorí lekár a šéf Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš.
Upozorňuje, že aj záchranári pri vstupe do väznice musia dodržiavať prísne bezpečnostné predpisy. "Napriek tomu, že nás poznajú, musíme sa na vstupe preukázať. Otvoria vonkajšiu bránu, vpustia nás dnu, prekontrolujú ako nás, tak i celú sanitku. Následne otvoria vnútornú bránu a v zástupe dozorcov putujeme tam, kam nás volajú. Kým sa dostaneme k pacientovi, prejdeme množstvom dverí, ktoré sa otvárajú na kartu, a to všetko naťahuje čas. Zákrok v takýchto strážených priestoroch je o niečo náročnejší, ako keď ideme do paneláka v Petržalke. Sem nemôže človek len tak vbehnúť, ani keď ide o niečo také súrne. Ten bezpečnostný postup je potrebné vždy dodržať aj na úkor zdravotnej starostlivosti.“