„Náš Milan sa ocitol v úplnej izolácii. Žiadna prezumpcia neviny neexistuje. Dostal sa do horších podmienok, ako keď by bol odsúdený. Po jeho vzatí do väzby som mu napísala list. Naša dcéra mu nakreslila obrázok. Do balíka sme pribalili televízor a hodinky. Za tri týždne nič nedostal. NIČ! Nemal žiadne správy o tom, ako na neho myslíme, ako ho podporujeme. Dúfam, že list aj kresba sa nám vrátia čím skôr. Aby sme mu ich konečne dali… do truhly…“ napísala Martina Lučanská na sociálnej sieti.
Stovky sviečok pre Lučanského
Ľudia počas víkendu vzdali hold generálovi Milanovi Lučanskému zapaľovaním sviečok pri policajných staniciach. Najviac ich bolo pri budove Policajného prezídia v Bratislave na Račianskej ulici, kde bola symbolicky prevesená aj čierna zástava, ktorú tam doniesol niekto z ľudí. Minister vnútra Roman Mikulec čiernu zástavu odmietol vyvesiť. Počas nedele sviečok výrazne pribudlo.
Na miesto piety prúdili desiatky ľudí. Metskí policajti ich upozorňovali, aby sa nezhromažďovali v skupinách, ale nebránili prítomným zapaľovať sviečky a chvíľu postáť a uctiť si pamiatku generála Lučanského. Na miesto prišli pre telefonáty, že je tam veľa ľudí.
Posledná rozlúčka so zosnulým Milanom Lučanským má byť v piatok v Štrbe.
VIDEO: Pieta za Milana Lučanského – policajné prezídium v Bratislave.
Martina Lučanská sa poďakovala za prejavy úcty zo strany ľudí, ktorú prejavili jej manželovi. Osobitne sa poďakovala zdravotníkom z Prešova. „Moja veľká vďaka patrí osobne primárovi nemocnice v Prešove, Borisovi Mavrodievovi, ktorý prišiel do práce napriek dovolenke. Jeho prístup a práca boli ukážkové a celej nemocnici patrí naše ĎAKUJEM,“ uviedla na sociálnej sieti.
Pochybnosti o oficiálnej správe
Lučanského manželka spochybňuje oficiálnu verziu udalostí.
„Milan sa pobil počas svojho života nespočetnekrát. Jeho zásada bola “nikdy nezačať, ale ubrániť sa”. Bol športovec s urastenou postavou a znalosťami bojových umení. Nebol už však v takej kondícii ako pred rokmi a už nebol ani ten istý mladík,“ napísala Lučanská na sociálnej sieti.
Ďalšími slovami podporuje verziu, že Lučanský mohol byť vo väzobnej cele napadnutý. „Takže ak sa na neho vrhli štyria s obuškami a kondičkou, nemal šancu,“ vysvetľuje.
Lučanská upozorňuje, že jej manžel sa vzhľadom na svoju povahu a situáciu, v ktorej bol, nepriznal. „Po prvé, ublíženie verejnému činiteľovi by mu len uškodilo a po druhé, vedel, že tam vnútri je iný svet. Pravdepodobne by sa pobil opäť,“ myslí si Lučanská.
Medializované informácie o potknutí sa o papuču a zranení oka podľa nej vystihujú, čo by Lučanský povedal, aby bitku nepriznal.
„Ja som ho však videla na smrteľnej posteli. Nesmela som ho odokryť, lebo inak sa mi jeho “po zuby ozbrojení ochrankári” zo ZVJS vyhrážali, že mi viac nedovolia, aby som pri ňom bola. Prečo sa asi tak báli, aby som videla jeho telo? Jediné, čo som videla, bola jeho hlava a krk. Ten bol mimochodom úplne čistý bez šrámov po údajnom obesení,“ upozorňuje Lučanská s dôvetkom, že rodina čaká na výsledky pitvy a dúfam, že ich dostane skôr ako médiá.
Lučanský sa mal podľa oficiálnej verzie zraniť vo väzobnej cele 9. decembra. Potom ho operovali vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Tam sa, podľa informácií Pravdy a uniknutej lekárskej správy, zranil aj na temene hlavy, keď spadol z vozíčka. Zotavoval sa vo väzenskej nemocnici v Trenčíne.
V utorok 29. decembra rezort spravodlivosti oznámil, že Lučanský sa pokúsil o samovraždu v cele v ústave na výkon väzby v Prešove. Na druhý deň zomrel na následky zranení v prešovskej nemocnici. Podľa oficiálnej verzie sa bývalý policajný prezident obesil na teplákovej bunde.
Začiatkom decembra ho do väzby poslal Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Lučanský bol obvinený z prijímania úplatkov. Podľa vyšetrovateľov mal takto prijať vyše pol milióna eur. Lučanský však obvinenia rázne odmietol.