„Som mimoriadne vďačný, že sme 16. decembra schválili na vláde bezpečnostnú a obrannú stratégiu,“ uviedol Naď. V stratégiách sa podľa ministra Slovensko jasne hlási k Európskej únii a NATO. Zároveň reflektujú aktuálne geopolitické prostredie. Do prípravy dokumentov zapojili podľa jeho slov všetky ministerstvá, ale aj mimovládne organizácie, expertov, akademickú oblasť i politické strany.
Vplyv na bezpečnosť majú dnes najmä hybridné hrozby, ako sú špionáž, štátom riadená propaganda, či kybernetické útoky. Ako priblížil minister, každý deň evidujú desiatky kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru SR. V kyberobrane má Slovensko podľa neho špičkových ľudí. Ako však poznamenal, záleží aj od zodpovednosti konkrétneho človeka za počítačom.
Bývalý minister obrany Peter Gajdoš (SNS) má k stratégiám výhrady. Chýba mu napríklad pomenovanie toho, ako konkrétne bude štát reagovať na hrozby a na čom presne bude postavená naša bezpečnosť. „Iste, prázdnych a absolútne nič nehovoriacich fráz typu ‚celoštátny prístup‘ a ‚celospoločenský prístup‘ je v dokumentoch plno, ale, žiaľ, nič, ale vôbec nič konkrétne. Teda pardon, okrem tej jednej, a to americkej prítomnosti v Európe,“ komentoval.
Je podľa neho dôležité, aby sa nestalo pravidlom, že pri každom väčšom domácom probléme, akým je napríklad aktuálna pandémia, bude potrebné aktivizovať ozbrojené sily a skrývať to za ich zákonom stanovenú asistenčnú úlohu.
Hovorí, že stratégie by sa mali pozerať dopredu, riešiť prevenciu, ale tieto dokumenty podľa neho tento rozmer vôbec nemajú. Rezort obrany by mal podľa neho reagovať hlavne na meniaci sa charakter konfliktov. „Čakal by som konečne nejaké zásadné tézy o transformácií, alebo prelomovej reforme ozbrojených síl,“ podotkol.
Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo. Posledné parlamentom schválené stratégie sú z roku 2005.