VIDEO: Sviečky za Milana Lučanského. Policajné prezídium, Račianska ulica v Bratislave, 4. 1. 2020.
Denník Pravda si váži pravdu. Nech už je akákoľvek. Čo presne sa odohrávalo v hlave bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, to nevieme a zrejme nedokážeme nikdy objasniť. Pochybnosti okolo jeho smrti sú však namieste. Mnohé vyplývajú aj z tohto sumára udalostí. Dúfame, že aj našou účasťou v Kontrolnej komisii, sa ich podarí vysvetliť.
Milana Lučanského zadržala NAKA 3. decembra. Na výsluch prišiel sám, na Slovensko sa vrátil z Chorvátska. Podľa niektorých svedkov vedel, že ho chce polícia zadržať a vypočuť. O deň skôr totiž v rámcie Akcie Judáš zadržala Národná kriminálna agentúra aj ďalších sedem ľudí. Lučanský sa podľa polície dopustil korupcie. Počas výsluchu však odmietol, že by prijímal úplatky – či už od Norberta Paksiho, zástupcu šéfa Útvaru zvláštnych policajných činností, alebo od exsiskára Františka Böhma.
Podľa výpovedí týchto dvoch kajúcnikov totiž mal Lučanský brať mesačne 30-tisíc eur. Böhm, ktorý už ako podnikateľ mal podvádzať na DPH, vraj dával peniaze Paksimu a ten časť odovzdával Lučanskému. Böhm si tak údajne kupoval „pokoj od policajtov“.
"To je toľko peňazí, že by som nimi musel kúriť,“ vraj podľa záznamu z výsluchu povedal Lučanský, keď si prečítal, že sa mal takto obohatiť o 510-tisíc eur.
VIDEO: Členka komisie Denisa Saková (Hlas): Nie sme vyšetrovatelia.
Paksi a Böhm sa poznali z čias, keď obaja pracovali spolu v polícii. Böhm odišiel do SIS a ich kamarátstvo pretrvalo. Lučanský sa pred vyšetrovateľom zamyslel, že Paksi mohol brať od Böhma peniaze a tváriť sa, že sú pre neho. Dodal, že keď sa s ním chcel Böhm stretnúť, vždy tam bol Paksi. "Asi sa bál, že by sa ma sám Böhm spýtal, či som spokojný s financiami, ktoré mi mal poslať,“ dodal Lučanský.
Bývalý policajný prezident upozornil aj na ďalšie prípady, keď sa na neho odvolávali aj iní. Brali peniaze od podnikateľov a tvrdili, že sú pre šéfa polície. Dokonca – podľa výpovede – Lučanský tlačil aj na šéfa finančnej jednotky Bernarda Slobodníka, ďalšieho kajúcnika v kauzách podplácania, aby vyšetroval podobný prípad v Martine.
Neskôr o Paksim a Böhmovi povedal, že sú "zmrdi“, ktorí na neho hádžu špinu. "Nikdy som od tých zmrdov nemal dôvod ani motív brať peniaze,“ vyhlásil Lučanský.
Počas poldruhahodinového výsluchu Lučanský povedal, že žiada konfrontáciu so všetkými, ktorí o ňom tvrdia, že od nich bral peniaze alebo mu poskytovali nejaké výhody. "Je smutné, že musím dokazovať svoju nevinu a nie naopak, že by mne bola dokázaná vina,“ dodal Lučanský v závere výpovede.
VIDEO: Člen komisie Juraja Krúpa (OĽANO) – Ak by nás ovplyvňovali, dostalo by sa to von.
Smer väzba
V nedeľu 6. decembra ho sudkyňa Špecializovaného trestného súdu vypočula – ako posledného z obvinených. Jeho vypočutie sa konalo za sprísnených hygienických podmienok, pretože v Lučanského rodine sa vyskytol koronavírus.
Z Pezinka ho previezli do Prešova. Podľa advokátov, ktorí zastupujú aj ďalších obvinených, sa za najhoršie považujú väznice v Prešove, Košiciach a Žiline. Aj preto, lebo právnici majú ďaleko za svojimi klientmi.
Mnohí sa sťažujú, že ich klienti vo väzbe sú tiež v celách sami, nemôžu komunikovať s rodinami. Jeden z nich dokonca uvádza, že keď sa mal jeho klient rozprávať s rodinou cez Skype, v cele záhadne vypadla elektrina. Keď čas určený na kontakt vypršal, elektrina išla.
VIDEO: Kollár do komisie na prešetrenie Lučanského smrti nominoval aj opozíciu.
Prvé zranenie
V Prešove sa v stredu 9. decembra zranil vo väzobnej cele. Podľa úradného záznamu „v presne nezistenom čase do 7.45 došlo k zraneniu na cele č. 131“.
„Pri rannej kontrole v cele č. 131 som si všimol začervenané spodné viečko pravého oka u obvineného. V priebehu rozhovoru mi obv. povedal: "To nič nie je, udrel som sa.“ Vysvetlil mi, ako k tomu zraneniu došlo, že v noci nemohol spať, prechádzal sa po cele, pristúpil si šľapku, zapotácal sa a udrel sa do rohu postele," píše sa v úradnom zázname.
Lučanský odmietol lekárske ošetrenie. V priebehu dňa sa stretol s obhajcami, strávil s nimi necelú hodinu a pol. „Počas presunu sa obv. dožadoval zdravotnej starostlivosti u predvádzajúcich …, o čom ma následne informovali,“ opisuje ďalšie udalosti autor záznamu. Ústavnej lekárke povedal, že k zhoršeniu stavu došlo počas dňa v dôsledku cvičenia.
„Menovaný bol počas umiestnenia v ústave ubytovaný samostatne, taktiež všetky režimové činnosti s ním boli v zmysle prijatých bezpečnostných opatretní vykonávané individuálne a za prítomnosti najmenej dvoch príslušníkov zboru, teda cudzie zavinenie v predmetnej veci neprichádza do úvahy,“ končí sa úradný záznam.
Keď previezli Lučanského do väzby do Prešova, vo väznici prijali bezpečnostné opatrenia. Podľa nich mal byť umiestnený samostatne na celu č. 150 – nad číslovkou je rukou dopísané číslo 114, na 7V poschodí. Akákoľvek komunikácia sa mala odohrávať vždy v prítomnosti iného príslušníka ústavu. Nemal prichádzať do kontaktu s inými obvinenými alebo odsúdenými. Pri vyvádzaní z cely nemali byť v priestore, kde sa pohyboval, iné väznené osoby. Aj pri vyvádzaní a predvádzaní mali byť najmenej dvaja príslušníci zboru. Mimo cely nesmel byť ponechaný bez nepretržitého dozoru (okrem vychádzok a predvedenie pred OČTK). Ak sa radil s právnikmi, pred miestnosťou museli stáť dozorci. V prípade eskorty mali Lučanského sprevádzať kukláči. Neštandardné správanie mali dozorci okamžite hlásiť riaditeľovi väznice. Raz do týždňa mu mali skontrolovať elektrické spotrebiče – či nebola porušená pečať alebo urobený neodborný zásah do elektrického prijímača.
Podľa vedúceho oddelenia ochrany tieto opatrenia mali „preventívno-bezpečnostné dôvody, nakoľko ide o bývalého vrcholového funkcionára PZ“.
Ružomberok a prvé správy
Lučanského 10. decembra operovali vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Operácia trvala približne 90 minút. Podľa uniknutej lekárskej správy, na ktorej však chýba meno pacienta, bolo zranenie oka vážne, krvná zrazenina tlačila na samotné oko tak, že ho vytláčala von. Lekári preto v celkovej anestézii pacientovi zložitým zákrokom vysali krvnú zrazeninu a uvoľnili tlak v pravej očnici.
Pravosť správy veľmi nešikovne potvrdil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý dokonca vypísal odmenu a beztresnosť pre toho, kto povie, ako sa správa dostala von z nemocnice. Lučanského previezli na zotavenie do väzenskej nemocnice v Trenčíne.
V piatok 11. decembra ministerka Kolíková vylúčila, že zranie oka Lučanskému spôsobila iná osoba. Z vládnych kruhov prišla informácia, že Lučanskémi pri cvičení praskla cievka v oku. V sobotu 12. decembra sa objavili informácie, že Lučanský sa pokúsil spáchať samovraždu a preto skončil v nemocnici. Mal sa údajne zraniť pri pokuse o obesenie na teplákoch. Podľa iných zdrojov ho zbili dozorcovia, podľa ďalších sa k nemu dostali väzni a dozorcovia ho bránili. Preto ministerka Kolíková spolu s generálnych riaditeľom ZVJS Milanom Ivanom zvolala mimoriadnu tlačovú besedu a vysvetľovali, že zranenie si Lučanský spôsobil sám. Vtedy ešte tvrdili, že sa mal zraniť pri cvičení a ďalším klikovaním si stav sám aj zhoršiť. V tomto čase sa však objavila aj verzia, že sa Lučanský v cele v šere potkol a tvárou spadol na kovový rám postele. Na tejto tlačovej besede však ani ministerka, ani šéf väzníc neupozornili, že sa Lučanský prevrátil aj s vozíčkom a udrel sa do temena. Preto podstúpil aj CT vyšetrenie. To sa však ukázalo až po jeho smrti, keď sa objavila uniknutá lekárska správa, ktorá zachytila aj tento incident.
Trenčín
Ešte 17. decembra, už v trenčianskej nemocnici, Lučanský požiadal oficiáne o možnosť „používať telefónne zariadenie“. Podľa žiadosti nechcel volať obhajcom, ale len manželke Martine.
Podľa dokumentov, ktoré sprístupnilo ministerstvo spravodlivosti v pondelok, bola v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín vykonaná kontrola 15. decembra. Podľa nej Lučanského z Ružomberka previezli do nemocnice v Trenčíne v piatok 11. decembra. Záznam hovorí, že „zdravotný stav obvineného je aj v súčasnosti stabilizovaný a bez pooperačných komplikácií“.
V rámci vstupnej zdravotnej prehliadky neboli zistené žiadne iné zranenia. Nemocnica neeviduje žiadne poranenie alebo stopy na krku, „ktoré by mohli viesť k podozreniu, že si chcel sám ublížiť (overené vizuálne v rámci rozhovoru s obvineným)“.
Podľa záznamu sa k zraneniu vyjadril aj primár neurologického oddelenia nemocnice. „K spôsobu vzniku úrazu uviedol, že sa jedná o zriedkavý úraz“. „Podľa jeho názoru, ktorý je podporený jeho dlhoročnou praxou vo väzenskom lekárstve, k vzniku úrazu nedošlo cudzím zavinením, nakoľko náslekdy po útoku inej osoby na tvárovú časť obvineného by boli rozsiahlejšie a neboli by limitované výlučne na ,guľu',“ pokračuje záznam. Podľa primára by v prípade fyzického útoku boli na tvári a tele ďalšie charakteristické znaky spojené s cudzím zavinením, najmä stopy po údere do tvárovej časti – poškodenie očnice, fraktúra čelovej alebo jarmovej kosti a iné. „Na otázku, či verziu obv. o vzniku úrazu – zakopnutie a náraz oka o železnú časť postele – považuje za reálnu, odpovedal, že áno,“ cituje záznam lekára.
Podľa členov kontroly bol Lučanský aj na psychiatrickom pohovore a psychiater konštatoval, že „nezistil žiadne psychiatrické ochorenie, resp. potrebu psychiatrickej intervencie“.
Na psychiatrické oddelenie ho umiestnili z bezpečnostných dôvodov, aby bol stále monitorovaný kamerovým systémom – pričom nešlo o bezpečnostný, ale medicínsky monitoring. Čiže bol 24 hodín sedem dní v týždni pod kontrolou zdravotného personálu ústavu.
Podľa úradného záznamu mal byť Lučanský eskortovaný do inej väznice až po 28. decembri. Dôvodom boli plánované pooperačné kontroly.
Záznam o vykonaní kontroly má aj časť s názvom Zhrnutie vypočutia obvineného Milana Lučanského. V nej členovia kontroly píšu, že Lučanský sám a iniciatívne opísal skutočnosti, „za ktorých prišlo k predmetnému poraneniu, ako i skutočnosti, ktoré nastali pred jeho obmedzením na osobnej slobode“. A tie vraj mohli mať vplyv aj na jeho zdravotný, tzv. fyzický, ako aj psychický stav.
Lučanský mal spomenúť dlhú cestu z Chorvátska na Slovensko, ochorenie COVID-19 v rodine a jeho strach o manželku – keď je vo väzbe, nemôže sa o ňu starať.
„Strata koncentrácie alebo neopatrnosť, z dôvodu ktorej došlo k poraneniu oblasti pravého oka, mala byť spôsobená práve týmito aktuálnymi udalosťami v spojení s problémami so spánkom,“ konštatuje sa v dokumente.
Lučanský mal potom uviesť, že mu obhajca povedal „o rôznych dezinformáciách, ktoré o jeho zranení a zdravotnom stave zverejňujú médiá“. Bál sa najmä o zdravotný a psychický stav svojej matky a manželky, s ktorými nemal kontakt.
„Činnosť personálu ZVJS a jeho postupy pri zaobchádzaní s obvinenými hodnotil pozitívne (i s vyjadrením "Chlapci sú zlatí, tu aj v Prešove“), neuviedol žiadnu sťažnosť," konštatuje sa v zázname o kontrole.
Záver teda bol, že kontrola potvrdila verziu „bez zavinenia inej osoby“.
Medzitým generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil preveriť Lučanského zranenie. Ďalšie zverejnené dokumenty sú odpoveďami na otázky prokurátorov a len opakujú závery kontroly z 15. decembra.
Zistenia prokurátorov prezentoval Žilinka na tlačovej besede v utorok 29. decembra. No v ten istý deň prišla správa, že sa Lučanský, už opäť v cele v Prešove, pokúsil o samovraždu a o život bojuje v prešovskej nemocnici.
Deväť minút
Úradný záznam opisuje udalosti takto: „Dňa 29. 12. 2020 v čase medzi 16.30 až 16.40 došlo k pokusu o samovraždu u obvineného Milana Lučanského na cele č. 114.“
Autor záznamu píše, že cela sa nachádza na treťom podlaží. Počas nepravidelnej kontroly približne o pol piatej popoludní vizuálne skontroloval celu č. 114. Vysvetľuje, že časový interval dvoch po sebe nasledujúcich kontrol bol najviac tridsať minút.
Takže cca o 16.30 nezistil žiaden nedostatok. „Obv. ležal na posteli s hlavou pri okne a na moju kontrolu cez celový priezor reagoval zodvihnutím hlavy,“ hovorí záznam.
Približne o deväť minút už aj s ďalším zamestnancom väznice cez bufetové okienko Lučanského vyzvali, aby si zobral stravu. „Menovaný ani na opakovanú výzvu nereagoval, cez bufetové okienko som videl, že nehybne leží na posteli. Nakoľko bol však otočený nohami k oknu, kvôli plastovej zástavbe WC mu nebolo vidieť hlavu ani plecia,“ konštatujú zamestnanci väznice v oficiálnom dokumente.
Vošli do cely a teraz je záznam veľmi presný. „Zistili sme, že menovaný leží na bruchu s hlavou tesne nad čelom postele, okolo krku má jedenkrát otočenú ústavnú teplákovú bundu, ktorá bola uviazaná o hornú konštrukciu poschodovej postele.“
Lučanskému uvoľnili slučku z bundy, preložili ho na podlahu a snažili sa ho oživiť. Zavolali pomoc v rámci ústavu aj rýchlu zdravotnú pomoc, Lučanskému poskytli dýchanie z úst do úst, masáž srdca, o čosi neskôr použili aj defibrilátor. Rýchla zdravotná pomoc prišla približne o dve minúty šesť a o pol siedmej Lučanského previezli do nemocnice v Prešove.
Tam na druhý deň 30. decembra o 15.55 ošetrujúci lekár konštatoval, že Lučanský zomrel. Na Silvestra 31. decembra prišlo do prešovskej väznice vyrozumenie, že vyšetrovateľ nesúhlasil, aby mohol Lučanský používať telefón. Podľa Kolíkovej prešovský ústav na výkon väzby eviduje „4 ks korešpondencie od p. Lučanskej, ktoré boli do ústavu doručené po lustrácii OČTK dňa 31. 12. 2020“. Korešpondencia jej bude vydaná spolu s ostatnými vecami, ktoré si príde prevziať.
Šialené prvé dni
Rok sa stretol s rokom a zavládlo šialenstvo. Objavila sa uniknutá lekárska správa z Trenčína, minister Naď sľúbil odmenu tomu, kto povie, ako sa dostala von. A tak nepriamo potvrdil, že správa sa týka Lučanského.
Adam Lučanský, syn nebohého generála, na sociálnej sieti upozornil, že rodina by aj súhlasila so zverejnením správy, keby ju mala. Podľa neho sa k správe nedostala, lebo na otcovom súhlase chýbal notársky overený podpis.
Medzitým vznikla na sociálnych sieťach skupina All for Milan alebo Slovensko za Milana. Pred budovou policajného prezídia, ale aj pred policajnými stanicami po celom Slovensku horia sviečky pri Lučanského fotografii.
Milan Žitný hovorí o tom, že Lučanského vo väznici zbili a vážne zranili už 9. decembra. Kauze Lučanský sa venuje najmä opozícia, ktorá upozorňuje okrem iného na neľudské podmienky v kolúznej väzbe, keď má kontrolu nad obvineným OČTK – teda orgány činné v trestnom konaní, alebo vyšetrovateľ.
Časť verejnosti jednoducho nechce uveriť, že Lučanský spáchal samovraždu. Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) vyčíta terajšiemu ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO), že nedal vyvesiť čierne vlajky na policajné prezídium. Niekto čiernu vlajku zavesil na zábradlie pri schodoch na prezídium.
Ozýva sa Lučanského manželka Martina a vyčíta Mikulcovi, že by si mal jej muža uctiť čiernou vlajkou. Ten odpovedá statusom na sociálnej sieti, že nie je štátny smútok a vzhľadom na okolnosti vlajku nevyvesí. Čierna vlajka je pritom len znakom úctu a rešpektu voči zomrelému. A ten si Lučanský počas svojej kariéry získal.
Lučanská sa ešte ozvala – popísala, ako pri posteli jej muža stálo „Mikulcovo komando“ a posťažovala sa, že sa nemohla pozrieť na telo svojho muža. Neskôr priznala, že mu napísala list a ich najmladšia dcéra mu poslala do väzby kresbu – Lučanský nedostal nič.
Do boja o verejnú mienku sa zapojili aj politici vládnej štvorky a usilovne pripomínali, že Lučanský sa mal obohatiť o pol milióna eur. Časť verejnosti to vzala jednoducho ako fakt, hoci vyšetrovanie nepokračovalo, údajne polícia Lučanského počas väzby ani raz nevypočula.
Znepriatelené politické strany sa navzájom obviňujú z politikárčenia a pred budovou policajného prezídia pribúdajú sviečky.
Materiály v pdf, ktoré ku kauze zverejnilo ministerstvo spravodlivosti:
Návrh na prijatie bezpečnostných opatrení v súvislosti s umiestnením obvineného
Úradný záznam o zranení 9. decembra 2020
Záznam o vykonaní kontroly v nemocnici v Trenčíne
Informácia o zranení z nemocnice v Trenčíne pre prokuratúru
Žiadosť obvineného o umožnenie používať telefónne zariadenie
Rozhodnutie vyšetrovateľa o povolení telefonovať
Úradný záznam o pokuse o samovraždu 29. decembra 2020
Odpovede na najčastejšie otázky, ktoré sa objavujú
Tento text slúži len ako sumár udalostí od 3. decembra. Pre ľudí čeliacich závažným a kritickým životným situáciám existujú viaceré možnosti pomoci od osobnej návštevy odborníka (psychológ, psychiater) až po anonymný kontakt na jednej z liniek pomoci. Konkrétne IPčko napríklad poskytuje krízovú psychologickú pomoc na svojich stránkach www.ipcko.sk a www.krizovalinkapomoci.sk prostredníctvom anonymnej telefonickej linky 0800 500 333, e-mailovej poradna@ipcko.sk alebo chatovej poradne nonstop. Tiež poskytuje pomoc prostredníctvom videoporadne. Zároveň disponuje aj intervenčným krízovým tímom schopným k danému človeku vyjsť do terénu v prípade, že zverejní miesto, kde sa práve nachádza. Prosíme vás, využite ich pomoc.