V rímskokatolíckej cirkvi je 6. január prikázaným sviatkom. Jeho ústrednou témou je udalosť, keď traja mudrci z Východu prišli do Betlehema pokloniť sa novonarodenému Ježišovi a priniesli mu svoje dary – zlato, kadidlo a myrhu. Troch kráľov – Gašpara, Melichara a Baltazára priviedlo k malému Ježiškovi svetlo betlehemskej hviezdy. V tom čase sa totiž zblížili jasné planéty Saturn a Jupiter v súhvezdí Rýb, čo mohlo vyvolať dojem veľkej žiarivej hviezdy. Astronomický úkaz bol dobre viditeľný práve v Stredomorí.
Traja králi sú tradičnými postavami tak betlehemov, ako aj témou vianočných a trojkráľových hier. Vo sviatok Zjavenia Pána kňazi počas slávnostných omší posväcujú trojkráľovú vodu soľou, kriedou a tymianom.
Počas tohto sviatku je tradičným posvätenie domov. V minulosti sa zvykla konať aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a v hornej časti dverí napísali kriedou aktuálny rok a spojenie písmen C, M, B – skratku latinského Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech požehná náš príbytok. Na mnohých miestach, najmä na vidieku, sa táto tradícia zachovala dodnes.
Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155 – 1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, a tam ich uložili v katedrále.
V minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán. Od roku 1969 sa však táto udalosť v západnom latinskom obrade slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. V byzantsko-slovanskom obrade, ale aj v iných východných obradoch sa krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom dátume – 6. januára. Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu troch mudrcov malému Ježiškovi už v deň narodenia Spasiteľa – 25. decembra.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6. januára sláviť Vianoce.