Školáci zostávajú doma. Naučia sa prváci písať na diaľku?

Po vianočných prázdninách sa budú z domu učiť aj prváci a s nimi aj všetci žiaci prvého stupňa. V prieskume Pravdy sme sa spýtali, ako sú pripravené školy na rozšírenie online vyučovania. Odídu zo základných škôl primerane vzdelaní deviataci? Dokážu sa však takto vzdelávať aj najmladší žiaci?

, , , 08.01.2021 04:00
56

Dana Halajová je riaditeľkou Základnej školy Na Hôrke v Nitre, kde je dnes epidemiologická situácia horšia, ako bola na jeseň na Orave. V celom okrese platia sprísnené opatrenia a ľudí čakajú tri kolá testovania. Keďže v škole bude odberové miesto, momentálne sa venujú jeho príprave. Druhý stupeň základných škôl je doma od 26. októbra minulého roka a vzdeláva sa dištančne. Najviac sa to podľa Halajovej dotkne končiacich deviatakov. „Budú mať aj testovanie, aj prijímačky na stredné školy. Učitelia sa im budú musieť popoludní venovať formou doučovania. Najmä v matematike a slovenskom jazyku,“ podotýka Halajová s tým, že tri mesiace výhradne dištančného vzdelávania sú veľa.

Ťažkosti zatiaľ nemajú ani prváci či druháci, keďže prvý stupeň chodil do školy. Školy však boli zatvorené aj minulý školský rok počas prvej vlny pandémie a niektorí riaditelia upozornili, že prvákom chýbalo čítankové obdobie. „Veľmi pomohlo, že deti nastúpili v júni do školy. Odbremenili sa iné predmety a učitelia sa venovali najmä čítaniu, písaniu, počítaniu,“ hovorí riaditeľka s tým, že do tried sa vtedy vrátilo 99 percent žiakov prvého stupňa.

„V septembri, keď už nastúpili ako druháci, dobehli minuloročný deficit. Zameškané učivo dobehli aj všetky ostatné ročníky. Nebolo to však na úkor učiva v tomto školskom roku. Halajová vysvetľuje, že pomohlo zredukovanie učiva na to najzákladnejšie. "Keď stihli, tak išli aj nad rámec základného učiva.“ Riaditeľka nitrianskej školy je proti opakovaniu ročníkov. „Jarné prázdniny sa môžu pokojne zrušiť. Malo by to však zmysel vtedy, keď sa budú učiť prezenčne. Dištančne sa počas prázdnin učiť nemusia,“ uzatvára Halajová.

zväčšiť
školy, návrat do škôl

Trpia najmä prírodné vedy

Základnú školu s materskou školou v Smoleniciach navštevuje 301 detí. Podľa jej riaditeľky Magdalény Eliášovej má sťaženú situáciu celý druhý stupeň. Dištančným vzdelávaním trpia najmä prírodovedné predmety, napríklad chémia či fyzika s pokusmi, ktoré deti bavia. Na vedľajšiu koľaj sú odsunuté aj výchovy.

Eliášová potvrdzuje, že v tomto školskom roku cítili dopady zatvorených škôl počas prvej vlny pandémie u najmenších školákov. „Terajší druháci veľmi zle alebo horšie čítajú. Týchto malinkých sme dištančne ani neučili. Teraz sa už budú aj oni učiť online,“ hovorí riaditeľka. Sama má doma prváka a vie, že rodičia nemajú taký priestor, aby s deťmi čítali potrebný čas. Problém mali aj s písmenami. „Pandémia prišla, našťastie, v dobe, keď mali prváci prebratú väčšinu abecedy a dolaďovali dve či tri písmená. Kolegovia mi však hovorili, že deti niektoré písmenká pozabúdali, keďže to necvičili a nevedeli si spomenúť, ako sa píše P či F. Nemali to vôbec zautomatizované,“ opisuje riaditeľka smolenickej školy. V septembri a októbri to s deťmi opakovali. „Doťahuje sa to na úroveň, na akej by to malo byť,“ dodáva Eliášová.

Prváci sa musia vrátiť čo najskôr

Podľa riaditeľa Základnej školy Slovanská v Považskej Bystrici Vladimíra Šebeňa je nutné, aby minimálne prváci nastúpili do škôl čo najskôr. „Bez ohľadu na to, či je nejaký problém, alebo nie, mali by sa učiť prezenčne, pretože za necelé štyri mesiace ťažko zvládnu všetky základné veci, ktoré sa v prvom ročníku učia,“ mieni riaditeľ. Dodáva, že ružové to nie je ani s druhákmi, pretože veľký výpadok už mali v prvom ročníku.

Podľa neho je iná situácia na druhom stupni. Tam sa deti adaptovali, ale našli sa aj také, ktoré mali problém učiť sa doma. „Takže museli prísť sem do školy, pridelili sme im našich asistentov a tí ich zamestnali,“ konštatuje Šebeň s tým, že škola využila možnosť, keď podľa nariadenia vlády mohli byť pohromade šiesti ľudia. Vytvorili tak priamo v jej priestoroch v počítačovej učebni skupinu piatich detí, ktoré nemajú doma prístup na internet a teda sa učili v škole. „Každé dieťa dostalo slúchadlá, počítač a dištančne sa vzdelávali z triedy v škole,“ ozrejmil Šebeň a dodal, že aj tak je badať u deťoch výpadky vo vzdelaní.

Malí ešte nie sú samostatní

Riaditeľ základnej školy v obci Horná Streda Peter Vrábel vraví, že je badať, že deti sú s učivom pozadu. Najväčšie problémy majú prváčikovia. „Pri prvákoch a druhákoch zohrávajú veľkú úlohu rodičia, pretože takéto malé deti nie sú až také samostatné, vždy je tam potrebná asistencia rodiča. Nie je to ideálne, ale zvládnuť sa to dá. Rodičia si to už zažili a vyskúšali z prvej vlny pandémie. Rozvrh, ktorý sme pripravili, je zredukovaný na dve až tri hodiny denne,“ objasňuje Vrábel.

Potvrdzuje však, že deti zaostávajú za učivom. „Extrém je to práve u prvákov, lebo tí sa ešte len učia základy, písmenká a ich tvary. Rodič nemusí vedieť správne im to vysvetliť a ukázať, na to sú online hodiny, kde to prekonzultujú s učiteľom, a preto je potrebné, aby na týchto hodinách bol aj rodič, ak je to možné,“ hovorí Vrábel.

Dodáva, že už na pedagogickej rade učitelia skonštatovali, že aj u žiakov druhého stupňa nie sú vedomosti na takej úrovni, na akej by mali byť. „Myslím si, že ak budeme môcť nastúpiť do škôl od februára, ešte by nebolo potrebné ročník opakovať, pretože výučba prebieha, aj keď sme s učivom mierne pozadu. Tiež je tu možnosť zrušiť jarné prázdniny, alebo odkrojiť niečo z letných prázdnin,“ uzavrel Vrábel.

Zdravie je prvoradé

„Bez problémov fungujeme cez aplikáciu Teams a takto prejdeme od budúceho týždňa aj na prvý stupeň,“ hovorí riaditeľka žilinskej Základnej školy na Limbovej ulici Janka Sliviaková. Pedagógovia sú už podľa nej dobre zaškolení a vedia takto pracovať. S prváčikmi to však môže byť trochu komplikovanejšie. „Som však presvedčená, že to zvládneme a učiteľky urobia všetko preto, aby detičky v ničom nezaostávali. Verím tiež, že to nepotrvá dlho a už po týždni do školy opäť nastúpia. Ak nie, budeme pokračovať podľa podmienok. Zdravie je prvoradé, rodičia chápu a vedia, že inak to teraz jednoducho nejde,“ poznamenala riaditeľka.

Práve prváci boli trochu v nevýhode aj preto, že pred ich septembrovým nástupom nemohli poriadne chodiť do materskej školy, kde by dostali potrebnú prípravu. „Už zápis bol u nás neštandardný, lebo sme sa s nimi nemohli stretnúť osobne. Nevedeli sme to teda až tak posúdiť. Máme však špeciálneho pedagóga, psychológa či asistentov učiteľa, ktorí s deťmi pracujú,“ povedala.

Niektorí ich prváci si už formu online vyskúšali aj predtým. „Keď niekto z nich musel zostať v karanténe, učiteľka s nimi pracovala tak, že vyučovala v triede a zároveň sa prepojila so žiakmi doma. Napríklad pri magnetickej tabuli mala kameru, ktorá ju snímala a deti o nič neprišli,“ vysvetlila Sliviaková. Tvrdí, že počítače a pripojenie na internet majú u nich k dispozícii všetci žiaci. „V prípade potreby plánujeme zriadiť aj školský klub, ale ešte musíme zvážiť, v akom čase by fungoval,“ pokračovala.

Dlhodobejšie dištančné vzdelávanie môže vyvolávať otázniky, či deviataci odídu zo základnej školy primerane vzdelaní. Riaditeľka sa však o ich budúcnosť neobáva. „Neviem síce posúdiť, ako deti pracujú doma, keďže učiteľ ich nevidí tak ako priamo v triede, no dávame si záležať, aby témami prešli dôkladne. Na všetkých predmetoch používame aplikáciu, ktorá ich nepustí ďalej skôr, kým správne neodpovedia na položenú otázku,“ objasnila s tým, že aby to žiak zvládol, musí si učivo naštudovať. Opakovanie ročníkov podľa nej v ich škole nehrozí. „Dôverujem flexibilite učiteľov aj žiakov. Vystrojíme ich dobre, takáto alternatíva nebude potrebná,“ mieni Sliviaková.

Klasicky, ale na diaľku

Riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Badíne Viera Turianska tiež pripomenula, že pandémia trvá od marca, čiže takúto formu vzdelávania už majú odskúšanú. „Od začiatku využívame aplikáciu Teams. Samozrejme, pri prvákoch je nevyhnutná pomoc zo strany rodičov, ktorí na dieťa musia dozerať a pripájať ich,“ hovorí. Napriek vlaňajšiemu nedostatku času stráveného v materských školách na prvákoch nepozoruje, že by mali väčší problém ako ostatné ročníky.

Absencia prezenčného štúdia je vraj citeľná na všetkých žiakoch. „Napriek tomu, že u nás sme mali online vyučovanie naozaj intenzívne. Dokonca aj materská škola sa snažila zapojiť predškolákov aspoň formou pracovných listov. Motivácia je však doma predsa len nižšia ako v kolektíve,“ podotkla. V septembri vraj robili pretestovanie a ukázalo sa, že úroveň vedomostí žiakov je oproti iným školským rokom nižšia.

Názor s prípadným opakovaním ročníka sa podľa nej v jednotlivých školách líši. V Badíne takýto krok neplánujú. Od začiatku sa vraj snažili viesť online vyučovanie tak, aby deti dostali všetky potrebné vedomosti. „Viem garantovať, že naši žiaci zvládnu učivo aj takýmto spôsobom. Jedna hodina má prakticky klasickú štruktúru, zvyčajne trvá 45 minút. Viem, že odporučenia z ministerstva školstva hovoria o redukovaní a skracovaní, ale máme ambíciu udržať čo najvyšší štandard vyučovania,“ podčiarkla riaditeľka.

Pripomenula však, že priamo v škole dokážu deťom poskytnúť viac, venovať sa im aj diferencovane. „Podľa ich možností a schopností, čo pri dištančnom vzdelávaní nie je celkom uskutočniteľné. Žiaľ, nedá sa to až tak dobre pri deťoch, ktoré majú nejaké poruchy učenia. Dobre sa nedajú podchytiť ani tí, ktorí sú nadaní. Individuálny prístup jednoducho chýba,“ doplnila.

Klesá aj motivácia

Martin Fazekaš je riaditeľom Základnej školy na Hroncovej 23 v Košiciach. Patrí medzi najväčšie v meste. Momentálne má 24 tried, v ktorých sa učí 578 žiakov. V piatich prváckych triedach majú 108 žiakov. Celá škola využíva na dištančné vzdelávanie prostredie Microsoft Teams. Problémy s pripojením nemajú a priebežne dopĺňajú aj didaktickú techniku.

„Druháci sú už viac-menej v on-line vzdelávaní samostatní a zdatní. Minulý rok dokončili takto svoj prvý ročník bez ťažkostí. Učiteľky si triedy delia na menšie skupinky, a tak sa s nimi virtuálne spájajú. Pre prvý ročník majú pripravené viaceré scenáre – niektoré sa rozhodli zaslať vytlačené pracovné listy poštou, iné budú online učiť v malých skupinkách, prostredníctvom aplikácie, precvičovať počas týždňa budú najmä zručnosti, ktoré deti nadobudli ešte pred Vianocami,“ hovorí riaditeľ. Do ich školy nastúpili aj dobre pripravení predškoláci. „Objavili sa nejaké malé rozdiely v tempe či zručnostiach, ale tie sa v priebehu pár mesiacov adaptačného vzdelávania dostali na požadovanú úroveň.“

Riaditeľovi je ľúto, že žiaci druhého stupňa sa v škole vzdelávali prezenčne iba necelé dva mesiace. „Ako najväčšieho strašiaka vidím, že časom vzdelávaním na diaľku klesá u žiakov motivácia. Učiteľ dokáže lepšie zmotivovať žiaka v škole,“ mysli si Fazekaš. Deťom podľa neho chýbajú rozhovory a najmä socializácia.

Technika je nevypočítateľná

Šesť rokov funguje v obci Kechnec v slovensko-maďarskom pohraničí základná škola, ktorú teraz navštevuje 150 žiakov. Učia sa v 10 triedach, zatiaľ bez ôsmeho ročníka. Riaditeľka Lucia Kysilková hovorí, že fungujú prioritne cez portál EduPage. Na online hodiny využívajú Microsoft Teams, keďže škola patrí do skupiny Microsoft Showcase School.

Občas sa u nich objavia problémy aj s pripojením na internet. „Techniku aj pripojenie sme riešili ešte počas prvej vlny. Ale máme žiakov aj na maďarskej strane a technika je niekedy nevypočítateľná. Problémy však môžu mať rodiny, kde je viac detí, ktoré sa potrebujú vzdelávať.“

Rómskej škole pomohlo povolené prezenčné vyučovanie

Súkromná základná škola na Galaktickej 9 v Košiciach je zameraná na výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov. Vyučovací proces umožňuje skĺbenie preberaného učiva s ich materinským jazykom. V malej škole je z každého ročníka jedna trieda, počnúc nultým ročníkom. Navštevuje ju spolu 178 žiakov.

Riaditeľka Veronika Bystrianska hovorí, že s dištančným vzdelávaním to u nich nie je až také jednoduché. „Len necelá polovica má doma počítač, preto žiakom každý týždeň zasielame pracovné listy s rôznymi úlohami a textom na učenie zo všetkých predmetov. Tieto pracovné listy sa potom vrátia učiteľom, tí ich opravia a žiakom pošlú spätnú väzbu na ich vypracované úlohy,“ vysvetľuje. Aj preto v čase, keď keď sa to ešte dalo, vytvorili v škole skupiny piatich žiakov v jednej triede, kde prebiehalo prezenčné vyučovanie. Keďže škola má aj nultý ročník, prváci ako každý rok prišli do 1. ročníka pripravení. „Až 90 percent žiakov ho navštevovalo, a to napriek dištančnému vzdelávaniu,“ pokračuje Bystrianska.

Problémy v škole nemajú ani tohtoroční piataci. „Našou výhodou opäť bolo to, že žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia mohli navštevovať školu. Vytvorili sme v každej triede dve skupiny s piatimi žiakmi. Tieto skupiny boli nemenné. Ak aj nejaký žiak chýbal, nebolo možné ho nahradiť iným. Prvá skupina chodila do školy v pondelky a utorky, druhá skupina v stredy a štvrtky. V ostatné dni vypracovávali pracovné listy a vypĺňali testy a úlohy cez EduPage, ktoré im učitelia zadali. So žiakmi, ktorí disponujú počítačmi, tabletmi a internetom sa komunikovalo aj prostredníctvom sociálnych sietí,“ popisuje vyučovanie riaditeľka.

Ťažšie to ale majú deviataci. „Poviem to, ako to je – veľmi sa im nechce. Veľkou výhodou je, že niektorí naši učitelia sú vďaka projektu MAXI ŠKOLA tútormi a mentormi žiakov na 2. stupni a aj žiakov 9. ročníka. Venujú sa im a doučujú ich aj mimo školy. Myslím, že od nás odídu pripravení,“ mieni Bystrianská.

Dištančné vzdelávanie podľa Bystrianskej nie je úplne zlé. Učí deti aj samostatnosti. „Problémom u nás ale je, že naši žiaci sú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Veľmi málo žiakov je schopných sa samostatne naučiť nové učivo na základe nejakého textu. Bez výkladu učiteľa je to takmer nemožné. Často nerozumejú čítanému textu a nechápu, čo majú v niektorých úlohách robiť,“ objasňuje. Aj tu hrá dôležitú úlohu internet. Tí čo ho majú, nechajú si vysvetliť, čomu nerozumejú, zvyšní žiaci úlohu nevypracujú.

„Určite nesúhlasím s tým, aby deti opakovali ročník,“ myslí si riaditeľka aj napriek tomu, že sa so žiakmi neprebralo toľko, ako by sa prebralo počas prezenčného vyučovania. „Naši rodičia by nesúhlasili s tým, aby ich deti prepadli a nesúhlasila by som s tým ani ja ako riaditeľka školy. A ak, tak len v prípade 1. a 2. ročníka, ak by dištančné vzdelávanie pokračovalo tak dlho, že by sa žiaci týchto ročníkov neboli schopní naučiť predpísané učivo.“

Rodičia: Deti rýchlo strácajú pozornosť, chýba im sociálny kontakt

Šikovného prváčika Lea ma doma mama Darka z Košíc. Dištančné vzdelávanie vôbec neberie tragicky. „Leo bude mať ešte ďalších osem rokov na doháňanie. Do školy nastupoval s tým, že vedel čítať, písať aj počítať. Zvládame spolu prvouku aj angličtinu,“ myslí si. Leo má k dispozícii knihy aj pracovné zošity. „Dvakrát týždenne má syn online jazykovku a ide to bez problémov. Aj my, rodičia, sa učíme za pochodu. Vzdelávame sa jednoducho spolu,“ dodáva mama.

Prešovčanka Martina má syn siedmaka a dcéru tretiačku. „Ľuboško zvláda veľmi dobre online vzdelávanie a je pri ňom samostatný. Určite je to aj vďaka učiteľom, ktorí im venujú dosť času. Majú napríklad písomky cez EduPage, kde sa im odrátava čas. Do 10 minút musia označiť správne odpovede. Nie je tam veľa priestoru, aby ich hľadali v knihe. A keby aj… Dôležité je, že vie, kde hľadať,“ konštatuje mama, ktorá má však viac problémov s Eliškou. „Jej veľmi chýba kontakt s učiteľkou, ale aj so spolužiakmi. Rýchlo stráca pozornosť. Ona ešte online vzdelávanie nemala. Verím však, že by si zvykla,“ dúfa.

Peter je deviatak v michalovskej základnej škole. Sám hovorí, že dištančné vzdelávanie nie je pre neho dostatočné. „Máme málo online hodín a niekedy mám dojem, že nič neviem a najradšej by som si zopakoval ročník," hovorí. Otec Ladislav sa síce synovi snaží pomáhať, ale v tomto veku to nie je ani pre neho jednoduché. „Peťo je samostatný a vôbec si nemyslím, že hlúpy. Má obavy z prijímačiek, ale to sme mali aj my, keď sme končili deviatku bez pandémie. Verím, že to zvládne.“

Pani Martina má syna siedmaka a tiež by uprednostnila, keby sa už mohol vrátiť do školskej lavice. „Pomerne dosť sa naučí aj formou online, no uprednostnila by som, keby chodil do školy,“ hovorí. Takto je to podľa nej časovo náročnejšie, lebo po každej hodine príde jej synovi úloha v písomnej forme, ktorú potom musí, vyhotovenú a odfotenú, poslať späť. „Jednoznačne je okolo toho viac roboty,“ tvrdí. Zložitejšie to podľa nej majú tí, ktorí učivu rozumejú ťažšie. „Priama komunikácia v triede chýba, tam sa to dá vysvetliť lepšie. Na tabuli a podobne,“ mieni. Pozná vraj mamičky z iných tried, ktoré sa sťažujú, že ich deti majú nedostatok online hodín. „Cítiť to aj na ich vedomostiach. Nevedia sa už preto dočkať, kedy sa všetko vráti do normálu,“ doplnila Martina.

Zuzana z Trnavy má doma dvoch školákov, obaja chodia na osemročné gymnázium. Mladší je druhák a starší je piatak. „Hodiny majú podľa rozvrhu. Starší má aj sedem online hodín za sebou. Zdá sa mi, že až priveľa sedia za počítačom,“ opisuje. Aj keď si mama online hodiny pochvaľuje, nie je to podľa nej ideálne. Doma sa na vyučovanie nedokážu až tak sústrediť. Citeľné je aj zlenivenie a poľavenie, keď nad sebou nemajú kontrolu. Ako rodič vie odsledovať termíny či plnenie úloh a projektov a snaží sa im to aj pripomínať.

Marika Doležalová z Trenčína má štyri deti, tri sú školopovinné. „Tomáš má 18 rokov. Ten by mal teraz ako automechanik končiť tretí ročník a nevie nič. Mohol síce chodiť na prax, ale stalo sa, že neustále musel byť doma v karanténe, pretože bol s niekým pozitívnym. Takže on je síce teraz v treťom ročníku, ale prakticky má vychodený iba prvý ročník, pretože vlani, keď chodil do druhého ročníka, prišla korona a bolo po škole,“ konštatuje Doležalová. Marek je prváčik a Edko druhák. Podľa nej sú problémom online hodiny, tie síce trvajú hodinu, ale kým sa všetci pripoja a zorganizujú, prejde z hodiny dvadsať minút. Navyše, nie všetci rodičia sú technicky zdatní.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
56 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo