Ná návrh, ktorý bol vo štvrtok 7. januára predložený do parlamentu, upozornila koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS), podľa ktorej je arogantný a protidemokratický. Ako sa ďalej konštatuje vo vyhlásení liberálov, predstavitelia ĽSNS si týmto spôsobom chcú zaistiť beztrestnosť svojich krokov a podporovať fašizmus otvorene.
„Fašistickí poslanci okolo Mariana Kotlebu naplno ukázali svoj extrémizmus,” uviedol poslanec SaS Miroslav Žiak s tým, že v rámci návrhu by sa nemalo trestať napríklad popieranie holokaustu, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, hanobenie národa, rasy a presvedčenia či výrobu extrémistického materiálu. „Keď dokážu takéto návrhy podávať z opozície, ocitli by sme sa rovno v diktatúre, v prípade, že by sa títo fašisti dostali k moci,” dodal Žiak.
Podľa europoslanca Martina Hojsíka (PS) prichádza ĽSNS s návrhom v čase, keď sa jej predseda Marian Kotleba snaží odvolať voči rozsudku, na základe ktorého bol zatiaľ neprávoplatne odsúdený na štyri roky a štyri mesiace práve za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
„Takto mu teda jeho poslanci chcú nešikovne pomôcť, ignorujúc základy slovenského právneho systému. V kritickej chvíli ukázali svoju farbu, teda farbu nenávisti,” napísal vo svojom profile na sociálnej sieti Hojsík.
Podľa ĽSNS je cieľom návrhu predloženého do parlamentu zabezpečiť ochranu úplnej slobody prejavu obyvateľov, ktorú garantuje ústava. „Poslanecký návrh reaguje na stupňujúce sa vládne tendencie v obmedzovaní slobody prejavu, vychádzajúce z programového vyhlásenia vlády, ako aj z činov a prejavov vládnych predstaviteľov,” uvádzajú navrhovatelia, ktorými sú Marian Kotleba, Milan Mazurek, Miroslav Suja, Stanislav Mizík a Rastislav Schlosár.
„Navrhujeme, aby mal každý občan právo vyjadriť akýkoľvek názor, ktorý však nevyzýva k násiliu. Verbálne trestné činy a priestupky majú byť totiž podľa nášho presvedčenia obmedzené iba na podnety ku násilnému konaniu alebo úmyselné šírenie nepravdivých skutočností inej osobe, s cieľom zníženia jej spoločenskej vážnosti alebo spôsobenia ekonomickej škody,” konštatujú navrhovatelia.
Dodávajú, že rovnaký model po stáročia funguje v Spojených štátoch amerických, kde je sloboda prejavu a presvedčenia rigidne zakomponovaná v ústave.