Až keď vlani 19. októbra zomrel 48-ročný Rastislav Melek, ktorý sa staral o pacientov v oravskej obci Lokca a koronavírusom sa zrejme infikoval práve vo svojej ordinácii, nastolil sa verejne problém, že zdravotníci nemajú nárok na odškodnenie či vyššie dávky počas práceneschopnosti (PN).
Tie sa podarilo presadiť spolu s úrazovým príplatkom pre všetkých, ktorí prichádzajú do kontaktu s covidovými pacientmi, v novembri. Počas PN majú teda títo ľudia nárok na 80 percent hrubej mzdy a úrazový príplatok prevyšuje sto percent čistej mzdy.
„Aj s vyplácaním 80 percent hrubej mzdy počas maródky sú stále problémy. Pretože niektorí riaditelia nechcú potvrdiť, že sa človek nakazil v nemocnici. Bol prípad, keď bola sestra preradená na infekčné oddelenie. Do dvoch týždňov ochorela a riaditeľstvo jej odmietlo podpísať, že sa infikovala v robote, a tak nedostala 80, ale len 50 percent hrubej mzdy počas maródovania,“ upozorňuje šéf Lekárskeho odborového združenia a člen Ústredného krízového štábu Peter Visolajský. On sám pracuje v nitrianskej nemocnici, kde minulý týždeň prišli až o troch zdravotníkov.
V súčasnosti sa čaká na konečné rozhodnutie patológov v ďalších tridsiatich úmrtiach zdravotníkov.
„V situácii, keď máme plné nemocnice, mi príde normálne, aby sa ochorenie COVID-19 u zdravotníka posudzovalo ako infikovanie pri výkone povolania," dodáva Visolajský. Pripúšťa, že sa môžu objaviť špekulanti, ale to sú podľa neho len výnimky a pre naplno pracujúcich zdravotníkov by to bol pozitívny signál.
Ako ďalší príklad uvádza lekára v dôchodkovom veku, ktorý sa stará o infekčných pacientov. Keď ochorel, za každý deň maródky – aj keď ležal s ťažkým zápalom pľúc v nemocnici – dostal 36 eur. Po vyliečení sa opäť vrátil do nemocnice k pacientom. Sanitárka, ktorá sa vírusom tiež infikovala v práci, za desať dní PN dostala 165 eur. Keďže zostal v karanténe aj jej manžel, vypadli im oba príjmy v rodine. Visolajský pripomína, že oboch po návrate do práce čakala len nižšia výplata.
Pritom už desiaty mesiac je na stole Ústredného krízového štábu požiadavka na nastavenie dostatočných kompenzácií pre zdravotníkov, ktorí sa infikujú vírusom v zamestnaní. Nie je to novinka. Aj ministerstvo vnútra má pre policajtov a hasičov nastavené plné kompenzácie v prípade zranenia alebo úmrtia.
Aktuálne klesol počet zdravotníkov v karanténe z viac ako tritisíc na 2 582, no nemocnice sa z epidemiologického hľadiska pripravujú na najhoršie. Preto chce Slovenská lekárska komora na najbližšom stretnutí s ministrom zdravotníctva Markom Krajčím (OĽaNO) predložiť požiadavku na zriadenie odškodňovacieho mechanizmu pre zdravotníkov.
Chýbajúce istoty
Slovenská lekárska komora upozorňuje, že ak štát garantuje občanom odškodné pri komplikáciách spôsobených vakcínou proti COVID-19, je namieste postarať sa aj o ohrozených lekárov a ostatných zdravotníkov. Prvým bodom ich požiadavky sú nedostatočné platby počas PN všetkých, ktorí sa o pacientov starajú, vysvetľuje požiadavku komory jej hovorkyňa Nancy Závodská. Opatrenie by sa malo týkať všetkých zdravotníkov – bez rozdielu, či pracujú v nemocnici, v ambulancii, alebo kdekoľvek inde.
„Druhá časť odškodnenia by sa týkala takisto všetkých zdravotníckych pracovníkov, u ktorých by prišlo aj vplyvom ochorenia na COVID-19 k takému vážnemu poškodeniu zdravia, že by bola znížená ich schopnosť v budúcnosti vykonávať prácu v takom rozsahu, ako ju vykonávali doteraz,“ dopĺňa lekárska komora svoje stanovisko.
Komora si myslí, že by to malo byť podobné ako pri ochoreniach a odškodňovaní v iných povolaniach. Rovnako by sa postupovalo aj v prípade úmrtia zdravotníckeho pracovníka z dôvodu infekcie COVID-19, ktoré by už žiadala rodina zosnulého a mala by na toto odškodnenie zákonný nárok. Aj s touto požiadavkou chce Slovenská lekárska komora predstúpiť v najbližších dňoch na rokovaniach s rezortom zdravotníctva.
Na súdoch by uspeli
V súčasne zaužívanej právnej terminológii nie je vhodné ochorenie zdravotníckeho pracovníka označiť ako pracovný úraz, pretože ten sa v zmysle Zákonníka práce a zákona o sociálnom poistení vyznačuje krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Klasifikovať by sa dalo len ako choroba z povolania. To je názor medicínskeho právnika Ivana Humeníka.
„V prípade pandémie a s tým súvisiaceho ohrozenia zdravotníkov, ktorí pracujú v prvej línii, ide naozaj o významne špecifickú situáciu. Preto by určite prospelo, aby v prípade spoločenského konsenzu bola prijatá aj osobitná odškodňovacia schéma,” myslí si Humeník.
Podľa neho by sa mohli stanoviť menej prísne kritériá na preukázanie nároku na odškodné, respektíve by sa garantovali aj osobitné dávky rodinným príslušníkom zomrelého, na ktoré na základe všeobecných predpisov nie je momentálne nárok. „Podobný prístup sa využíva napríklad pri očkovacích odškodňovacích modeloch. Príkladom je aj odškodňovacia schéma uplatňovaná dlhšie obdobie vo Veľkej Británii,“ pripomína právnik.
Humeník si vie predstaviť úspešné obhájenie nároku na náhradu škody, ktorá bola spôsobená ako následok ochorenia COVID-19, ktorým sa lekár či iný zdravotnícky pracovník nakazil v príčinnej súvislosti s výkonom povolania, pri ktorom mu zamestnávateľ nezabezpečil potrebné pracovné podmienky. „Ak by chýbali ochranné pomôcky, ak by neboli dodržiavané prestávky v práci, čo by malo priamy vplyv na stratu opatrnosti a zanedbanie správneho postupu pri vlastnej ochrane,“ uviedol Humeník príklad.
Choroba z povolania
Hoci sa o tomto probléme na zasadnutiach Ústredného krízového štábu už niekoľkokrát hovorilo, výsledok nie je žiaden. Podľa Visolajského o tomto riziku vie tak premiér, ako aj minister zdravotníctva či šéf rezortu sociálnych vecí.
Zatiaľ však stále platí, že ochorenie COVID-19 je klasifikované ako choroba z povolania. Visolajský upozorňuje, že v praxi to znamená dokazovanie pred komisiou, kde sa zdravotník infikoval.
„Musíte uznať, že keď zomrie sestrička alebo lekár, tak sa vám nechce nejakej komisii dokazovať, kde sa nakazili. Medzitým sa zistí, že boli aj v obchode a riaditeľ nemocnice povie, že sa nakazili tam. Vôbec sa pritom nezoberie do úvahy, že pracovali na covidovom oddelení," upozorňuje Visolajský.
Myslí si, že zdravotnícki pracovníci by mali mať nárok na priznanie odškodného bez potreby dokazovania, kde sa infikovali. „Zatiaľ ale nie je ochota na druhej strane,“ pripomína lekár z prvej línie Visolajský s tým, že táto zmena by nemala podľa neho pokrývať všetky infekčné choroby, sústrediť by sa mala len na súčasnú pandémiu.