Marek Majdan, epidemiológ z Inštitútu pre globálne zdravie a epidemiológiu Trnavskej univerzity:
Skúsenosti z celoslovenského, ako aj z regionálneho testovania nám ukazujú, že takýmto spôsobom je možné naraz zachytiť pomerne veľký počet chorých, ktorí by inak možno identifikovaní neboli. Efekt plošného testovania závisí predovšetkým od účasti a od presnosti procedúry. Ak sa použijú testy s dobrou citlivosťou a podarí sa motivovať k účasti majoritnú časť obyvateľov jednotlivých okresov, tak to môže významným spôsobom pomôcť zlepšiť situáciu odizolovaním aktívnych prípadov. Predchádzajúce plošné testovanie ukázalo, že aj opakované testovania po týždni mali dodatočný efekt a môžu situáciu ďalej zlepšiť. Dôležité je však povedať aj to, že okrem testovania je potrebné naďalej udržať v platnosti opatrenia na zníženie mobility, dodržiavať všetky platné nariadenia a apelovať na individuálnu zodpovednosť každého jednotlivca. Konečným východiskom z pandémie je plošná vakcinácia. Kým však uvidíme jej efekt, je potrebné všetkými dostupnými prostriedkami znižovať šírenie infekcie. Testovanie je určite jedným z týchto prostriedkov.
Peter Sabaka, infektológ z Nemocnice s poliklinikou Ladislava Dérera v Bratislave:
Najskôr si to musíme podrobne zanalyzovať v rámci iniciatívy Veda pomáha – Covid 19 aj pracoviska. Zatiaľ sme na to nemali čas.
Mária Avdičová, epidemiologička z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici:
Potláčanie pandemického výskytu COVID-19 sa musí opierať o tri základné piliere. Prvým je striktné obmedzenej mobility obyvateľstva tak, ako to určuje súčasný lockdown a trvalá kontrola nad jeho dodržiavaním zo strany obyvateľstva. Ďalej je to cielené testovanie tých, u ktorých je testovanie indikované. Do tejto kategórie patria osoby s klinickými príznakmi (ideálne oddelené od testovania bezpríznakových), kontakty s pozitívnymi, zamestnanci škôl a škôlok pred ich otvorením či zamestnanci podnikov, firiem, fabrík a úradov, kde sa nedarí zastaviť šírenie. Týka sa to tiež ľudí, ktorí to potrebujú pre bezpečnú návštevu zdravotníckeho zariadenia či z pracovných dôvodov, napríklad pendleri. Tretím dôležitým prvkom je očkovanie ako jediné perspektívne preventívne opatrenie, na ktoré v súčasnosti treba klásť najväčší dôraz, aby sa zabezpečilo v čo najkratšom čase s čo najširším záberom očkovaných podľa vopred vypracovanej stratégie.
Alexandra Bražinová, epidemiologička z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave:
Celoplošné testovanie nie je vhodné v súčasnej situácii. Je veľmi náročné na organizáciu, je naň potrebné obrovské množstvo zdravotníkov a tí sú momentálne vyťažení v nemocniciach a na ambulanciách. Okrem toho, pri plošnom testovaní sa združujú ľudia pri čakaní na odber, a to je rizikové prostredie pre šírenie vírusu, keďže nám tu už cirkuluje okrem doterajšieho vírusu aj oveľa infekčnejší britský variant. Benefit jednorázového záchytu infikovaných znižujú falošná negativita a falošná pozitivita antigénových testov. Mnohí ľudia s negatívnym certifikátom získajú falošný dojem o neinfekčnosti a budú šíriť infekciu naďalej. Testovanie je potrebné v miestach s najvyšším výskytom, v rizikových prevádzkach, ako sú nemocnice a domovy sociálnych služieb a v strategických podnikoch, ktoré potrebujú fungovať. Všade tam je však namieste testovanie opakovať niekoľkokrát za sebou, ak hovoríme o antigénových testoch. Prioritou by pre nás podľa mňa malo byť očkovanie, malo by byť našou snahou zaočkovať čo najrýchlejšie čo najväčší počet ľudí.