Kollár o testovaní: Nemôžeme mať priepustky na slobodu

, 15.01.2021 09:00

Každá jedna dávka, ktorú nedostane 80-ročný človek, v princípe len pridáva na obsadenosti lôžok alebo úmrtiach, tvrdí Richard Kollár z Katedry aplikovanej matematiky a štatistiky Univerzity Komenského. Patrí k iniciatíve Veda pomáha-COVID-19. Prečo je lepšie testovanie regionálne ako celoslovenské?

Je celoplošné testovanie jediným riešením zo súčasnej situácie?

Vedci a odborníci združení v iniciatíve Veda pomáha-COVID19 už vo svojom decembrovom vyhlásení jasne uviedli, akým spôsobom by bolo vhodné bojovať s pandémiou a vytýčili niekoľko bodov. Tie, ktoré sa týkajú testovania, hovorili o cielenom frekventovanom testovaní, prípadne aj o plošnom v ohniskách. Aj na výsledkoch plošného testovania v Nitre, Košiciach a Púchove vidíme, že zachytáva napriek svojmu rozsahu malé počty infikovaných. Špeciálne v okrese Nitra sme videli výrazne vyššie percentá v obciach, ktoré susedia s inými okresmi. Práve tam prišli záujemcovia z iných okresov, ktorí to nemali povinné, a u nich bola pozorovaná najvyššia pozitivita. S tým súvisí, že pri plošných testovaniach pozorujeme počet pozitívnych okolo 1 až 2 percent. Pri rutinnom testovaní v mobilných odberových miestach od 5 do 10 percent. Obrovské percentá infikovaných sa ukázali vo veľkých fabrikách. Či sú to Harmanecké papierne, ktoré mali 15 percent pozitívnych, alebo nitriansky závod Jaguar Land Rover s mierou pozitivity takmer 1,8 percenta. Z týchto informácií by sme mali vedieť poskladať optimálnu stratégiu.

Richard Kollár
Richard Kollár

Akú?

Nielen mne, ale mnohým odborníkom sa javí, že veľký zmysel má rozširovanie kapacít mobilných odberových miest. Treba dosiahnuť, aby bolo testovanie dostupné pre čo najväčšiu časť obyvateľstva. Aj v iných časoch ako bežne, napríklad večer. Ľudia chodia na testovanie a majú záujem. Sú to práve tí, ktorí boli v kontakte s pozitívnymi, majú príznaky alebo sa cítia nejakým spôsobom ohrození. Malo by to fungovať bez čakania a na objednanie. Takéto testovanie je omnoho efektívnejšie a zachytáva veľmi porovnateľné počty infikovaných ako povinné plošné testovanie, kde sú vyzývaní aj tí ľudia, ktorí sa správajú nerizikovo, snažia sa vyhýbať kontaktom a takto sú nútení meniť svoje správanie. Druhým bodom je pravidelné testovanie vo veľkých priemyselných podnikoch. Dvakrát, možno aj trikrát týždenne. To považujeme za nevyhnutné. Bolo by to v záujme zachovania výroby, aby boli firmy schopné ďalej fungovať, ale aj v záujme verejného zdravotníctva. Toto sú dnes takmer jediné miesta, kde dochádza k veľkému miešaniu osôb. Časom to budú však aj školy.

Ukazuje sa na príklade Nitrianskeho okresu s vyššou mierou pozitivity v jeho okrajových obciach, že dnes nie je efektívne testovať ani celé okresy?

Kľúčové je, že treba testovať tam, kde je situácia veľmi zlá. Teda kdekoľvek máme pocit, že čísla sú vysoké a je tam riziko ďalšieho šírenia. Či niektoré okresy alebo mestá, kde je situácia veľmi zlá, do toho spadajú, veľmi závisí od posúdenia regionálnej hygieny. Testovanie v ohniskách, či už sú to Harmanecké papierne, alebo v celých okresoch, je stále efektívne. Momentálne sa ukazuje, že okresy nemusia byť úplne najefektívnejšími jednotkami. Možno sú to samostatné mestá, obce, sídliská, podniky či nejaké špeciálne komunity. Ohniskom môže byť aj celý okres či niekoľko okresov pri sebe. Čím presnejšie vieme testovanie zamerať, tým je efektívnejšie, pretože čím menšia je skupina, tým častejšie ju môžeme pretestovať. Tým sa k dostávam k tomu, že je veľmi dôležité testovať ľudí každé tri až štyri dni, aby sme zachytávali naozaj všetkých infikovaných ľudí.

Ide to dokopy s celoplošným testovaním, ktoré sa opakuje po týždňoch?

Celoplošné testovanie má obrovskú nevýhodu. Netestujeme dostatočne medzi pondelkom a piatkom. Z údajov vieme, že ľudia, ktorí sa v tomto čase chceli otestovať, vyčkávajú, čo je úplne nežiaduce. Pred testovaním v Nitrianskom okrese odkladali testovanie o niekoľko dní. Potrebovali modrý certifikát, preto čakali do víkendu. V mobilných odberových miestach dnes testujeme takmer pol milióna ľudí týždenne. Je to v podstate plošné testovanie dostupné počas týždňa, i keď to tak nevoláme. Ak by sme vedeli zvýšiť ich kapacitu na dvojnásobok, výrazne by to pomohlo a malo by to omnoho väčší efekt. Zachytávali by sme väčšie percento pozitívnych v populácii. Zároveň by to znamenalo efektívnejšie využitie zdrojov. Týždňová frekvencia, ktorú poskytuje celoplošné testovanie, možno nie je zlá. Problémom je, že sa to robí iba počas víkendu. Nemusí sa trafiť presne do obdobia, keď by sa ľudia chceli testovať. Pre niekoho je možno výhodnejšie testovať sa každú stredu. Mali by sme umožniť, aby si ľudia vedeli vybrať a rozložiť tlak. Ukazuje sa, že nie je kľúčové, že sa testujú naraz počas víkendu.

Počet pozitívnych prípadov v nitrianskom závode automobilky bol pri dvojdňovom testovaní na úrovni 1,79 percenta. Pri tisíckach otestovaných ľudí to vedenie prezentovalo ako úspech.

Je výborné, že zamestnávatelia, najmä veľkí, dbajú v čo najvyššej miere na to, aby bolo potlačené šírenie nákazy. Možno už teraz robia maximum. Problém je, špeciálne pri príchode nového variantu koronavírusu, že možno sa nedá zabrániť, ani technicky, aby sa ľudia neinfikovali. Jednoducho sú v spoločných priestoroch. Aj keď firma urobí všetko, stále prichádza k istému miešaniu. Dôležité je, aby sa opatrenia doplnili frekventovaným testovaním. Pozitivita na úrovni takmer 1,8 percenta možno nevyzerá ako veľké číslo. Treba si však uvedomiť, že ide o aktuálne infikovaných ľudí počas 4– až 5-dňového okna. To znamená, že každých päť dní majú 1,8 percenta a zrejme to stúpa. O dva týždne to je viac ako 5,5 percenta. Už o mesiac sú na 10 percentách. Je v záujme zamestnávateľov znížiť tie čísla čo najskôr. Je pre nich výhodnejšie pravidelne testovať a naozaj dvakrát týždenne. Na porovnanie, v bratislavskom Volkswagene to bolo 0,66 percenta a ani tam nie sú s výsledkom spokojní.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) sa stále drží toho, že negatívny výsledok antigénového testu znamená priepustku na slobodu. Pribúda však čoraz viac ľudí so skúsenosťou, že s falošne negatívnym testom šírili nákazu.

Výborne túto situáciu vystihujú opatrenia v Rakúsku. Jasne tam vysvetlili, že aby bol lockdown efektívny, treba obmedziť mobilitu a stretávanie sa na maximum. Ukazuje sa, že lockdowny, ktoré nie sú dôsledné, nemajú veľkú účinnosť, a to ich výrazne predlžuje. Keď narušíme lockdown testovaním a umožníme ľudom vyššiu mobilitu, samozrejme, že ju budú využívať v plnej možnej miere. Presne preto sa testujú. Tí, čo sa chodia testovať do MOM – mobilných odberových miest, tam chodia preto, že chcú chrániť seba a svojich blízkych. Problém s falošnou negativitou vzniká pri rýchlom raste. Keď je veľa nových infikovaných, najväčšou skupinou sú veľmi čerstvo infikovaní, ale antigénový test ich nezachytáva. Čím rýchlejší je rast, tým je táto skupina s falošne negatívnym testom väčšia. V čase rastu je teda proporčne najviac falošne negatívnych ľudí a zároveň budú okamžite infekční. Keď máme preplnené nemocnice, nemôžeme mať žiadne priepustky na slobodu.

Nebolo by lepšie sústrediť sa v tejto chvíli na očkovanie v kombinácii so zvýšením mobilných odberových miest a s pravidelným testovaním v ohniskách?

Testovanie má vždy len odkladný účinok. To sme videli aj pri jesennom celoplošnom testovaní, ktoré Slovensko vrátilo o dva až tri týždne naspäť. To isté môžeme očakávať od akéhokoľvek testovania. Nevyrieši to pandémiu, iba dočasne sploští epidemiologickú krivku pri pomerne vysokých nákladoch. Okrem toho samotné testovanie zďaleka nestačí. Aby bolo efektívne, musí byť spojené s prísnymi opatreniami. No aj tak nemôžeme rátať s tým, že by to výrazne zlepšovalo situáciu. Nemôžeme preto porovnávať testovanie s očkovaním. Vakcinácia problém možno tiež len odkladá, ale v časovom horizonte rokov, preto je takmer jediným východiskom. Okrem prípadu, ak by vírus zmutoval a už bol neškodný. Preto sa musí stať absolútnou prioritou. Vidíme to aj v ostatných krajinách, kde je všetka komunikácia vlád a mienkotvorných médií zameraná na to, aby bol vakcinačný program čo najúspešnejší. Je veľmi dôležité vakcinovať najrizikovejšie skupiny obyvateľov, teda ľudí nad 80 rokov. Ak by sme boli schopní zaočkovať týchto 180-tisíc seniorov, tak zrazu máme nemocnice poloprázdne. Priorita je jasná. Potrebujeme ich okamžite vakcinovať, už zajtra je neskoro. Každá jedna dávka, ktorú nedostane 80-ročný človek, v princípe len pridáva na obsadenosti lôžok alebo úmrtiach. Venovať by sme sa potom mohli aj zvýšeniu kapacít bežného testovania, ktoré by v kombinácii s obmedzením mobility mohlo byť v tomto prípade dostatočným opatrením na to, aby sa nám nemocnice znovu nezaplnili. Situácia v nemocniciach sa už pomaly stabilizuje, ale na zásadné zlepšenie situácie ešte musíme urobiť ďalšie kroky.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku