Právnička Szabová: Trvanie kolúznej väzby je neprimerané

, 19.01.2021 09:00, aktualizované: 18:33

V poslednom období sme svedkami masívnych zatýkaní bývalých verejných činiteľov podozrivých z korupčnej trestnej činnosti. Kvôli zamedzeniu ovplyvňovania svedkov sú podrobení kolúznej väzbe. Podľa trestnej právničky Evy Szabovej z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave ide o zásadný zásah do práv obvinených. Je však opodstatnený? A konajú orgány činné v trestnom konaní v súlade s Trestným poriadkom?

V čom spočíva zmysel kolúznej väzby? Prečo je dôležité, aby bol tento inštitút súčasťou nášho právneho poriadku?

Pokiaľ chceme hovoriť o kolúznej väzbe a aj jej zmysle, treba je si v prvom rade uvedomiť niekoľko základných skutočností, ktoré súvisia s väzbou ako takou. Väzba totiž predstavuje prostriedok na zaistenie osôb v trestnom konaní, pričom potrebné je zdôrazniť, že väzba nie je v žiadnom prípade pre osobu, ktorá sa do väzby berie, sankciou – jej účelom je iba dočasne zaistiť túto osobu pre potreby prebiehajúceho trestného konania. V tejto súvislosti je naozaj nevyhnuté uvedomiť si, že väzba predstavuje zásadnejší zásah do práv a slobôd dotknutej osoby ako samotný trest odňatia slobody.

Kvôli čomu?

Dôvod je jednoduchý – do väzby beriete osobu, ktorá má postavenie obvineného, teda osobu, na ktorú sa stále uplatňuje princíp prezumpcie neviny a ktorá je v očiach zákona osobou nevinnou. O vine totiž možno hovoriť až v okamihu právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Aj preto má väzba status ultima ratio – môžete ju použiť iba v krajnom prípade, keď nemôžete sledovaný účel dosiahnuť inými, miernejšími prostriedkami bez toho, že by ste museli obmedziť osobu na jej slobode.

Myslíte si, že si verejnosť dostatočne uvedomuje tento aspekt väzby?

Tieto súvislosti sú často v očiach laickej verejnosti vnímané pomerne skreslene a nesprávne – veľmi často sa stretávame s tým, že osobu vzatú do väzby automaticky vníma verejnosť ako vinnú, čo je však absolútne neprijateľný pohľad. Tak ako na vznesenie obvinenia "postačuje“ vyšší stupeň pravdepodobnosti o spáchaní trestného činu, teda nie istota o jeho spáchaní obvineným, rovnako aj v prípade väzby a konkrétne väzby kolúznej musíte preukázať "len“ obavu, riziko, že táto osoba bude ovplyvňovať dokazovanie, vyšetrovanie trestného činu, predovšetkým, že bude ovplyvňovať svedkov. V tejto súvislosti si opätovne treba uvedomiť, že v tomto smere sa nevyžaduje istota, ale postačuje obava, riziko z kolúzneho konania, čo je pomerne logické, keďže nemôžete vyčkávať až do okamihu, keď už je isté, že obvinený bude kolúzne konať, pretože by sa už nepodarilo takému konaniu zabrániť a predísť mu. Aj napriek tomu, že hovorím "len“ o obave a riziku, že osoba môže na slobode ovplyvňovať svedkov, túto obavu musí prokurátor patrične podložiť určitými argumentmi, dôkazmi, z ktorých existencia uvedeného rizika vyplýva – toto prokurátor robí vo svojom návrhu, ktorý predkladá súdu na rozhodnutie. Ak je kolúzna väzba riadne odôvodnená zistenými skutočnosťami, samozrejme, má svoje veľké opodstatnenie. Zabránite tak obvinenej osobe, aby ovplyvnila výpovede svedkov, resp. vôbec ich ochotu svedčiť, čo je v mnohých prípadoch obzvlášť významné pre riadne vyšetrenie trestnej činnosti. Preto odpoveď na otázku, či je existencia kolúznej väzby opodstatnená, musí byť jednoznačne kladná.

Aké sú podmienky obvineného vo väzbe?

Treba si uvedomiť, že práve na to, aby sme naplnili účel tejto väzby, tak sa vykonáva v pomerne prísnom režime. Dalo by sa povedať, že ide o režim prísnejší ako ten, ktorý sa uplatňuje vo výkone trestu odňatia slobody. Obvinený v kolúznej väzbe nemôže byť umiestnený v oddiele so zmierneným režimom, kde by mu bolo umožnené voľne sa pohybovať a stýkať sa s inými obvinenými, pričom je zásadne obmedzený, pokiaľ ide o prijímanie návštev či telefonovanie – toto podlieha súhlasu príslušného vyšetrovateľa, resp. prokurátora, pričom aj v prípade udelenia súhlasu si môžu vyhradiť prítomnosť – či už pri telefonovaní alebo návštevách. V tejto súvislosti ale treba podotknúť, že odopretie udelenia takýchto súhlasov nie je ničím výnimočným.

Ako vnímate argumenty, že kolúzna väzba presahuje znesiteľné a primerané trvanie?

Pri tejto otázke nadviažem na to, čo som povedala o spôsobe vykonávania kolúznej väzby. Z popísaných podmienok je zrejmé, že tento typ väzby je naozaj v mnohom striktnejší ako výkon trestu odňatia slobody a obmedzenia obvineného, čo sa týka návštev či kontaktovania sa s blízkymi osobami, sú skutočne zásadné. Práve z týchto dôvodov by mala kolúzna väzba trvať iba nevyhnutne potrebný čas. Tu si treba uvedomiť, že dokonca samotný Trestný poriadok, ešte pred tým, ako upravuje konkrétne dĺžky väzby, upozorňuje OČTK – orgány činné v trestnom konaní, a súdy, aby zbytočne nad nevyhnutnú mieru nevyčerpávali maximálne dĺžky lehôt upravené v zákone. Táto požiadavka by mala svietiť "na červeno“ osobitne pri takej zásadne obmedzujúcej väzbe, akou je väzba kolúzna. Čo to zjednodušene znamená – obvinený by mal zotrvať v kolúznej väzbe najviac do doby, kým nebudú vypočutí svedkovia, ktorých by mohol ovplyvniť, resp. kým nebudú v rámci vyšetrovania zhromaždené všetky dôkazy a vyšetrovanie ukončené – s tým sa stotožňuje aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý to vyslovil napríklad vo svojom rozsudku Darvas proti Maďarsku.

Zodpovedá tomu prax slovenských orgánov činných v trestnom konaní?

Nanešťastie, v podmienkach Slovenskej republiky sme často svedkami neúmerného držania obvinených v kolúznej väzbe s argumentáciou, že obvinený musí zotrvať v tejto väzbe, pretože dokazovanie, resp. výsluchy svedkov sa uskutočňujú aj na hlavnom pojednávaní, t. j. na súde, a preto musí vo väzbe zotrvať aj naďalej. S touto praxou sa absolútne nestotožňujem a považujem to za konanie, ktoré z môjho pohľadu presahuje hranicu zákonnosti – v zmysle zákona má totiž väzba trvať len nevyhnutne potrebný čas a len kým pretrvávajú dôvody väzby, čo v týchto prípadoch podľa mňa splnené nie je. Len čo sa v rámci prípravného konania podarí vypočuť všetkých svedkov, pri ktorých bola obava z ich ovplyvňovania obvineným, dôvod kolúznej väzby z môjho pohľadu pominul. Preto moja odpoveď na otázku, či je kolúzna väzba časovo primeraná, nemôže byť s ohľadom na tieto skutočnosti kladná. Pokiaľ ide o otázku jej znesiteľnosti – z účelu tejto väzby, z toho, čo ňou sledujeme, jednoznačne vyplýva, že obvinený musí byť podrobený obmedzeniam striktnejšieho charakteru, inak to nejde. Ale na strane druhej odpoveď na otázku znesiteľnosti je podľa mňa priamo úmerná trvaniu tejto väzby. Pokiaľ kolúzna väzba trvá nad rámec nevyhnutnosti, nemôžeme s ohľadom na závažnosť obmedzení, ktorým čelí obvinený, hovoriť o znesiteľnosti.

Predstavuje kolúzna väzba neprimeraný psychický nátlak na obvineného, ako na to niektorí poukazujú?

Aj pri tejto otázke musím opätovne nadviazať na moju predchádzajúcu odpoveď. Skúste si predstaviť, že sa nachádzate v režime prísnejšom ako je výkon trestu odňatia slobody, skúste si predstaviť, že možnosť návštevy rodiny alebo telefonát rodine podlieha udeleniu súhlasu zo strany OČTK, pričom jeho neudelenie nie je ničím výnimočným. A teraz si predstavte, že ste v takýchto podmienkach držaný viac ako rok, čo v rozhodovacej činnosti slovenských súdov nie je ničím neobvyklým. Alebo si predstavte krajný hypotetický, ale zákonne možný scenár, že sa prokurátor a súd rozhodnú využiť maximálnu povolenú dĺžku väzby v prípravnom konaní a budete v týchto podmienkach 25 mesiacov, teda viac ako dva roky. V tejto súvislosti by si asi každý človek mal položiť otázku: je alebo nie je možné toto psychicky ustáť? Je totiž naozaj otázne, do akej miery sa dá zniesť takýto režim, resp. život v takýchto podmienkach. Tu by som opätovne apelovala na to, aby si ľudia uvedomili, že stále hovoríme o tom, že v týchto podmienkach sú držané osoby, ktoré sú v očiach zákona stále nevinné a pri ktorých môže byť následne dokazovaním na súde preukázaná ich nevina. Nie je správne, že väzobne stíhané osoby sú veľmi často v očiach verejnosti okamžite označované stigmou viny.

Je pravda, že podmienky kolúznej väzby na Slovensku sú prísnejšie v porovnaní s inými štátmi?

Áno, podmienky kolúznej väzby sú v podmienkach Slovenskej republiky upravené z môjho pohľadu striktnejšie. Keď si porovnáme úpravu kľúčovej podmienky – väzobného dôvodu, český trestný poriadok hovorí, že týmto dôvodom je obava z ovplyvňovania "doteraz nevypočutých svedkov“. V našom Trestnom poriadku sa hovorí o svedkoch vo všeobecnosti. A tu sa dostávame k tomu, čo som už spomínala, že aj napriek tomu, že svedkovia boli počas plynutia kolúznej väzby v prípravnom konaní vypočutí a majú tak status vypočutých svedkov, obvinení sú často ponechávaní v kolúznej väzbe s odôvodnením, že dokazovanie a výsluchy sa budú vykonávať aj na hlavnom pojednávaní. Ďalšia zásadná skutočnosť, v ktorej je český zákonodarca oveľa benevolentnejší ako ten slovenský, sa dotýka maximálneho trvania kolúznej väzby. Podľa českého trestného poriadku môže kolúzna väzba trvať najviac tri mesiace. V podmienkach Slovenskej republiky pri kolúznej väzbe platia rovnaké pravidlá, pokiaľ ide o jej trvanie, ako pri iných typoch väzby – povedané inými slovami, pokiaľ ste v kolúznej väzbe ako obvinený z obzvlášť závažného zločinu, môžete byť v tejto väzbe držaný v prípravnom konaní 25 mesiacov. Myslím, že rozdiel medzi slovenskou a českou právnou úpravou je v tomto ohľade viac ako zrejmý.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #súdnictvo #kolúzna väzba