Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby upozorňuje na zhoršujúci sa zdravotný stav pacientov, ktorí sa liečia doma. Odkladajú pacienti zdravotnú starostlivosť a volajú vám, až keď je veľmi zle?
Tento problém je dlhodobý, nie je to len teraz, že covid pacienti čakajú. Príkladom sú pacienti s infarktom. Sú takí, ktorých len pichne na hrudníku a volajú okamžite. No tí, ktorí majú skutočné ťažkosti, váhajú aj niekoľko dní s tým, že nechcú otravovať – a volajú neskoro. To by bola dobrá otázka na psychológa, prečo pri maličkostiach okamžite volajú, no keď majú reálne ťažkosti nie. U covid pacientov zhoršenie zo zlého stavu, ktorý dokáže ešte pacient vyležať doma, do takého, že potrebuje 60 litrov kyslíka za minútu, ide veľmi rýchlo. Pacienti sa snažia liečiť doma a zrazu sa ich zdravotný stav rapídne zhorší. Dostanú sa do štádia, keď sú dehydrovaní, neprijímajú potravu, nevládzu chodiť. Ťažko dať nejakú užitočnú radu v tejto chvíli, čo by bolo treba spraviť. Roky sa stretávame s tým, že pacienti hospitalizáciu odkladajú, teraz je situácia v nemocniciach ťažká a spôsobuje to ešte väčšie problémy. Časť pacientov sa však bojí. Na jednej strane vidia, že záchranka chodí k potenciálne infekčným pacientom, na strane druhej vedia, že nemocnice sú plné a majú strach. Ak majú chronické ochorenie a majú ísť do nemocnice, kde je veľa pacientov s koronavírusom, majú strach z rizika, že sa nakazia. Pre nich to môže byť klinec do rakvy a odkladajú to s nádejou, že sa ich stav zlepší.
Volá vám veľa pacientov s ťažkosťami spojenými s ochorením COVID-19?
Je toho viac, no na záchranke máme celý sortiment zdravotných ťažkostí, ako sme mali aj predtým. Možno je menej dopravných nehôd, lebo ľudia toľko necestujú, možno je menej pádov z rebríka, no infarkty, zlyhanie pľúc, zlyhanie obličiek, astmatické záchvaty, psychické ochorenia sú také isté ako predtým. Zmenilo sa len to, že niektorí pacienti môžu byť infekční. Každého pacienta preto musíme otestovať. Žiaľ, dnes je už každý podozrivý. Chcel by som však pripomenúť, aby ľudia, keď už potrebujú záchranku, operátorovi na linke nezabudli oznámiť, ak mali pozitívny test na COVID-19 alebo ho mal niekto z domácnosti.
Je po novom rýchlotest na koronavírus základnou výbavou sanitky?
Áno, keď musíme pacienta previezť do nemocnice, tak ho testujeme vždy. Robíme to tak, že jeden člen posádky ide ako prvý a my dva až tri metre za ním. Zmeria teplotu, zistí, či má pacient podozrenie, že bol v kontakte s pozitívnou osobou a keď nič podozrivé nezistí, prídeme aj my. V prípade, že sa zistí, tak okamžite odoberieme vzorku a vykonáme antigénový test a podľa výsledku sa zariadime.
Na sociálnych sieťach sa šíri správa, že sanitka nechcela zobrať pacienta, ktorý mal problém so srdcom, lebo nemal test, a ten následne zomrel. Je takýto príbeh podľa vás pravdivý?
Nie, to by musela byť posádka sanitky opitá. Už skoro tretí mesiac testujeme každého pacienta, ktorý ide do nemocnice. Pacientov, ktorých stav si nevyžaduje prevoz a môžu ostať na adrese, otestujeme v prípade podozrenia. Ak sme na pochybách, či máme test spraviť alebo nie, tak ho vždy radšej spravíme. Test stojí pár eur, pacientovi dá informáciu o jeho zdravotnom stave a aj my vieme, či sme neboli vystavení infekcii.
Zoberie sanitka aj pacienta, ktorý mal infarkt alebo vážnu nehodu, je v akútnom stave a nie je čas robiť test?
Napríklad pri infarkte, to je akútna vec, pri ktorej ide o minúty. Čím skôr sa začne liečba v kardiocentre, tak tým lepšie. Tam nemáme čas byť opatrní a je jasné, že s pacientom sme sa do kontaktu dostali hneď, ako sme na miesto prišli. Na adrese spravíme len tie nevyhnutné veci, aby sme pacientov stav zastabilizovali a testovanie robíme až v sanitke. Napríklad cesta do nemocnice nám trvá polhodinu, tak počas cesty my dostaneme výsledok a keď pacienta odovzdávame do nemocnice, vieme, na čom sme. Sme v prvom rade zdravotníci, bez ohľadu na to, či je pacient pozitívny alebo negatívny. Keď nás volajú k akútnym stavom, kde ide o život, nesmieme strácať čas. Nemôžeme sa desať minút obliekať do overalov.