Žilinka: Boj s extrémizmom sa neoslabí

Generálny prokurátor Maroš Žilinka chystá reorganizáciu svojho úradu. Týkať sa bude aj špeciálnej prokuratúry.

20.01.2021 19:51
žilinka Foto: ,
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka pred začatím rokovania Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť na začiatku januára.
debata (80)

Žilinka tak reagoval na údajné oslabenie oddelenia boja proti extrémizmu. Tvrdí, že je to umelo vytvorená téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Najmä však je to podľa neho téma postavená na vymyslených a nepravdivých údajoch. „Sú to až zlomyseľné informácie,“ dodal Žilinka.

Skupina poslancov Národnej rady pritom zverejnila aj výzvu, aby Generálna prokuratúra toto oddelenie nerušila. „Ak šírenie informácií o oslabovaní boja proti extrémizmu považuje skupina poslancov za zlú správu pre Slovensko, tak ja považujem za zlú správu, že sa takéto špekulácie šíria, lebo toto sa nestane,“ dodal.

Boj proti extrémizmu nestojí v tejto republike na piatich ľuďoch.
Maroš Žilinka, generálny prokurátor SR

Šéf Generálnej prokuratúry vysvetlil, že chystá reorganizáciu samotného úradu. Týkať sa bude aj Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá v súčasnosti nemá svojho šéfa. Žilinka pritom pripravovanú reorganizáciu, ktorá by mala byť hotová v horizonte 10 dní, zdôvodňuje optimalizovaním úradu, ale aj práce samotných prokurátorov. Hovoril o zlučovaní oddelení, pričom by podľa jeho plánov malo vzniknúť oddelenie organizovaného zločinu, terorizmu a extrémizmu. Kým na doterajšom oddelení, ktoré sa venuje extrémizmu, pracuje päť prokurátorov, nové zlúčené oddelenie by malo mať 11 prokurátorov.

Zlučovanie týchto troch oblastí je podľa neho prirodzené, keďže ide „o spojené nádoby“.

Personálne posuny

Žilinka vysvetľoval, že napríklad trestným veciam súvisiacich s korupciou sa venuje tiež len päť prokurátorov. Pripravované organizačné zmeny majú prispieť k efektívnejšiemu, vyváženejšiemu a rovnomernejšiemu vybavovaniu trestných vecí.

„Boj proti extrémizmu nestojí v tejto republike na piatich ľuďoch,“ zdôraznil Žilinka. Vyrátal, že priemerne vlani prokurátor z oddelenia boja proti extrémizmu strávil na pojednávaniach 28,6 hodiny, z oddelenia ekonomickej kriminality 37,5 a z oddelenia všeobecnej kriminality 110,5 hodiny ročne. Kým jeden konkrétny prokurátor z oddelenia všeobecnej kriminality vlani presedel na pojednávaniach 330 hodín za rok, iný konkrétny prokurátor z oddelenia boja proti extrémizmu len 42 hodín za celý rok.

Naopak, Žilinka chystá dokonca personálne posilniť aj Úrad špeciálnej prokuratúry. Zvyšovanie stavov by sa malo týkať odboru všeobecnej kriminality či boja proti korupcii. Reorganizácia sa dotkne aj oddelenia ekonomickej kriminality.

„Považujem za nekorektné, že tieto informácie podsúvajú kolegovia z Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí mi ani nezavolali a nerozprávali sa so mnou na túto tému,“ reagoval Žilinka na údajnú sťažnosť jedného z prokurátorov.

„Takto si atmosféru na prokuratúre nepredstavujem a urobím všetko preto, aby sa táto atmosféra zmenila na pracovnú. Aby sme všetci ťahali za jeden povraz,“ vyhlásil Žilinka.

Ministerstvo spravodlivosti nateraz bližšími informáciami o tomto závere nedisponuje. Pochvaľuje si však súčasný stav, ktorý podľa rezortu prináša dobré výsledky. „Vo všeobecnosti možno hodnotiť zavedenie kauzálnej príslušnosti Špecializovaného trestného súdu a tým aj Úradu špeciálnej prokuratúry vo vzťahu k trestným činom extrémizmu ako prospešné, a to najmä s ohľadom na požiadavku zjednotenia aplikačnej a rozhodovacej praxe,“ uviedol pre Pravdu hovorca rezortu Peter Bubla.

Riešili Fica aj Kotlebu

K sprísneniu legislatívy v rámci boja s extrémizmom pristúpilo ministerstvo spravodlivosti ešte pod vedením Lucie Žitňanskej v roku 2016. S účinnosťou od 1. januára 2017 sa zaviedli viaceré nové trestné činy, rozšírili niektoré staršie a zaviedli sa tiež prísnejšie tresty. Trestnou sa stala nielen podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, ale napríklad aj založenie takéhoto hnutia. Ministerka tiež zriadila znalecký odbor na problematiku extrémizmu.

Hlavnou zmenou však bolo organizačné zjednotenie prístupu k týmto trestným činom. Od roku 2017 túto problematiku vyšetruje osobitná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu Národnej kriminálnej agentúry, ktorú malo tvoriť 125 elitných policajtov, a obžalobu podáva Úrad špeciálnej prokuratúry. O výsledkoch zas rozhoduje výlučne Špecializovaný trestný súd. Na riziko nárastu vplyvu extrémistov aj prostredníctvom ich ambície podieľať sa na politickej moci vo svojich správach opakovane upozorňovala aj Slovenská informačná služba.

Výsledky prišli rýchlo

Už v prvom roku po zmenách riešil Úrad špeciálnej prokuratúry 178 trestných vecí týkajúcich sa extrémizmu. Počas roku 2017 bolo za takéto skutky bolo obvinených 47 osôb, na štyri osoby bola podaná obžaloba a s deviatimi osobami uzatvorená dohoda o vine a treste. Právoplatne bolo odsúdených 11 osôb.

O efektivite zmien svedčí, že v roku 2017 bolo stíhaných niekoľkonásobne viac skutkov ako rok predtým.

Najčastejšie stíhaným trestným činom bola propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, napríklad nosenie oblečenia s fašistickými symbolmi na verejnosti, prezentácia fašistických symbolov na sociálnych sieťach alebo verejne viditeľné tetovania s extrémistickými symbolmi.

Vzhľadom na pribúdanie trestných vecí týkajúcich sa extrémizmu následne na základe rozhodnutia vlády v decembri 2017 vzniklo na Úrade špeciálnej prokuratúry aj oddelenie extrémistickej kriminality, ktoré vedie nedávny kandidát na generálneho prokurátora Tomáš Honz.

Toto oddelenie špeciálnej prokuratúry za niekoľko mesiacov svojho fungovania riešilo kauzy poslancov Milana Mazureka, Stanislava Mizíka, Mariana Kotlebu (všetci ĽS NS) či Mariána Magáta a Tibora Rostása. Dozorovalo tiež trestné stíhania predsedu opozičného Smeru Roberta Fica a Ivana Kmotríka mladšieho.

„Keďže ryba smrdí od hlavy, razantný postup voči exponovaných osobám má preventívny vplyv aj na správanie ostatných členov spoločnosti,“ uviedol Honz v motivačnom liste pri kandidatúre na generálneho prokurátora.

„V poslednom období cítim podporu spoločnosti pri riešení trestných vecí z oblasti extrémistickej kriminality. Tú by som chcel využiť na demokratizáciu a zlepšenie pomerov v oblasti celej prokuratúry. Robím tak bez postranných úmyslov, v prospech mojich kolegov a celej spoločnosti,“ dodal Honz.

Zmeny aj v polícii?

Podľa hovorcu Policajného prezídia Michala Slivku aj Národná kriminálna agentúra zrejme nebude riešiť všetky prípady, ktoré sa týkajú extrémizmu. „Ministerstvo vnútra pociťuje potrebu odbúrania menej závažnej trestnej činnosti týkajúcej sa extrémizmu z pôsobnosti Národnej kriminálnej agentúry, ktorá bude túto problematiku riešiť naďalej, ale vo vzťahu k závažnej, a najmä organizovanej forme páchania trestných činov,“ povedal Slivka. Podľa neho to v žiadnom prípade neznamená zľahčovanie ani odsúvanie tejto problematiky. „Ide o optimalizáciu procesov a fungovania Policajného zboru,“ dodal Slivka.

© Autorské práva vyhradené

80 debata chyba
Viac na túto tému: #Generálna prokuratúra #extrémizmus #Maroš Žilinka #Úrad špeciálnej prokuratúry