Definícia hovorí, že zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, zahŕňa aj prevenciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Podľa Záborskej by do definície mala pribudnúť aj „duchovná služba a starostlivosť podľa osobitného predpisu“. Činnosť duchovných v zdravotníckych zariadeniach by teda malo riešiť ministerstvo zdravotníctva v osobitnom predpise.
Podľa poslankyne sa tak totiž bude „realizovať ústavné právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru“. Chýba podľa nej najmä teraz, keď je v nemocniciach viac hospitalizovaných. „Starostlivosť o napĺňanie duchovných potrieb je v princípe určená pre každého človeka, osobitne pre človeka v situácii ohrozenia života alebo zdravia, a zvlášť u človeka, ktorý sa blíži ku koncu svojho života,“ vysvetľuje Záborská v návrhu, ktorý predložila na posúdenie zdravotníckemu výboru. Duchovnú službu totiž vníma ako „starostlivosť o duševné zdravie“ pacientov, ich rodinných príslušníkov a všetkých, ktorí sa o pacienta starajú.
Možno teda vznikne podľa vzoru psychológov, stomatológov či iných aj komora poskytovateľov duchovnej služby v nemocniciach. Na vzdelávanie jej členov by potom zrejme malo dohliadať ministerstvo zdravotníctva a ich činnosť by mali hradiť zdravotné poisťovne.