Poslanec pripomenul, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť právnu úpravu vymenúvania a odvolávania prezidenta Policajného zboru tak, aby sa posilnil vplyv ministra vnútra. Pandémia zmenila priority. Hlasovanie vo výbore však podľa Grendela naplno ukázalo, aký je systém nastavený stranou Smer v minulom volebnom období absurdný.
„Jeden z kandidátov neprešiel, druhý získal odporúčanie od výboru len vďaka poslancom Smeru-SD a ĽSNS. Takže kto ponesie politickú zodpovednosť v prípade, že tento kandidát bude vymenovaný? Všetci. A nikto,“ komentoval. Pripomenul, že minister nie je viazaný rozhodnutím výboru. Bude preto rešpektovať akékoľvek jeho rozhodnutie.
Ako poznamenal Grendel, v rámci systému „bŕzd a protiváh“ majú viaceré členské štáty Európskej únie výber šéfa polície upravený tak, že kandidáta navrhuje minister vnútra a schvaľuje prezident, premiér alebo vláda. „Takýto dvojstupňový model je oveľa rozumnejší ako rozriedenie politickej zodpovednosti na členov výboru z X politických strán,“ myslí si.
Policajného prezidenta podľa platného zákona vymenúva minister vnútra na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí menovanie.
Brannobezpečnostný výbor v pondelok odporučil na policajného prezidenta Petra Kovaříka, ktorý zbor dočasne vedie. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) avizoval, že o vymenovaní sa rozhodne do konca týždňa.