Na rokovaní sa zúčastnili aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS). Ešte začiatkom decembra minulého roka Naď na tlačovej konferencii povedal, že dokumenty reflektujú na zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie.
„Realita je taká, že konflikty sú nielen na Ukrajine, videli sme nedávno konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom, vidíme výrazný transformačný efekt technológií v oblasti obrany alebo hybridné hrozby,“ povedal Naď s tým, že na bezpečnosť vplýva aj súčasná pandémia ochorenia COVID-19. Dokumenty sa venujú aj tradičným hrozbám, akými sú terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia alebo klimatické zmeny. Minister obrany dodal, že nové stratégie odzrkadľujú fakt, že Slovensko je súčasťou NATO a nemá inú zmysluplnú alternatívu voči členstvu v Severoatlantickej aliancii.
Členovia výboru tiež odobrili návrh na navýšenie počtu príslušníkov Ozbrojených síl SR (OS SR) na vyčlenenie do rezervných síl pre vojenskú operáciu Eufor Althea v Bosne a Hercegovine. Návrh rezortu diplomacie a obrany vyčleniť od 1. januára 2021 do rezervných síl pre operáciu Eufor Althea v Bosne a Hercegovine do 160 príslušníkov OS SR schválila vláda 16. decembra 2020. Medzi hlavné úlohy operácie patrí zabezpečenie vojenskej „odstrašujúcej“ prítomnosti a bezpečného prostredia s cieľom zabrániť opätovnému vypuknutiu násilia.
Voľba špeciálneho prokurátora
Verejné vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora pred parlamentným ústavnoprávnym výborom by malo byť 1. a 2. februára, voliť by sa malo na aktuálnej schôdzi NR SR, no presný termín ešte nie je známy. Pre TASR to uviedol predseda výboru Milan Vetrák (OĽANO). Na 2. februára je zatiaľ naplánovaný rokovací deň schôdze, podľa Vetráka sa pre vypočúvanie rokovať nebude. Voľba šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zatiaľ nie je zaradená v programe schôdze, ktorá sa začala v utorok.
Verejný híring je podmienkou na voľbu v parlamente. Predstavitelia koalície tvrdia, že pre voľbu bude dôležité verejné vypočutie, po ktorom sa chcú dohodnúť na spoločnom kandidátovi.
Šéfom ÚŠP chcú byť štyria kandidáti – advokát a exminister Daniel Lipšic a prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Vasiľ Špirko a Ján Šanta. Národná rada SR bude voliť nového šéfa ÚŠP po tom, ako sa obvinený Dušan Kováčik vzdal tejto funkcie.
Rozhodnutie o schválení obrannej a bezpečnostnej stratégie, úprava režimu práce z domu a gastrolístkov, návrh na vyradenie kanabidiolu (CBD) zo zoznamu psychotropných látok či opozičný návrh na skrátenie volebného obdobia, ktoré by viedlo k predčasným voľbám. To sú niektoré z tém, ktorými sa majú zaoberať poslanci na 23. schôdzi Národnej rady SR, ktorú v utorok popoludní otvoril predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Poslancov čaká prerokovať takmer 60 bodov.
Poslanci v závere dňa hovorili o klíme, Szőllős vyzval na ambiciózne ciele
Bez prijatia ambicióznych cieľov v oblasti klímy budú ľudia vo svete aj na Slovensku zasiahnutí dôsledkami klimatickej krízy čoraz viac. V pléne Národnej rady (NR) SR to vyhlásil poslanec Ján Szőllős (OĽANO) v diskusii o predloženej Správe o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny a jej dopadov v podmienkach SR. Iniciatívu envirorezortu uvítala aj Anna Zemanová (SaS). Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) zdôraznil, že sa nachádzame na dôležitej križovatke. Diskusiou o správe poslanci ukončili prvý rokovací deň 23. schôdze. Poslanci budú pokračovať v stredu (27. 1.), popoludní sa očakáva napríklad diskusia o obrannej a bezpečnostnej stratégii.
Szőllős víta, že sa rezort v správe zaviazal počas roka 2021 vypracovať vlastný klimatický predpis či pripraviť plán Slovenska na adaptáciu sa na zmenu klímy a podobne. Hovorí, že Slovensko i svet stoja pred veľkými výzvami v oblasti zmeny klímy. Priznáva, že potrebné zmeny v oblasti energetickej infraštruktúry si budú vyžadovať veľké investície. Tie sa však podľa neho v budúcnosti vrátia a môžu priniesť zisky. Zdôraznil, že tu nejde o politiku, ale o životné prostredie, ktoré zanecháme aj svojim potomkom. Vyzdvihol potrebu celospoločenskej diskusie a upozornil na riziká spojené so zmenou klímy.
Zemanová zdôraznila potrebu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu čo najskôr, aby bola situácia udržateľná. Myslí si, že táto téma si vyžaduje väčšiu pozornosť aj na pôde NR SR. Klimatická kríza podľa nej môže spôsobovať istú beznádej, pocity stratenej generácie či obavy mladých ľudí z budúcnosti. Hovorí, že zmena v tejto oblasti je výzvou nielen pre vládu, ale aj pre obce, podnikateľský sektor a každého z nás. „Nikto z nás nedokáže žiť bez vzduchu, nedokážeme žiť bez vody. Nedokážeme žiť bez prírodných ekosystémov, v ktorých sa vzduch a voda tvoria,“ poznamenala.
Jaroslav Karahuta (Sme rodina) zas poukázal na otázku čerpania prírodných zdrojov a ich ochrany. Súhlasí s potrebou rozprávať sa o klíme, no upriamiť sa podľa neho treba i na otázku, ako čerpať a udržať prírodné zdroje. Poukázal aj na nárast populácie, nadprodukciu a vyčerpateľnosť zdrojov. „Buďme trošku lokálpatrioti. Chráňme si ich a využime,“ zdôraznil.
Správa z dielne envirorezortu prináša informácie o zmene klímy, jej dosahoch a o príprave nových opatrení. Má poskytnúť kľúčové informácie týkajúce sa zmeny klímy a jej nepriaznivých dosahov na SR, aj informácie o pripravovaných základných legislatívnych a relevantných ďalších opatreniach. Zlepšiť by sa podľa správy mala aj prevencia rizík a odolnosti voči katastrofám. Ako dôležitá je v správe označená aj ochrana biotopov a druhov, podpora biodiverzity, ochrany a obnovy ekosystémov. Podporiť by sa mali nízkoemisné zóny, parkovacie politiky a cyklistická doprava v mestách či opatrenia na bezpečnosť cestujúcich.