Profesor Krčméry o boji s vírusom: Strata autority vedie k chaosu

Čo vyvedie nielen Slovensko z pandémie koronavírusu? Prečo boli ľudia takto pred rokom ochotní navzájom si pomáhať a teraz nie sú tolerantní? O tom, ako vláda prišla o autoritu, hovoríme s infektológom profesorom Vladimírom Krčmérym. Ako dôchodca sa venuje očkovacej kampani, pracuje s bezdomovcami, ale aj učí na Univerzite sv. Alžbety v Bratislave. Čo by sme sa mali naučiť z pandémie koronavírusu?

, 27.01.2021 12:00
Vladimír Krčméry Foto: ,
Vladimír Krčméry
209

Vlani ste sa chystali do dôchodku. Už ste v penzii?

Ale áno, prvého januára som šiel do penzie. Zatiaľ však vypomáham v práci s bezdomovcami, s testovaním a očkovacou kampaňou.

Boli ste prvý zaočkovaný na Slovensku. Už ste absolvovali aj druhý cyklus?

Minulý týždeň som dostal aj druhú vakcínu. Všetko je v poriadku.

Dostane nás očkovanie z pandémie koronavírusu?

Poriadna stolička musí mať štyri nohy. Prvá je R-O-R, teda rúška, odstupy a ruky, čiže dezinfekcia. Druhou je zavretie spoločnosti, lockdowny. Hoci Slovensko nemalo tvrdý lockdown, keď by sa mesiac nedalo vyjsť z domu. Treťou nohou sú motivačné testovania, keď sa tí, ktorí chcú ísť do práce, pretestujú. A štvrtou nohou je očkovanie. Týmito štyrmi piliermi dokážeme poraziť každú epidémiu.

VIDEO: Krčméry boji s pandémiou, o jej druhej vlne aj ako z nej von.

Bude do leta zaočkovaných 70 percent dospelej populácie krajín Európskej únie?

Bol som milo prekvapený, keď prieskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied ukázal, že chuť zaočkovať sa narástla. Chcem sa poďakovať aj Pravde, že podporuje očkovanie. Za dva týždne sa vôľa zaočkovať sa zdvihla z 35 na 52 percent. Takže verím, že do leta budeme mať zaočkovaných 70 percent z tých, ktorí sa zaočkovať chcú a môžu. Epidémia sa však musí riešiť nielen národne, ale medzinárodne.

Je správne, že sa zmenil očkovací plán a do popredia sa dostali seniori?

Sú najrizikovejší a majú najvyššiu mortalitu, úmrtnosť. Ak sa dostanú do nemocnice, majú najdlhšiu hospitalizáciu. Trikrát dlhšiu ako mladší pacienti. Ak z nich niekto ochorie, za týždeň, dva je z nemocnice vonku. Ale ak sa do nemocnice dostane senior, je tam vyše mesiaca. Ak sa dostane na ventilátor, prognóza je veľmi zlá.

Opravené, konečné aj predbežné výsledky skríningu

Výsledky skríningu (27. 1.) a čísla incidencie (22. 1.). Opravená mapa (29. 1.), do červených okresov zaradili aj Bratislavu a Nitru.

Fotogaléria
Opravená mapa z 29. 1. 2020
+5

Zhodneme sa teda, že najdôležitejšie je bojovať s vírusom pred nemocnicou?

Presne tak. Ak sa podarí nedostať seniorov do nemocnice, môžeme sa vrátiť do normálneho stavu a riešiť iné diagnózy, pacientov s kardiovasku­lárnymi ochoreniami či onkologických pacientov. Preto napríklad aj minister práce Milan Krajniak dobre zadefinoval, že chce, aby klienti domovov sociálnych služieb dostávali liečbu priamo tam, aby sa nemuseli transportovať do nemocnice. Pretože samotný transport, prevoz je ťažký a môže sa pritom infikovať kopa ľudí. No a pre seniora je zmena prostredia veľkou katastrofou. Môže sa mu zrútiť celý imunitný systém. Preto sa seniorov snažíme liečiť doma alebo v domovoch sociálnych služieb, vrátane kyslíkovej terapie. Minister si zaslúži aj pochvalu, ako prvý začal testovať v domovoch sociálnych služieb.

No bolo tam aj veľa ohnísk infekcie.

No v Anglicku vymrelo 105 domovov do jedného klienta. U nás bol problém v Pezinku a v Turci. Ostatní dopadli dobre. Dokonca sme očkovali domov sociálnych služieb, kde nemali za celý rok ani jeden prípad – ani u klientov, ani u zamestnancov. V bratislavskom zariadení Ohel David majú striktný režim. My zasa máme komunitu bezdomovcov, ktorých sme v čase, keď sa začala zhoršovať situácia v Bratislave, previezli do zariadenia 35 kilometrov od mesta. Urobili sme tzv. ostrov života, vzali sme ich do prostredia, kde sa choroba nevyskytuje. Nemali sme ani jeden prípad koronavírusu, ale ani chrípky. Niektoré domovy sociálnych služieb to robia podobne a veľmi úspešne.

Máte obrovské profesionálne, ale aj životné skúsenosti. Preto sa vás spýtam: Ako to, že na jar si ľudia pomáhali, nakupovali, šili rúška, ale teraz vymizla chuť pomáhať, tolerancia a úcta?

Lebo máme takú zlú druhú vlnu. Ale nie preto, že by vírus bol horší, alebo my by sme boli sprostejší či nemali ochranné prostriedky. Máme, a máme aj vakcíny, päť alebo šesť liekov, ktoré zaberajú. Ukazuje sa však, že časť ľudí má svoje životné hodnoty postavené na piesku, viac myslia na seba ako na okolie. Mnohí sú nevyzretí. A mnohých zviedlo, že v prvej vlne sme mali jednu z najnižších úmrtností na svete. Povedali si, že sa v podstate nič nedeje a vláda nás klame.

Prečo?

Mali sme tridsať mŕtvych a obmedzenia, lockdowny, testovanie. Občania nevideli preplnené nemocnice, ťažké stavy, hromadné pochovávanie. A tak mali pocit, že ich vláda oklamala. A niektoré strany si začali budovať popularitu na tom, že rúška nie sú potrebné, choroba nie je taká zlá, že zbytočne brzdíme ekonomiku. V takejto atmosfére niekedy koncom júna sme dokonca rozpustili aj permanentný krízový štáb. Ale povedali sme, že takáto dobrá situácia bude pokračovať, keď dodržíme niekoľko pravidiel a nebudeme reťaziť rizikové udalosti.

No tie sa reťazili začiatkom jesene. Čo sa stalo?

Upozorňovali sme, že medzi rizikovými udalosťami musia byť pätnásťdňové rozdiely. Vláda to aj akceptovala, ale nevládala uplatniť v praxi, lebo občania jej prestali veriť. Keď sa pozriem na všetky epidémie, ktoré som prežil, keď sa niekde niečo začne kaziť, začína sa to deštrukciou autority. Niekto buď zosmiešni vládu, alebo zdravotníkov, spochybní rozhodnutia odborníkov. Takáto atmosféra bola v lete a vláda nebola schopná presadiť, čo sme povedali. V tej atmosfére sa nedalo zabrániť reťazeniu rizikových udalostí.

Myslíte?

Keď je zlá atmosféra v spoločnosti, nedá sa nič presadiť. Zoberte si ako príklad tenistku Dominiku Cibulkovú a jej očkovanie. Možno chcela ukázať svojim fanúšikom, aby sa nebáli očkovať, ale nepodarilo sa to odkomunikovať správne. Tak strany, ktoré sa chceli ukázať ako protikorupčné, prijali zákon, ktorý v praxi znamená, že sa teraz zdravotníci boja očkovať a oveľa viac času strávia pátraním, aby sa niekto nepredbehol. To pochováva plynulosť procesu. Preto strata autority viedla k tomu, že keď sme povedali, rozložte návrat z dovoleniek, posuňte školský rok, začiatok futbalovej ligy, otvorenie internátov, nástup na vysoké školy, svadby a odložené jubileá, začiatok hokejovej ligy a nechajte medzi nimi dvojtýždňové rozstupy, vláda to nedokázala presadiť.

Ale keď minister školstva chcel presadiť, aby deti, ktoré boli na konci prázdnin v zahraničí či v tábore, nastúpili do školy neskôr, alebo jednoducho radšej na zahraničnú dovolenku nešli, bol to práve premiér, ktorý povedal, že ľudia si už dovolenky zaplatili…

To bolo dobré opatrenie zo strany ministra. Každé opatrenie, ktoré vláda prijíma, musí byť zmysluplné, aby ho ľudia pochopili, vnútorne si ho osvojili, boli schopní dodržať a musí byť odkontrolovateľné. Vtedy má želaný efekt.

Kde sa teda stratilo to pekné heslo: Chránim seba, chránim teba?

Stratilo sa v čase, keď sme mali kĺzavý medián jeden. Teda v júni, v júli. Je to ako keď pustíte psa z reťaze, tiež zabehne ďalej, ako chcete. Občania rýchlo zabudli na Bergamo a Miláno.

Prišla druhá vlna, ktorá je však ničivejšia ako na jar.

Preto v novembri prišlo motivačné testovanie, obmedzenie pohybu a prísnejšie opatrenia pre tých, ktorí neboli testovaní. Lockdown spolu s testovaním má vždy nejaký efekt. Vďaka tomu vzniklo plató v krivkách, tri týždne sa držalo a potom sme opäť stáli pred dilemou. Urobiť lockdown a na Vianoce uvoľniť opatrenia? Ďalšie motivačné testovanie sme navrhovali na 11. decembra, lockdown a otvorenie 23. decembra. Zdvihla sa však vlna odporu, že ak nedovolíme ľuďom, aby si nakúpili darčeky, tak im zmaríme Vianoce. Obchodné záujmy, ktoré sú však logické, prevážili. Nepodarilo sa to, lebo sme nemali testy. Nič iné nezostávalo, len to nechať všetko otvorené a potom pred Vianocami urobiť obmedzenie, ktoré nebolo prísne. Kto to bral vážne, mal ísť do svojej bubliny a raz za týždeň urobiť jednu návštevu. Ak ste boli na návšteve v jednej domácnosti, mali ste mať prestávku sedem dní, aby ste mohli ísť na návštevu do druhej domácnosti. To sa však neodkomunikovalo dostatočne.

Prečo sa nemohlo testovať už v novembri, decembri tam, kde bola situácia zlá?

To sme chceli. Po prvom testovaní sme otvorili kiná, divadlá, fitneská a počkali sme do konca novembra. V decembri sa mali testovať zlé okresy, urobil sa semafor, ktorý mal byť spustený 3. decembra. Potom lockdown, testovanie a otvorenie na Vianoce. Ale nedalo sa to, nebolo dosť testov. Ale nechcem nikoho viniť, lebo sú chvíle, keď niektorý tovar jednoducho nezoženiete. Iné štáty tiež začali testovať a zohnať v tom čase testy bolo umenie. Ale nehľadajme teraz vinníkov, to môžeme aj o dva-tri roky. Teraz riešme situáciu, ktorá tu je.

Sme už za vrcholom druhej vlny?

Rozlišujeme tri typy druhých vĺn. Môže prebiehať ako tlejúca choroba, to bolo v septembri. Druhým typom je vlna ako druhý vrchol. Ten môže byť vysoký ako Záruby v Malých Karpatoch, ale aj Gerlachovský štít. Tretí typ je plató, keď je krivka rovná. U nás sa strieda typ druhý vrchol a plató, ktorý je akurát teraz. Keďže zažívame druhú intervenciu – motivačné testovanie, karanténa, zákaz vychádzania, lockdown, očakávam, že plató sa udrží do času, keď začne prudšie narastať zaočkovanosť. Krivka stúpania zaočkovanosti bude korelovať, nadväzovať na krivku poklesu druhej vlny z typu plató na zostup. Ešte nejaký čas teda bude v platnosti to, čo nemáme radi – hygienické pravidlá či rozličné typy karantén. Ak bude dostatok očkovacích látok v Európskej únii, do Veľkej noci by sme sa mohli dostať do normálnej situácie.

Očkovanie proti koronavírusu - Zuzana Čaputová
Očkovanie proti koronavírusu - Rudolf Schuster
+6Očkovanie proti koronavírusu - Milan Laurenčík

Nie je chybou, že všetky opatrenia vysvetľujú len politici?

Je to možné. Možno sme mali mať v permanentnom krízovom štábe hovorcu, ktorý by všetky veci komunikoval. Možno sme urobili chybu a mali sme viac tlačiť, aby sa opäť obnovila činnosť štábu a aby komunikáciu navonok viedol jeho predseda Peter Škodný. Keď komunikujú politici, majú proti sebe celkom prirodzene opozíciu vo svojej politickej opozícii a tých, čo ich nevolili. Komunikácia sa zlepšila, keď v čase okolo Vianoc komunikoval opatrenia minister zdravotníctva, stál pri ňom aj minister školstva, obrany alebo práce. Chápem, že prezidentka, predseda parlamentu a predseda vlády cítia obrovskú zodpovednosť. Veď takáto pandémia tu nebola 90 rokov. Nie sme pripravení na živelné katastrofy, naposledy sme ju zažili v roku 1965, keď sa pretrhla hrádza v Čičove. Neučí sa o tom ani v školách. Takže to môže vyvolávať strach, úzkosť, panické reakcie. Ale teraz komunikácia už ide lepším smerom.

Na jar ste v rozhovore pre Pravdu povedali, že chyby si treba uvedomiť, ale nehovoriť o nich. Vyjdeme z pandémie poučenejší?

Možno aj nie. Máme príklady v Európe, keď sa mnohé národy nepoučili. Po prvej svetovej vojne sa nepoučili, lebo o 20 rokov prišla druhá vojna. Alebo si spomeňme na balkánsku krízu, to je 20 rokov dozadu, keď v Bosne a Kosove zmizlo 150-tisíc ľudí bez stopy. Ľudstvo sa poučuje len čiastočne. Ale táto otázka by nemala zapadnúť – využime túto krízu, živelnú pohromu, aby sme sa poučili. Po prvé: počítajme s tým, že zajtra ráno sa môžeme zobudiť do inej živelnej pohromy. Po druhé: počítajme s tým, že deštrukcia autorít vedie k chaosu a chaos je najväčší spojenec živelných katastrof. Po tretie: nestavajme svoje hodnoty na piesku, ale na pevnom základe, na skale nech stojí solidarita, tolerancia, uznávanie vecí, ktoré nevieme pochopiť. Po štvrté: uvedomme si, že aj keď je problém ďaleko od Slovenska, pri súčasnej globalizácii nie je vylúčené, že ho budeme mať zajtra u nás. Po piate: ak sa podarí zvládnuť katastrofu tam, kde vznikla, tak uchránime Európu a Európsku úniu. Lebo táto živelná katastrofa je príkladom, ako si zavliecť problém z desaťtisíce kilometrov vzdialenej Číny do Európy nerozumným správaním sa cestujúcich a leteckých spoločností.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
209 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimír Krčméry #koronavírus