Syn sa snaží pravidelne komunikovať s vedením Arcusu, no chýbajú mu informácie tak o aktuálnej situácii v zariadení, ako aj o otcovom zdravotnom stave.
„Vôbec sa nechcem sústrediť na to, kto za vzniknutú situáciu môže. Myslím si, že toto v tejto chvíli vôbec nie je podstatné. Momentálny hon na riaditeľa nepovažujem za správny. Otec je v zariadení už viac rokov a musím povedať, že sa o neho doteraz vždy excelentne postarali. Ide mi o všetkých klientov zariadenia, ktorí sú vo vnútri. To, čo sa tam teraz deje, sa dá prirovnať k vojnovému stavu,“ hovorí trocha nahnevane.
Košický samosprávny kraj ako zriaďovateľ Arcusu sa totiž rozhodol vymeniť riaditeľa. K 1. februáru končí na mieste riaditeľa Juraj Briškár a na jeho miesto prichádza Vojtech Hintoš.
Liečba cez telefón
Zariadenie podľa jeho informácií majú na starosti dvaja lekári. „Pri nástupe do zariadenia sme si mohli vybrať medzi Jánom Bérešom a Darinou Čechovou. Vybrali sme si pani doktorku. Veľmi ma ťaží pri srdci, ako sa teraz zachovala k svojim klientom. Rozumiem, že nikto nemôže lekára prinútiť, aby si obliekol ochranný odev a šiel k pacientovi. V tomto prípade to ale bolo viac ako nevyhnutné. Nemyslím si to len ja, ale aj viacerí lekári, s ktorými som túto situáciu konzultoval. Teraz k nim chodia dokonca aj mladí medici a nemajú s tým problém,“ konštatuje syn a dodáva, že ordinovať v dnešnom čase cez telefón je síce super, ale nie vždy to funguje. „Česť výnimkám! Niektorí lekári sa fakt nevedia zastaviť, pretože majú veľa práce, ale na druhej strane je veľa obvodných lekárov, ktorí v tejto situácii takto ordinujú. Nefunguje to. Majú svojich pacientov a mali by sa k nim zachovať inak," myslí si.
Odkedy sa problém s ochorením COVID-19 u jeho otca objavil, lekárke sa dovolal len raz. „Venovala mi asi štyri minúty a potom hovor ukončila s tým, že ju už čaká iný pacient. Chcel som vedieť, aké lieky má otec predpísané a či mu môžem po vlastnej línii zohnať liek isoprinosin, ktorý v boji s chorobou podľa odborníkov pomáha,“ opisuje krátky telefonát.
Skoro dva týždne bez lekára
Na prácu zazmluvnených lekárov sa náš čitateľ pýtal aj riaditeľa Briškára. Ten skonštatoval, že sa s lekármi snažia problémy konzultovať. „Akosi som z rozhovoru vycítil, že od začiatku týchto problémov tam pani doktorka fyzicky nebola, rieši sa to telefonicky. Keď sa stav pacientov zhorší, má zariadenie navštevovať častejšie, tu je to presne naopak. Obvodný lekár je zodpovedný za to, že má vedieť informovať o zdravotnom stave pacientov. Ak však do zariadenia nepôjde, ako tie informácie získa a ako bude informovať príbuzných?" kladie si otázky bez odpovedí.
Odchádzajú riaditeľ Briškár pre Pravdu povedal, že zdravotnícky personál pravidelne monitoruje zdravotný stav klientov a podľa potreby ho konzultuje s ošetrujúcimi lekármi. „Obaja lekári sú maximálne ústretoví a snažia sa vyhovieť potrebám a požiadavkám klientov. Je samozrejmé, že v súčasnej situácii je z epidemiologického hľadiska osobný kontakt maximálne obmedzený. Predstava, že obvodný lekár pravidelne navštevuje klientov v infekčných zónach a následne vykonáva ambulantnú činnosť, je nereálna. Nevieme však posúdiť oprávnenosť požiadavky príbuzného,“ reagoval Briškár.
V Arcuse však aj podľa zriaďovateľa osobne nebol lekár od 17. januára.
Zúfalý syn je rozhodnutý v prípade, ak sa mýli, verejne sa ospravedlniť. „Ide mi o pomoc klientom vnútri v zariadení. Na nich sa akosi pri medializácii úplne zabudlo. Sú tam bez priamej lekárskej pomoci. Sestričky, medici a aj ostatný obslužný personál sa určite snažia robiť všetko, čo môžu. Aj sám som sa ponúkol ako dobrovoľník na postihnuté oddelenia. Nie som zdravotník, ale pomocné práce určite zvládnem. Zapísali si ma do zoznamu," dodáva.
Chýbajú informácie
Na jeho podnet do zariadenia prišli kňazi. „Oslovil som Košickú arcidiecézu, konkrétne košickú skupinu takzvaných covid kňazov, ktorí sa rozhodli prísť, aj keď si uvedomujú riziko vlastného nakazenia. Za to im patrí veľká vďaka. Už od konca minulého týždňa dvaja kňazi – Jozef Kmec a Boris Byčánek – postupne navštevovali jednotlivé postihnuté oddelenia. Duchovná pomoc však nestačí, podľa mňa je tam nutná aj odborná medicínska pomoc," je presvedčený syn.
Mrzí ho, že sa nevie dostať k informáciám o zdravotnom stave svojho otca. „Chápem, že zdravotníci a obslužný personál zariadenia majú iné povinnosti, ako len neustále informovať po telefóne. No aj rodina chce vedieť, v akom zdravotnom stave sú jej príbuzní. Určite by veľmi pomohlo, keby zriaďovateľ poskytol telefónnu infolinku so stálou službou, čo by pracovníkov Arcusu nepochybne odbremenilo. Prečo nežiadajú pomoc od armády, ktorá určite má odborný a vyškolený personál aj na takéto extrémne núdzové situácie?“ pýta sa na záver.