Justícia by nemala byť uzatvorená, uviedol kandidát na špeciálneho prokurátora Lipšic

Vyše päť hodín vypočúvali poslanci prvých dvoch kandidátov na funkciu šéfa špeciálnej prokuratúry. Kým prokurátor Peter Kysel musel odpovedať na otázky týkajúce sa jeho bývalého nadriadeného Dušana Kováčika či väzby a samovraždy bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, druhý kandidát Daniel Lipšic musel vysvetľovať svoje vzdelanie, vzťahy s politikmi či kauzy, v ktorých vystupujú jeho klienti. Obaja pred ústavnoprávnym výborom hovorili vyše päť hodín.

, , , 01.02.2021 09:45, aktualizované: 20:01
Daniel Lipšic Foto:
Kandidát na špeciálneho prokurátora, advokát a exminister spravodlivosti Daniel Lipšic počas vypočutia pred Ústavnoprávnym výborom NR SR 1. februára 2021 v Bratislave
182

Šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO) zároveň prerušil schôdzu výboru, poslanci sa opäť zídu v utorok o 9.00 h. Pokračovať majú vo vypočúvaní kandidátov Jána Šantu a Vasiľa Špirka.

Neprokurátor, bývalý politik a viacnásobný minister Lipšic sa nevyhol otázkam, ktoré sa týkali jeho minulosti. Poslancom vysvetľoval, že Národná rada musí rozhodnúť, či budú ľudia doživotne diskvalifikovaní len za to, že boli v politike.

Na otázky poslancov, či prehodnotí vzťah s niektorými priateľmi, povedal, že áno – ak by bol zvolený do funkcie šéfa špeciálnej prokuratúry, musel by obmedziť vzťahy s niektorými politikmi. Lipšic pritom zastupoval niektorých členov súčasnej vlády pri ich trestných stíhaniach. „Stíhania zastavila prokuratúra alebo súdy,“ pripomenul.

Podľa neho je teraz šanca, ktorá sa nemusí zopakovať najbližších tridsať rokov, aby sa posunula demokracia na Slovensku dobrým smerom. Mal na mysli zmeny v prokuratúre, súdnictve, ale aj v politike. „Buď sa vrátime späť do systému našich ľudí, alebo spravíme krok ďalej v trestnej spravodlivosti,“ do­dal.

Poslanec Blaha sa snažil spochybňovať Lipšicovo dosiahnuté vzdelanie, neskôr aj jeho vzťahy s politikmi, keď on sám zakladal aj politickú stranu. „Človek, ktorý získa dôveru parlamentu, sa musí odstrihnúť od svojich kontaktov,“ podotkol Lipšic.

Musel vysvetľovať aj svoju bezpečnostnú previerku, ktorú získal cez ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Podľa neho Národný bezpečnostný úrad vykonal jeho previerku správne a „dobre a hĺbkovo“.

Poslanci sa niekoľkokrát vrátili aj k nehode, pre ktorú je ešte stále Lipšic v podmienke. Ten si myslí, že táto nešťastná udalosť ho nediskvalifikuje na post špeciálneho prokurátora. „Naším poslaním je odovzdať krajinu našim deťom v lepšom stave, ako sme ju prebrali od našich rodičov. Ak by som to neskúsil, vyčítal by som si to,“ odpovedal Lipšic na otázku poslanca Jozefa Pročka (OĽaNO), či by sa nemal vzdať kandidatúry.

Na margo toho, či by si dokázal predstaviť, že by stíhal aj členov súčasnej vlády, odpovedal: „Áno.“ „Ak by ktokoľvek zo súčasnej vlády naplnil zákonné znaky trestného činu, tak by som začal voči nemu trestné stíhanie,“ povedal Lipšic.

Lipšic: Na boj s extrémistickými deliktami je potrebná špecializácia

Lipšic hovorí, že pôvodná koncepcia generálneho prokurátora Maroša Žilinku bola zachovať extrémistické oddelenie pod oddelením všeobecnej kriminality. To podľa neho „dáva logiku“. Umožňuje to špecializáciu a spravodlivejšie vyrovnanie agendy medzi prokurátormi. To, ktoré trestné činy by mali byť v pôsobnosti ÚŠP, je vecou parlamentu. „Je to jeho suverénne rozhodnutie a myslím si, že k zmene v tejto veci v Trestnom poriadku nepríde,“ podotkol.

V boji proti extrémizmu pomôže trestné právo, no „na konci dňa je kľúčové vzdelanie“. Ľudia, ktorí šíria klamstvá o holokauste, by mali byť podľa neho na okraji spoločnosti. „Majú mimoriadne nízku empatiu,“ skonštatoval Lipšic s tým, že radikálne názory sa vyskytujú častejšie.

Lipšic tiež tvrdí, že jeho názor na slobodu prejavu sa nezmenil, no prokurátor musí podľa neho verne aplikovať to, čo je v zákone. „Prokurátor je na to, aby zákon napĺňal, nie na to, aby ho tvoril,“ skonštatoval. Ak by sa stal špeciálnym prokurátorom, vyhlásil, že jeho akademické názory na slobodu prejavu nesmú mať vplyv na výkon jeho funkcie.

Rozdeľovanie spisov na ÚŠP by malo byť podľa neho v kompetencii riaditeľov odborov. Ak by mal udeľovať spisy špeciálny prokurátor sám sebe, tak len po dohode, aby nevznikla pochybnosť, že si prideľuje spisy účelovo.

V súvislosti s problematikou vzatia do väzby si myslí, že najmä sudcovia Špecializovaného trestného súdu veľmi starostlivo posudzujú, či sú naplnené dôvody na väzbu, pretože ide o enormný zásah do osobnej slobody. „Myslím si, že rozhodnutia tomu nasvedčujú,“ skonštatoval.

Lipšic mal tiež odpovedať na otázku poslanca Jozefa Pročka (OĽANO) o údajnej intímnej komunikácii s dnes už odsúdenou Alenou Zsuzsovou. Spomenul viaceré kompromitačné akcie, ktoré sa v minulosti diali v súvislosti s jeho osobou. Tvrdí, že sa potvrdilo, že komunikácia bola dôsledkom heknutia jeho profilu na sociálnej sieti.

Otvorenejšia justícia

Je vhodné, aby boli otvorené aj vrcholné justičné funkcie. Lipšic tak odpovedal tak na otázku poslanca Borisa Suska (Smer), čo si myslí o zákone, ktorý umožnil neprokurátorom kandidovať na špeciálneho aj generálneho prokurátora.

„Myslím si, že je správne, keď je konkurencia väčšia, keď je prístup do justičných funkcií otvorenejší a justícia nie je uzatvorená. Hneď v úvode poviem, že považujem všetkých mojich spolukandidátov za elitných prokurátorov. Samozrejme, že skúsenosť z prokuratúry má svoje výhody, poznáte viac interné procesy na prokuratúre. Ale aj skúsenosť z iného prostredia má tiež svoje pozitíva,“ pokračoval Lipšic.

Člen ústavnoprávneho výboru poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS) Schlosár sa spýtal Lipšica aj na kazu Gorila s tým, že sedel v tej istej vláde ako Jirko Malchárek. Uviedol tiež, že súčasný minister práce Krajniak bol rovnako spomenutý v kauze Gorila. Lipšic odpovedal, že aktéri kauzy Gorila o ňom hovorili len „negatívne z ich uhla pohľadu“. Poslanec strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) mu oponoval s tým, že Krajniak nie je v kauze spomínaný v negatívnych súvislostiach. Lipšic reagoval, že všetky podozrenia je potrebné preveriť.

Kysel: Nečinnosť zo strany generálneho prokurátora k špeciálnemu videli všetci

Peter Kysel na verejnom vypočutí kandidátov na špeciálneho prokurátora povedal, že všetci sme videli, že bola absolútna nečinnosť zo strany generálneho prokurátora vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi. Zdôraznil, že jedine generálny prokurátor mal možnosť kontrolovať špeciálneho. Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je momentálne väzobne stíhaný pre korupčnú činnosť.

Video: Kandidát na špeciálneho prokurátora Peter Kysel po vypočutí pred parlamentným ústavnoprávnym výborom.

„S týmito veternými mlynmi bolo ťažké bojovať,“ pokračoval Kysel. Dodal však, že ani v súčasnosti by nezvolil iný postup. Odpovedal tak na otázku poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), či by sa dnes ohradil voči Dušanovi Kováčikovi výraznejšie.

Ako Kysel ďalej uviedol, jeho kandidatúra je reakciou na to, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol obvinený za trestnú činnosť, ktorá mala byť predmetom práce Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). „Považujem to za istú hanbu pre všetkých prokurátorov, ktorí sú v našom úrade, že práve náš najvyšší nadriadený je obvinený z takejto trestnej činnosti,“ povedal na úvod Kysel, ktorý je prokurátorom ÚŠP.

Kysel odpovedal aj na aktuálne otázky o dĺžke väzby či o takzvanom inštitúte kajúcnika. Pripomenul, že inštitút spolupracujúcej osoby nie je na Slovensku novinkou. „Má svoje výhody aj svoje nesporné riziká. Je nevyhnutné skúmať motiváciu takejto osoby, či vypovedá s úmyslom, ktorý zákon predpokladá. To znamená, že bude vypovedať o svojej trestnej činnosti, ktorú páchala s inými osobami, a tým pádom pomôže usvedčiť ďalších páchateľov,“ vysvetlil.

Video: Kandidát na špeciálneho prokurátora Peter Kysel počas verejného vypočutia pred parlamentným ústavnoprávnym výborom.

Spôsob väzby na Slovensku nepovažuje za najideálnejší, ale zdôraznil, že ho môžu preskúmavať v troch inštanciách. Väzbu v súčasnosti preskúmava prokurátor, prvostupňový a aj odvolací súd.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) sa opýtal, ako vnímal bývalých generálnych prokurátorov Dobroslava Trnku a Jaromíra Čižnára. Dobroslav Trnka bol podľa Kysela nekompetentný a jeho jediným pozitívom bola žoviálnosť. Obdobie Dobroslava Trnku označil za chaos, rozklad a anarchiu.

Čižnár bol podľa neho po Dobroslavovi Trnkovi pokrok. Na druhej strane ho vnímal ako osobu, ktorá ignorovala problémy okolo Dušana Kováčika. S Čižnárom prišiel počas jeho funkčného obdobia do kontaktu len jediný raz.

Extrémizmus je problém

Extrémistickú kriminalitu Kysel vníma ako vážny problém, ale pripomenul, že aj historici by si mali urobiť „svoje domáce úlohy“ a vzdelávať by sa v tejto oblasti mali už žiaci. Za základ považuje vzdelávacie a výchovu k demokratickým princípom.

Debatu, ktorá sa v ostatných dňoch vedie na margo zlúčenia oddelení na Úrade špeciálnej prokuratúry, keď by už extrémistické prejavy neriešilo samostatné oddelenie, Kysel vysvetľoval, že téma nie je celkom pochopená. „Zmena mala spočívať v tom, že sa zlúčia dve oddelenia – oddelenie organizovaného zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminality, s oddelením extrémizmu,“ povedal s tým, že je to dobrá myšlienka.

Kysel upozornil, že mnohé prečiny, ktoré sa týkajú extrémizmu, by sa mohli riešiť aj na úrovni krajských alebo okresných prokuratúr. Považuje za dôležité, aby na čele úradu stál človek, ktorý je nepolitický, resp. ktorý nemá kontakt s politikou. Vie si predstaviť, že so súčasným generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom by vytvorili silný tím.

Fico: Vypočúvanie by malo byť pozastavené

Vypočúvanie kandidátov na špeciálneho prokurátora by malo byť v súčasnej spoločenskej atmosfére pozastavené. Ani jedného z kandidátov nepovažuje opozičný Smer za dostatočne dôveryhodného. Uviedol to v pondelok šéf strany a poslanec Národnej rady SR Robert Fico.

Podľa neho by bolo správne, keby sa voľba špeciálneho prokurátora odložila úplne. „Keď sa pozrieme na každého kandidáta, tak je pre nás zárukou pokračovania deštrukcie právneho štátu a kriminalizácie opozície. Nemáme iné riešenie, ako žiadať pozastavenie tohto bláznivého procesu, pretože títo ľudia nie sú žiadnou zárukou toho, že by sa na Slovensku mohol obnoviť právny štát,“ skonštatoval Fico.

Verejný híring

V pondelok ráno sa začalo v priestoroch Bratislavského hradu verejné vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Každý kandidát v úvode predstaví dôvody na kandidatúru, pracovné skúsenosti či publikačnú činnosť. Následne bude odpovedať na otázky členov výboru i ďalších prítomných poslancov. Možnosť pýtať sa má aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, respektíve zástupca prezidentskej kancelárie.

Hlava štátu zatiaľ túto možnosť podľa predsedu výboru Vetráka nevyužila. Vetrák informoval, že členovia výboru sa budú snažiť posúdiť odborný a morálny profil kandidáta a predpoklady na plnenie funkcie špeciálneho prokurátora.

Verejný híring je podmienkou na voľbu v parlamente. Predstavitelia koalície tvrdia, že pre voľbu bude dôležité verejné vypočutie, po ktorom sa chcú dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Špeciálny prokurátor by sa mal voliť na aktuálnej schôdzi NR SR, presný termín zatiaľ nie je známy.

Šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) chcú byť štyria kandidáti – advokát a exminister Daniel Lipšic a prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Vasiľ Špirko a Ján Šanta. Národná rada SR bude voliť nového šéfa ÚŠP po tom, ako sa obvinený Dušan K. vzdal tejto funkcie.

Žilinka verí v profesionálne vypočutie kandidátov

Generálny prokurátor Maroš Žilinka verí, že verejné vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora pred parlamentným ústavnoprávnym výborom bude profesionálne. Uviedol na svojom profile na sociálnej sieti.

„Verím, že vypočutie bude profesionálne, ale hlavne dôstojné, nezasahujúce neprimeraným spôsobom do osobnosti kandidátov, ktorí denne nasadzujú v boji za spravodlivosť život svoj a svojich blízkych. Kandidátom držím palce a verím, že Národná rada SR napokon zvolí špeciálneho prokurátora, na ktorého budú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry hrdí,“ uvádza Žilinka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
182 debata chyba
Viac na túto tému: #Úrad špeciálnej prokuratúry #špeciálny prokurátor