Najvyťaženejšie sú lôžka s umelou pľúcnou ventiláciou. Voľných na celom Slovensku je už len 50 miest. V Trnavskom a Trenčianskom kraji sú vyťažené na viac ako 90 percent.
„Situácia v našej nemocnici je naďalej vážna, počet pacientov s ochorením na COVID-19 zatiaľ nemá klesajúcu tendenciu," ozrejmila hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín Martina Holecová. Počet pacientov pritom nie je len vysoký, ale ani ich zdravotný stav sa nelepší.
„Pretrvávajúci zvýšený počet nakazených je aj výsledkom nepodchyteného šírenia ochorenia a nedodržiavania predpísaných protiepidemických opatrení," dodala Holecová.
Zvyšuje sa aj počet pacientov s ťažkým priebehom zápalu pľúc. „Liečba týchto pacientov dlhšia a komplikovanejšia. Antibiotiká im musíme podávať do žily, keďže sami nemôžu dýchať, musia byť napojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Sú od kyslíka závislí," konkretizuje Eva Kliská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Práve títo pacienti sú najnáročnejší na zdravotnú starostlivosť. „K dnešnému dňu máme takto hospitalizovaných 26 pacientov. Ďalších 21 pacientov potrebuje neinvazívne high flow oxygénové prístroje, teda kyslíkové masky. Desiatky ďalších pacientov sú odkázané na intenzívny prísun kyslíka. Situácia je naďalej mimoriadne vážna,“ hovorí výkonný riaditeľ Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice Martin Paulo.
„Pribúdajú mladší pacienti a prichádzajú v ťažších stavoch,“ dopĺňa ho kolega primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Ján Michlík. „Väčšina pacientov, ktorých máme momentálne na našom oddelení v kritickom stave, sú päťdesiatnici. S ťažkým zápalom pľúc nám však na oddelení ležia aj mladé ženy," podotýka primár Michlík. Pacientky majú 31 a 25 rokov, podľa Michlíka ich stav zhoršila mutácia vírusu. "V porovnaní s októbrom a novembrom sa zdravotné stavy pacientov výrazne zhoršili,“ upozorňuje Michlík.
V súčasnosti je v košickej univerzitnej nemocnici hospitalizovaných 310 pacientov s ochorením COVID-19. „Počet nad tristo sme prekročili počas tohto víkendu,“ spresnila hovorkyňa nemocnice Monika Krišková.
Zvyšuje sa aj počet pacientov v ťažkom stave, musia byť pod ustavičným lekárskym dozorom niekoľko týždňov. „Tlak na lôžka je obrovský," varuje riaditeľ považskobystrickej nemocnice s poliklinikou Igor Steiner. Jeho nemocnica je subjektom hospodárskej mobilizácie, preto sa v nej venujú len akútnym operáciám a všetky sily dávajú do boja s COVID-19.
„Opäť sa zvyšuje počet akútnych pacientov. Tí prichádzajú jednak z domu, domovov dôchodcov, mnohých však prekladáme z iných oddelení nemocnice vrátane chirurgie,“ vysvetľuje Milan Kulkovský, primár interného oddelenia nemocnice v Považskej Bystrici. Zmenu by podľa neho mohol priniesť aj liek ivermektín, no snaží sa byť zdržanlivý a chce si počkať, ako dopadne liečba prvých pacientov na Slovensku.
„Ľudia majú obrovské očakávania, niektorí odborníci hovorili, že do desiatich dní od začatia jeho používania koronavírus prakticky zmizne. Taký optimista nie som, no bol by som rád, keby som sa mýlil a nastal by zázrak,“ hovorí Kulkovský.
Na hraniciach kapacít
Nemocnica s poliklinikou v Novom Meste nad Váhom má podľa riaditeľa Miroslava Šorfa aktuálne naplnené lôžka na 90 percent. „Tlak na lôžka sa zmiernil a situáciu zvládame zatiaľ dobre,“ vraví Šorf s tým, že doteraz boli vyťažení na sto percent.
Bojnická nemocnica má hospitalizovaných 79 pacientov s potvrdenou infekciou COVID-19. Päť pacientov je na umelej pľúcnej ventilácii. „Kapacitne sme naplnení. Aktuálne by sme len s väčšími problémami mohli navyšovať vyčlenené lôžka," upozorňuje Jozef Stopka, námestník riaditeľa pre ekonomicko-technický úsek. S pacientmi, ktorí potrebujú doliečenie, Bojniciam pomáhajú nemocnice v Handlovej a v Bánovciach nad Bebravou. „Momentálne sú v nemocniciach len pacienti, ktorí nie sú schopní domácej liečby," tvrdí Stopka.
Niektoré z oslovených nemocníc priznávajú, že v ojedinelých prípadoch majú hospitalizovaných pacientov, ktorých by už mohli vzhľadom na ich zdravotný stav prepustiť. U niektorých pacientov sa môže čakať na prevoz do zariadenia sociálnych služieb. Sú tiež prípady, keď pacienta doma „nechcú", pretože rodina bojuje s infekciou COVID-19 a obáva sa, že po návrate do domáceho prostredia by sa pacient znovu nakazil.
Aktuálne je situácia s koronavírusom dramatická aj v Bánovciach nad Bebravou. Podľa hovorkyne Martiny Pavlíkovej nemocnica stále bojuje s vysokým počtom zdravotníkov, ktorí sú v dôsledku pozitivity na koronavírus či karantény na maródkach. „Situácia sa v posledných dňoch natoľko skomplikovala, že sa vedenie nemocnice rozhodlo na 15 dní obmedziť činnosť oddelenia dlhodobo chorých," konštatuje riaditeľka nemocnice Mina Bobocká. Aktuálne pracuje v nemocnici 19 pozitívnych zdravotníkov, vírus zasiahol takmer všetky sestry na oddelení dlhodobo chorých. Nemocnica sa momentálne stará o 16 pozitívnych pacientov. Podľa hovorkyne Pavlíkovej sa v nemocnici vždy snažia vysvetliť rodinným príslušníkom, že ich príbuzní sa z ochorenia vyliečili, aby si ich teda vzali domov.
Opatrenia nefungujú
Podľa nemocničného lekára a člena Ústredného krízového štábu Petra Visolajského už sedem týždňov je na Slovensku zavedený lockdown, ktorý na papieri spĺňa kritériá účinného lockdownu, no nezaberá. Najväčší problém je podľa neho v tom, že sa nekontroluje a nevynucuje jeho dodržiavanie.
„Disciplínu treba kontrolovať políciou a vojskom, tak ako sme to videli v iných krajinách. Máme zlú situáciu, čo sa týka počtu úmrtí. Vo februári uvidíme, koľko ľudí zomrelo v januári a bude to veľmi vysoké číslo. Mobilita v uliciach miest je vysoká a opatrenia sa nie celkom dodržiavajú,“ hovorí Visolajský.
Slovensko patrí medzi krajiny, kde v prepočte na obyvateľov zomiera v súvislosti s ochorením COVID-19 najviac ľudí na svete. Za posledných sedem dní je to 20,1 úmrtia na milión obyvateľov denne. To Slovensko celosvetovo radí na druhú priečku za Portugalskom. Naša krajina predbieha aj mutáciami vírusu sužovanú Veľkú Britániu či USA, ktoré sú všeobecne považované za koronavírusom najviac postihnutú krajinu sveta. Priemerne za deň na Slovensku zomiera viac ako 90 ľudí.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) dal regionálnym úradom verejného zdravotníctva úlohu, aby preverili pozitívne PCR testy a tak zistili, aká je miera britskej mutácie na Slovensku.
Slovensko by mohlo pritom využiť aj testy, ktoré vyvinuli slovenskí vedci. „Pred Vianocami nás oslovilo ministerstvo zdravotníctva a hlavný hygienik s otázkou, či vieme pripraviť PCR test, ktorý rozoznáva aj britskú mutáciu," vysvetlil biochemik Pavol Čekan. Jeho spoločnosť MultiplexDX spolu s tímom virológa Borisa Klempu v Slovenskej akadémii vied a doktorky infektológie Aleny Koščálovej sa pustili do práce. „V prvej polovici januára sme mali už test prakticky otestovaný na reálnych vzorkách, pričom sa potvrdila aj jeho presnosť," dodal Čekan. Prvá objednávka na testy prišla z ministerstva hospodárstva minulú stredu.
Čekan pre Pravdu povedal, že chystajú testy, ktoré rozpoznajú nielen britskú, ale aj juhoafrickú mutáciu vírusu. Obe sa považujú za infekčnejšie a nebezpečnejšie, pretože spôsobujú zdravotné problémy aj deťom.