Podotkol, že z jeho strany je vôľa, aby sa deti z materských škôl, prvého stupňa základných škôl, končiacich ročníkov stredných škôl a z miest, kde nie je možné distančné vzdelávanie, vrátili do škôl 8. februára. Vrátiť by sa mohli aj žiaci, ktorí potrebujú odbornú prax, a to v skupinách po päť žiakov plus učiteľ.
Gröhling uviedol, že učitelia od 55 rokov sa v rámci očkovania posunuli do siedmej fázy. Poznamenal, že predchádzajúce fázy sú zdravotne zdôvodnené. Ministerstvo školstva pripravuje pre propagáciu vakcinácie učiteľov aj podpornú kampaň.
„Máme množstvo argumentov, ktorými chceme presvedčiť kolegov na pandemickej komisii,“ zdôraznil šéf rezortu školstva ešte pred zasadnutím pandemickej komisie. Je si vedomý toho, že je potrebné prísne hľadieť na epidemiologické riziká, musí sa však prihliadať aj na dôležitosť vzdelávania a dôsledky, ktoré pretrvávanie súčasného stavu môže mať na vzdelanosť detí.
„Prvoradým argumentom je vzdelávanie detí. Je nemožné, aby sa prváci a druháci v rámci svojho vývoja vzdelávali online formou, to sa nedá. Pre nich aj niekoľko týždňov takéhoto vzdelávania spôsobuje problémy,“ povedal Gröhling.
Šéf rezortu školstva pripustil, že si vie predstaviť aj vykonávanie testov na covid u žiakov. Vláda však podľa neho nikdy neuvažovala nad tým, že by boli testovaní žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl. To, akým spôsobom by boli žiaci testovaní, závisí podľa ministra na tom, akú frekvenciu testovania odporučia školám odborníci.
Epidemiologička Henrieta Hudečková je v otázke otvorenia škôl od najbližšieho týždňa skeptická. „Neviem si to reálne predstaviť, no musíme to urgentne riešiť, pre mňa je to priorita číslo jeden, aby sa deti čo najrýchlejšie dostali do škôl, samozrejme, s prísnym dodržaním všetkých hygienických a bezpečnostných podmienok,“ zdôraznila odborníčka.
Prieskum
Dlhodobé uzavretie škôl a následná podoba dištančného vzdelávania vzbudzuje obavy o budúcnosť dieťaťa u 77 percent rodičov. O svoju budúcnosť sa v tejto súvislosti bojí 50 percent detí. Žiadne obavy o budúcnosť dieťaťa v súvislosti s uzatvorením škôl a následným dištančným vzdelávaním nemá 23 percent rodičov, o svoju budúcnosť sa nebojí 47 percent detí.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre stranu Spolu – občianska demokracia (Spolu-OD), ktorý sa uskutočnil od 22. do 25. januára. Vzorku tvorilo 500 rodičov a 500 ich detí na druhom stupni základných škôl (ZŠ) s prístupom na internet.
„V prieskume sme sa pýtali iba rodičov, ktorých deti majú prístup k online vzdelávaniu. Čísla by boli radikálne horšie, keby sme doň zahrnuli aj rodičov a deti, ktoré sa vzdelávali iba prostredníctvom pracovných listov alebo nemali ani to šťastie a od októbra sa neučili vôbec,“ zdôraznil na dnešnej tlačovej konferencii predseda Spolu Juraj Hipš. Strana zároveň žiada, aby sa školy otvárali bezpodmienečne ako prvé, hneď ako to pandemická situácia dovolí.
Z hľadiska nadobúdania nových vedomostí považuje vzdelávanie na diaľku za horší spôsob 76 percent rodičov a 58 percent detí. Dištančné vzdelávanie považuje za lepší spôsob šesť percent rodičov a 12 percent detí.