VIDEO: Grilovanie Daniela Lipšica poslancami parlamentu (1. 2. 2021)
Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol v roku 2003 ako osobitná súčasť Generálnej prokuratúry. Je príslušný stíhať najzávažnejšie trestné činy ako úkladné vraždy či zločinecké skupiny, terorizmus, korupciu, závažné hospodárske trestné činy, finančné machinácie, rozkrádanie eurofondov a trestné činy verejných funkcionárov. Od roku 2017 bola jeho príslušnosť rozšírená aj na stíhanie extrémistických trestných činov.
Lipšicovi protikandidáti z Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta, ktorého ako kandidáta navrhla Paneurópska vysoká škola, a dvojica poslancov OĽaNO Juraj Gyimesi a Peter Kremský a Vasiľ Špirko, navrhnutý poslancom OĽaNO Dominikom Drdulom, nezískali ani hlas. Prokurátor ÚŠP Peter Kysel, ktorý ako kandidát vzišiel z vnútorného výberu Rady prokurátorov, získal 3 hlasy.
Lipšic, ktorého navrhla Právnická fakulty Univerzity Komenského, však nezískal takú podporu, o akú sa môže opierať generálny prokurátor a jeho bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra z obdobia vlády Ivety Radičovej Maroš Žilinka. Toho 3. decembra podporilo 132 poslancov zo 147 prítomných. Dôveru mu odmietlo vyjadril iba 15 poslancov z poslaneckých klubov Za ľudí a SaS.
Vládnu väčšinu neodradili ani Lipšicove politické väzby na stranu obyčajných predsedu vlády Igora Matoviča, podpredsedu parlamentu Gábora Grendela (OĽaNO) či podpredsedníčku Za ľudí Janu Žitňanskú. Neodradili ich ani blízke priateľské stavy s ministrom práce Milanom Krajniakom zo Sme rodina, nominantom tej istej strany na čele SIS Vladimírom Pčolinským či jeho bratom poslancom Petrom Pčolinským.
Poslancom neprekážalo ani to, že až do októbra 2022 je podmienečne odsúdený za zabitie dôchodcu pri autonehode, ani jeho intímna komunikácia s volavkou Mariana Kočnera Alenou Zsuzsovou, ani spôsob, akým na poslednú chvíľu s Krajniakovou pomocou získal bezpečnostnú previerku.
VIDEO: Lipšic po grilovaní. (1. 2. 2021)
Dopredu jasné
Kým hlasovanie o generálnom prokurátorovi musela koalícia kvôli neschopnosti dosiahnuť kompromis odkladať a zvolili ho až na tretí termín, na Lipšicovi sa koalície zhodla veľmi rýchlo. Len v pondelok podstúpil verejný híring na pôde ústavnoprávneho výboru a o štyri dni neskôr bol už zvolený.
Čelní predstavitelia vládnych strán ho už v pondelok spolu s prokurátorom Petrom Kyselom označili za najsilnejších kandidátov. Definitívnu dohodu koalícia našla v piatok okolo poludnia, o čom ako prvý informoval denník Pravda.
Kandidáti na špeciálneho prokurátora, 1. 2. 2021
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš následne po obede vyhlásil, že na kandidátovi sa zhodla celá koalícia. „Dnes ráno sme sa stretli ako predsedovia poslaneckých klubov. Každý zreferoval, ako dopadlo zasadnutie ich klubov a keďže bola zhoda, povedali sme si, že do voľby pôjdeme dnes,“ priblížil.
V celej koalícii však nebola taká jasná a úplná dohoda, ako to prezentoval Šipoš. „V našom poslaneckom klube bola jednoznačná zhoda. V rámci koalície bola za tohto kandidáta veľká väčšina poslancov, ale poslanci môžu hlasovať slobodne, teda majú takzvanú zelenú kartu,“ potvrdil predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.
Strana Smer vopred avizovala, že jej poslanci sa na voľbe zúčastnia. „Taktika je taká, že určite pôjdeme voliť. Určite to neodignorujeme. Rozhodneme sa ale na poslaneckom klube, lebo nám nevyhovuje žiadny z navrhnutých kandidátov,“ povedal predseda strany Robert Fico. Podobne aj 11 nezaradených poslancov združených okolo expremiéra Petra Pellegriniho v jeho novej strane Hlas nebolo ešte v poobedňajších hodinách rozhodnutých. Zdôraznili však, že určite nepodporia neprokurátora, teda Lipšica. Proti zvoleniu Lipšica boli aj poslanci zvolení za stranu ĽS NS.
Privilegovaný aj pri previerke
Aj keď predstavitelia vládnej koalície hovorili, že všetci štyri prihlásení kandidáti sú veľmi kvalitní a definitívne sa rozhodne až po verejnom vypočutí, kritici dôrazne upozorňovali, že všetko bolo už vopred rozhodnuté. Lipšic sa už od jarného otvorenia diskusie o nadchádzajúcej voľbe spomínal ako horúci kandidát vládnej koalície na nového generálneho prokurátora. Podozrenia vzbudila už novela zákona o prokuratúre, ktorá mu ako neprokurátorovi kandidatúru umožnila. Od opozície preto dostala prívlastok Lex Lipšic.
Kým pred zmenou zákona Lipšic svoj záujem potvrdiť odmietal, po jeho definitívnom schválení priznal, že túto možnosť zvažoval. Že sa o funkciu generálneho prokurátora uchádzať nebude, definitívne oznámil až na konci septembra, keď jeho nepriechodnosť kvôli politickým väzbám opakovane naznačila prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá generálneho prokurátora vymenúva.
Dôveryhodnosti Lipšica nepomohol ani spôsob, akým získal bezpečnostnú previerku potrebnú pre kandidatúru. Kým za trojicu Lipšicových protikandidátov o previerku požiadala priamo prokuratúra, Lipšic ako advokát tak sám urobiť nemohol. Pomohol mu preto kamarát, sused a zároveň minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina. Ministerstvo Lipšicovi ponúklo pozíciu poradcu pre právnu oblasť, pre ktorú previerku potreboval. Aj keď zatiaľ žiadnu zmluvu nepodpísali, ministerstvo o previerku požiadalo už 1. októbra.
Ako potvrdil aj sám Lipšic, ponuku akceptoval aj kvôli kandidatúre. Napriek tomu, že väčšina ľudí na ňu doteraz čakala niekoľko mesiacov, Lipšic ju dostal už 8. decembra. Už o týždeň neskôr oznámil svoju kandidatúru. Národný bezpečnostný úrad však odmietol, že by Lipšic dostal bezpečnostnú previerku prirýchlo a vylúčil tiež, že by sa v jej urýchlení neštandardne angažoval Krajniak či niekto iný. Väčšina vládnych predstaviteľov vrátane predsedu vlády v tom podľa vlastných slov však nevidela žiadny problém.
Nástupca Kováčika
Daniel Lipšic, ktorý ako minister spravodlivosti vznik Úradu špeciálnej prokuratúry spoluinicioval, sa stane len vôbec druhým človekom na tejto pozícii. Doteraz jediným špeciálnym prokurátorom bol Dušan Kováčik, ktorého na návrh bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku (v súčasnosti trestne stíhaný), zvolila Národná rada pohodlnou ústavnou väčšinou 118 hlasov už pred takmer 16 rokmi.
Funkcie sa ujal 12. mája 2004 a vydržal v nej až do 12. novembra 2020, keď sa jej vzdal v súvislosti so svojím trestným stíhaním. Ešte 22. októbra ho polícia zadržala a obvinila z podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. O tri dni neskôr ho Špecializovaný trestný súd poslal aj do väzby. Kováčika, ktorého meno sa medzičasom začalo výsmešne spájať s číslami 61:0, keďže od roku 2008 nepodal z desiatok prípadov ani jednu obžalobu, medzitým poslanci v tejto funkcii potvrdili ešte dvakrát. V roku 2009 získal len o jeden hlas menej ako v roku 2004 a špeciálnu prokuratúru viedol následne ďalších päť rokov. V roku 2014 bol už na návrh bývalého generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára zvolený aj tretíkrát, v tajnej voľbe však už získal len 92 hlasov. Tretie už sedemročné funkčné obdobie sa mu malo skončiť 1. septembra 2021.
Daniel Lipšic
Lipšic v politike pôsobí už od začiatku 90. rokov. Začínal v KDH, kde bol od roku 2000 podpredsedom. Medzi rokmi 2002 a 2006 pôsobil ako minister spravodlivosti v druhej Dzurindovej vláde a v roku 2010 ako minister vnútra. V roku 2012 KDH opustil a spolu s Janou Žitňanskou (dnes Za ľudí) a Gáborom Grendelom (dnes OĽaNO) založili hnutie NOVA, s ktorým sa dostal do parlamentu cez spoločnú kandidátku s hnutím OĽaNO.
Politiku opustil vzdaním sa poslaneckého mandátu v septembri 2016 po autonehode, pri ktorej zrazil na priechode pre chodcov 72-ročného Emila Kalábera. Ten následne zraneniam v nemocnici podľahol. V októbri 2017 ho za to bratislavský okresný súd uznal za vinného z prečinu usmrtenia a odsúdil ho na trojročný trest s podmienečným odkladom na päť rokov. Sudca mu tiež uložil 5-ročný probačný dohľad a zákaz šoférovať na dobu šiestich rokov.
Po vzdaní sa poslaneckého mandátu pôsobil Lipšic ako advokát. Pravidelne sa objavoval pri mnohých známych kauzách. Zastupoval obžalovaného, ktorý bol pri vražde Ernesta Valka, televíziu Markíza v kauze falšovanie zmeniek, rodinu zavraždeného novinára Jána Kuciaka, ale aj finančnú spoločnosť Penta. Spolu s prokurátormi Marošom Žilinkom a Petrom Šufliarskym mali byť obeťami plánovanej vraždy, z ktorej bola obvinená partia obžalovaná aj z vraždy novinára Jána Kuciaka – Tomáš Szabó, Miroslav Marček, Zoltán Andruskó, Alena Zsuzsová a o mesiac neskôr aj Dušan Kracina. Sám Lipšic aj Žilinka za objednávateľa považujú podnikateľa Mariana Kočnera.
Plénum zároveň volilo aj predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a predsedu výboru Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.