Podľa predsedu ŠÚ ALexandra Balleka nie je v súčasnom koncepte sčítania možné vykonávať zmeny tak krátko pred jeho začatím.
„Najdôležitejšou úlohou ŠÚ SR je realizovať kvalitný a vyčerpávajúci zber údajov tak, aby politiky štátu mali k dispozícii objektívne dáta na ďalší rozvoj Slovenska. Naším cieľom je odbornosť, nie politizovanie témy. Ak je obyvateľ zneistený búrlivou diskusiou, je zber a kvalita dát, ktoré obyvateľ poskytne – ohrozený. Na to, aby obyvateľ pravdivo otázku (alebo otázky) vyplnil, musí mať dôveru, že jeho odpoveď pomôže právam národnostných menšín v SR,“ uviedol Ballek.
Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) ocenila, že pri rozhodnutí o počte národností zavážil názor odborníkov. „Nakoniec, viacero krajín EÚ takú možnosť má a je to v súlade s odporúčaniami Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov a Dohovoru OSN o odstránení diskriminácie,“ napísala Milanová vo svojom profile na sociálnej sieti. Možnosť uviesť druhú národnosť podľa nej navyše pomôže zmapovať skutočnú situáciu na Slovensku v oblasti menšín a lepšie tak nastaviť podporu ich kultúry.
Na informáciu o ponechaní možnosti uviesť dve národnosti reagovala na sociálnej sieti aj splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková. Ako uviedla, verí, že pri rozhodnutí ŠÚ SR zavážali aj zásadné pripomienky, ktoré jej úrad uplatnil v medzirezortnom pripomienkovom konaní. „Áno, každý má právo sa slobodne rozhodovať o svojej národnosti a som rada, že žijem v krajine, ktorá nám to dovoľuje a záleží jej na rozvoji a právach národnostných menšín,“ napísala vo svojom profile.
Gyimesiho návrh kritizovali aj vlastní
S návrhom vypustiť otázku o druhej národnosti prišli práve štatistici s tým, že dôvodom má byť odlišný názor k doteraz presadzovanému konceptu zberu dát a snaha dať v pripomienkovom konaní priestor obom stranám názorového spektra. Iniciatíva prišla po tom, ako minulý týždeň vyzval na takýto krok poslanec Národnej rady (NR) SR Juraj Gyimesi (OĽANO). Podľa neho postavené otázky posilňujú asimiláciu príslušníkov národnostných komunít a výsledky môžu byť skreslené.
Proti sa postavili poslanci Za ľudí a SaS, pridali sa k nim aj niektorí Gyimesiho kolegovia z OĽANO. Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny (VNMES) prijal rezolúciu za zachovanie pôvodnej formy dotazníka. So zmenami nesúhlasila ani verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Čaputová kritizovala načasovanie
Ku kritike sa pridala aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej sa nepozdávalo najmä načasovanie. „Nie je správne, ak sa takéto zásadné zmeny dejú na poslednú chvíľu a bez širšej odbornej diskusie,“ zdôraznila hlava štátu.
Čaputová kritizovala ŠÚ aj za to, že svojím návrhom spochybnil dosiahnutý konsenzus, navyše postupuje v rozpore s legislatívnymi pravidlami. „Tento sporný postup ďaleko presahuje tému, ktorá sa úzko dotýka najmä národnostných menšín. Pretože dôveryhodné inštitúcie, ktoré konajú predvídateľne a na základe pravidiel, sú základom fungujúceho štátu,“ upozornila.
Elektronickou formou realizované sčítanie obyvateľov v rámci Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 je naplánované na obdobie od 15. februára do 31. marca, tzv. asistované sčítanie sa má uskutočniť od apríla do októbra.