Nemocnice už niekoľko týždňov riešia najmä akútnu starostlivosť. Pri onkologických pacientoch sa však nedá takto postupovať. Ako sa zmenila náplň vašej práce od začiatku druhej vlny pandémie?
Onkologické operácie prekladáme len vo výnimočných prípadoch, keď sa prechodne zhoršuje epidemiologická situácia v nemocnici, vždy len na nevyhnutný čas s jasným cieľom neohroziť život pacientov možnými a za určitých okolností aj fatálnymi komplikáciami spôsobenými infekciou novým koronavírusom.
Zmenil koronavírus bežný chod vášho ústavu?
Epidemická situácia a obavy z jej vývoja zmenili chod ústavu už na jar. Pacienti pri vstupe do zdravotníckeho zariadenia museli prejsť kontrolou, ktorej súčasťou bolo zmeranie telesnej teploty a vyplnenie dotazníka s niekoľkými otázkami zameranými na aktuálne ťažkosti a kontakty s osobami s dokázanou infekciou SARS-CoV-2. K týmto opatreniam sme sa vrátili na jeseň, v súčasnosti pomerne prísne regulujeme vstup do nemocnice. Osoby, ktoré nemusia byť nevyhnutne v priestoroch zdravotníckych zariadení, predstavujú veľké riziko pre imunokompromitovaných onkologických pacientov, na druhej strane môže byť prostredie nemocnice miestom, kde sa infikujú zdraví ľudia. Všetky prijaté opatrenia smerujú primárne k ochrane pacientov, ako aj veľmi potrebných a ťažko nahraditeľných zdravotníkov.
Ako vnímajú pacienti zákazy návštev?
Zo strany mobilných ambulantných pacientov bez výraznejších ťažkostí sme sťažnosti nezaznamenali. Chorým s obmedzenou hybnosťou alebo podstatnými ťažkosťami umožňujeme sprievod, podľa možnosti nie viac ako jedného človeka. Iná situácia je pri hospitalizáciách, ktoré napríklad pri rádioterapii môžu trvať aj niekoľko týždňov. Rozumieme, že byť v nemocnici dlhší čas bez možnosti osobného kontaktu s rodinou a priateľmi je mimoriadne psychicky náročné, ale súčasná situácia je taká, aká je, a našou povinnosťou je robiť všetko pre ochranu a dobro našich pacientov, čomu prispôsobujeme aj organizáciu práce a nevyhnutné opatrenia.
Ako sa vás dotkla reprofilizácia a koľko pacientov s COVID-19 máte?
Už počas jarných mesiacov sme mali vyčlenené jedno lôžkové oddelenie pre pacientov s podozrením na respiračnú infekciu spôsobenú koronavírusom a potvrdeným vírusovým ochorením. K rovnakému opatreniu sme pristúpili aj na jeseň. Rozdiel medzi prvou a druhou vlnou spočíva najmä v tom, že nám stále viac pribúdajú pozitívne testovaní pacienti, takže v decembri vedenie nemocnice rozhodlo o reprofilizácii ďalšieho oddelenia. Počet chorých hospitalizovaných na týchto oddeleniach sa v čase dynamicky mení, po vyliečení infekčného ochorenia sa presúvajú na takpovediac bežné lôžkové oddelenie alebo do ambulantnej starostlivosti. Časť pacientov vyžaduje intenzivistickú starostlivosť vrátane kyslíkovej terapie a umelej pľúcnej ventilácie. Napriek úpornej snahe už evidujeme niekoľko úmrtí na COVID pneumónie. Iným dôsledkom pandémie je zníženie počtu lôžok pre onkologických pacientov, v našich podmienkach najmä pre chorých s nádormi a následným absolútne nežiaducim navýšením počtu ľudí koncentrovaných na malom priestore oddelenia ambulantnej chemoterapie. V súčasnosti máme dve COVID-19 oddelenia pre onkologických pacientov a jedno pre bežných COVID-19 pacientov.
Ako vnímate očkovaciu stratégiu? Pomáha, ak sú zaočkovaní zdravotníci?
Podľa dostupných údajov je účinnosť v súčasnosti najviac používanej očkovacej látky 95 percent. Od vakcinácie si sľubujeme zníženie celkového počtu infikovaných ľudí v populácii a zníženie počtu pacientov s ťažkým priebehom ochorenia. V súlade s národnou stratégiou sú ako prví očkovaní zdravotnícki pracovníci a nezdravotnícki zamestnanci, ktorí prichádzajú do kontaktu s chorými. Takýto postup je správny, pretože zdravotníci sú profesionálne najviac exponovaní a absolútne nenahraditeľní. Veľký záujem zamestnancov Národného onkologického úlohu o vakcináciu je veľmi dôležitý. Našťastie si všetci veľmi dobre uvedomujeme, že pracujeme s vysoko-rizikovými pacientmi s mnohokrát veľmi ťažkým klinickým priebehom infekcie komplikujúcej liečbu malígneho ochorenia.
Aké sú problémy onkologickej liečby u nás?
Dostupnosť v zmysle zákonom garantovanej úhrady liekov, ktoré sme sa naučili označovať ako inovatívne napriek tomu, že vo vyspelých štátoch Európy sa nimi už roky lieči.
Ako sa vyvíja počet nádorových ochorení na Slovensku. Ako sa zbierajú údaje o onkologických pacientoch?
Aký je skutočný výskyt nádorových ochorení na Slovensku nevieme, pretože posledné výstupy zverejnené Národným onkologickým registrom sú z roku 2011. V súčasnosti podávané hlásenia navyše obsahujú iba vybrané základné informácie o histologickom type nádoru, orgánovej lokalite, štádiu ochorenia a či pacient dostával cytostatickú terapiu, hormonálnu liečbu alebo imunoterapiu s dátumom začiatku ich podávania. Rovnako neexistuje povinnosť zdravotných poisťovní každoročne zverejniť informáciu o počte hradených nekategorizovaných liekov. V porovnaní so susednou Českou republikou nemáme predstavu o účinnosti a bezpečnosti onkologickej liečby. Najprecíznejšie databázy robíme na vlastnom pracovisku, avšak tie sú odpoveďou na otázku, ako liečime v Národnom onkologickom ústave, nie na Slovensku.
Pri nádorových ochoreniach je dôležité, v ktorom štádiu sa zachytia. Ako je na tom prevencia nádorových ochorení?
Na jeseň roku 2018 sme ako jedna z posledných krajín Európskej únie prijali Národný onkologický plán, z ktorého sa pod taktovkou Národného onkologického inštitútu začala rozbiehať sekundárna prevencia, teda skríning zhubných nádorov prsníka, hrubého čreva a krčka maternice. Dobre naštartovaný proces však utlmil volebný a pandemický rok 2020.
Je u nás liečba nádorových ochorení porovnateľná s vyspelými krajinami Európy?
Chirurgická liečba má minimálne na niektorých slovenských pracoviskách svetovú úroveň, avšak dostupnosť inovatívnych onkologických liekov sa počas posledných 10 rokov významne zhoršila. Takže v tomto zmysle liečba nádorových ochorení rozhodne nie je porovnateľná s vyspelými krajinami Európy.
Dnes sa nádorové ochorenia liečia primárne chemoterapiou. Je to jediný spôsob liečby?
Netvrdil by som, že liečba zhubných nádorových ochorení spočíva predovšetkým v aplikácii chemoterapie. K onkologickým ochoreniam pristupujme multidisciplinárnym spôsobom, v ktorom majú dôležité miesto onkológ, chirurg, rádioterapeut, rádiológ a patológ. K arzenálu klinických onkológov začiatku 21. storočia navyše nepatria iba cytostatiká, ale aj hormonálne lieky, imunoterapia a biologické lieky.
Je to ale stále tá najúčinnejšia liečba?
Vždy indikujeme terapiu, ktorá je najúčinnejšia podľa medicíny založenej na dôkazoch a slovenských objektívnych možností v zmysle zákonom garantovanej povinnej úhrady zdravotnými poisťovňami.
Zadefinovanie nároku pacienta je ďalšia politická téma, ktorá sa obchádza. Je podľa vás správne, že človek očakáva akúkoľvek zdravotnú starostlivosť?
Definovanie nároku pacienta pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti je kľúčová otázka. Ako pacient neočakávam akúkoľvek zdravotnú starostlivosť, ale výlučne tú najkvalitnejšiu, realizovanú špičkovými profesionálmi v dôstojných podmienkach moderných nemocníc, disponujúcich špičkovým prístrojovým vybavením a dostupnými inovatívnymi liečebnými postupmi s potenciálom úplne vyliečiť alebo v prípade nevyliečiteľných ochorení čo najviac predĺžiť život a zvýšiť jeho kvalitu. Ak tento hypotetický cieľ nedokážeme uskutočniť, potom musíme definovať nárok pacienta pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti z verejných zdrojov. To je primárne zodpovednosť politických elít.
Nemalo by sa začať spomínať pripoistenie?
V našich podmienkach si dokážem predstaviť komerčné poistenie, z ktorého by boli hradené napríklad kvalitnejšie materiály pri ortopedických operáciách. Nedokážem si ho ale dosť dobre predstaviť v onkológii.
Prečo nie?
Ak by z verejných zdrojov bola tak ako v súčasnosti hradená takmer výhradne systémová liečba zhubných nádorových ochorení, ktorá bola svetovým štandardom zhruba pred desaťročím, potom by sa suma inovatívnej štandardnej terapie hradenej z komerčného poistenia pohybovala na úrovni 5 000 eur mesačne. Takáto liečba môže prebiehať kontinuálne aj niekoľko rokov. Naozaj netuším, aká veľká časť populácie by si komerčné poistenie pokrývajúce inovatívnu liečbu zhubných nádorov mohla dovoliť.
Funguje na Slovensku výskum v onkológii?
Československá onkológia vznikla v 20. storočí v slovenskej časti štátu, jej súčasťou bola nielen zdravotná starostlivosť o pacienta s rakovinou, ale aj veda. Vďaka tomu máme na Slovensku bohatú tradíciu výskumu v onkológii, ktorú rozvíjame ďalej. Ide síce o doménu niektorých pracovísk a niekoľkých motivovaných zamestnancov najmä Slovenskej akadémie vied a Národného onkologického ústavu v Bratislave, avšak pre tých z nás, ktorí pracujeme s pacientmi na dennej báze, ide o určitú formu úteku zo sveta skľučujúcej klinickej reality, realizovaného po večeroch a cez víkendy, bez ktorého by sme však nedokázali dlhodobo fungovať v systéme bez vyhorenia.
Ako sa zmenila liečba za 15 rokov, počas ktorých ste onkológom?
Pribudlo množstvo nových diagnostických metód, do klinickej praxe sa dostalo veľa nových liekov, ktoré dramaticky zlepšili celkovú prognózu mnohých zhubných nádorových ochorení. Sledovať progres svetovej onkológie aspoň v podobe štúdia odborných článkov, účasti na medzinárodných kongresoch a návštev na zahraničných pracoviskách je úžasné.
Aký je podľa vás najväčší problém slovenského zdravotníctva?
Nedostatok financií, zlé hospodárenie, obrovský investičný dlh, absencia jasne definovaných kompetencií okresných, krajských a národných nemocníc, akútny nedostatok kvalifikovaných sestier a odchod najlepších absolventov lekárskych fakúlt do zahraničia. Ak sa slovenské zdravotníctvo má naozaj zmeniť k lepšiemu, potom bude potrebné systematicky pracovať na odstraňovaní nedostatkov vo všetkých uvedených oblastiach, ktoré od seba nie je možné oddeliť.