Lipšic dostane viac ľudí

Úrad špeciálnej prokuratúry sa posilní. Jeho novému šéfovi Danielovi Lipšicovi môžu pribudnúť traja prokurátori a piati prokurátorskí asistenti.

10.02.2021 12:18 , aktualizované: 15:04
debata (144)

Zároveň by mala mať špeciálna prokuratúra menej oddelení, a tak aj riaditeľov a vedúcich. Navrhol to generálny prokurátor Maroš Žilinka. Vláda návrh kabinetu schválila, stíhanie tých najzávažnejších trestných činov by sa tak malo posilniť, zefektívniť a v konečnom dôsledku aj zrýchliť.

Nový špeciálny prokurátor Daniel Lipšic by mal mať len pár dní po zvolení do funkcie lepšie podmienky na prácu. Ešte 29. januára predložil Žilinka vláde Návrh na zvýšenie počtu osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Zaradený bol až na rokovanie naplánované na túto stredu. Ostatné zvýšenie počtu prokurátorov o piatich schválené vládou ešte 27. februára 2019 vtedy pokrylo len novovzniknutý Úrad európskej prokuratúry.

VIDEO: Žilinka o zmenách na prokuratúre.

Video

„Navrhuje sa zvýšiť počet prokurátorov ÚŠP o troch na celkový počet 38 a zároveň optimalizovať členenie ÚŠP, ktoré umožnia efektívnejšie využitie potenciálu prokurátorov, vyváženejšie rozdelenie trestných vecí medzi prokurátormi, efektívnejšie riadenie a účinnejší boj proti najzávažnejším formám trestnej činnosti,“ uvádza sa v návrhu generálneho prokurátora.

VIDEO: Grilovanie Daniela Lipšica poslancami 1. 2. 2021.

Video

Okrem mierneho zvýšenia počtu prokurátorov sú najdôležitejšie práve zmeny organizačného členenia. V súčasnosti sa špeciálna prokuratúra delí na dva odbory a dve samostatné oddelenia. Odbor všeobecnej kriminality sa skladá z oddelenia korupcie a oddelenia organizovanej kriminality, terorizmu a medzinárodného zločinu. Druhý odbor ekonomickej kriminality má oddelenia hospodárskej a majetkovej kriminality. Popri týchto dvoch odboroch fungujú dve samostatné oddelenia – európskej prokuratúry a extrémistickej kriminality.

Menej funkcionárov, viac práce

Po novom budú len dva odbory a samostatné ostane iba oddelenie európskej prokuratúry. Odbor ekonomickej kriminality sa už viac nebude deliť na dve oddelenia a doteraz samostatné oddelenie extrémistickej kriminality sa spojí s oddelením organizovaného zločinu a terorizmu.

Súčasný stav a vývoj tzv. ekonomickej kriminality podľa Žilinku jednoznačne preukázal nedôvodnosť existencie oddelení, ich vedúcich, ako aj počet prokurátorov tohto odboru. „Členenie odboru ekonomickej kriminality na dve oddelenia stratilo význam,“ poukázal generálny prokurátor v dôvodovej správe k svojmu návrhu.

Naopak, pri všeobecnej kriminalite sa rozdelenie na dve oddelenie podľa generálneho prokurátora osvedčilo. Žilinka chce ale posilniť stíhanie extrémizmu. Majú preto pribudnúť prokurátori, ktorí sa budú tejto oblasti venovať. Namiesto piatich ich bude až 11. „Zlúčenie oddelenia extrémistickej kriminality s oddelením organizovaného zločinu, terorizmu dôjde ku kumulácii síl potrebných k úspešnému boju aj proti tomuto druhu trestnej činnosti,“ vysvetlil Žilinka.

Práve poprekrúcané informácie o údajnom oslabení stíhania extrémizmu musel šéf generálnej prokuratúry vysvetľovať aj na tlačovej besede z 20. januára. „Považujem za nekorektné, že tieto informácie podsúvajú kolegovia z Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí mi ani nezavolali a nerozprávali sa so mnou na túto tému,“ reagoval Žilinka na údajnú sťažnosť jedného z prokurátorov. „Takto si atmosféru na prokuratúre nepredstavujem a urobím všetko pre to, aby sa táto atmosféra zmenila na pracovnú. Aby sme všetci ťahali za jeden povraz,“ odkázal Žilinka.

Presun extrémizmu v rámci ÚŠP ako politické riziko?

Presun agendy extrémistických trestných činov pod odbor všeobecnej kriminality vníma ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) ako politické riziko, ktoré si na seba vzal generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Ak sa ukáže, že trend efektívneho postihu extrémizmu klesá, Žilinka ministerku podľa jej slov ubezpečil, že prehodnotí svoje rozhodnutie. Kolíková dodala, že bude sledovať, či sa budú extrémistické trestné činy postihovať rovnako efektívne ako doteraz.

„Pýtala som sa generálneho prokurátora, či si uvedomuje to politické riziko a veľké bremeno, ktoré súvisí aj s efektívnosťou postihu trestných činov extrémizmu, a úspechy, ktoré zaznamenal tento odbor, ktorý sa venoval trestným činom extrémizmu. Dala som mu otázku, že keď sa jednoznačne ukáže, že trend efektívneho postihu ide dolu, či je pripravený to prehodnotiť. Jeho odpoveď bola jednoznačná, že je na to pripravený, ak by sa to ukázalo,“ skonštatovala Kolíková pred novinármi. Uznala, že materiál sa v stredu schválil bez pripomienok a konsenzuálne, no zároveň bola k téme extrémizmu veľká debata.

Kolíková tiež pripomenula, že riaditeľ príslušného odboru, pod ktoré bude spadať aj oddelenie extrémizmu, má právo prideľovať spisy. Šéf prokurátorov ju podľa jej slov ubezpečil, že sa pri prideľovaní spisov bude prihliadať na špecializáciu aj v prípade extrémistických trestných činov. „S ohľadom na to to beriem ako politické riziko, ktoré si na seba zobral generálny prokurátor, všetci budeme ostro sledovať, či trend postihu trestných činov extrémizmu bude rovnako efektívny,“ doplnila s tým, že ak sa trend zmení, bude žiadať zmeny.

(tasr)

S podporou polície aj ministra

Žilinkom navrhované zmeny môžu mať dosah aj na prácu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), keďže tá vyšetruje trestné činy dozorované špeciálnou prokuratúrou. Nový policajný prezident Peter Kovařík však tieto zmeny podporuje. „Situácia je najmä na úseku zločineckých skupín a závažnej ekonomickej kriminality a korupcie z pohľadu zaťaženosti prokurátorov naozaj vážna. Tie zmeny, ktoré generálny prokurátor navrhuje, sú podľa mňa odôvodnené,“ uviedol v pripravovanom rozhovore pre Pravdu.

„Dnes má Národná kriminálna agentúra v pôsobnosti mnoho trestných činov, ktoré sú rizikové z pohľadu rôznych foriem extrémizmu. Závažné formy extrémistických trestných činov s nadväznosťou na terorizmus navrhujeme zachovať aj naďalej v pôsobnosti NAKA. Sú tam ale aj trestné činy spáchané z rasového motívu. Napríklad v rámci ublíženia na zdraví má páchateľ nejaké rasové poznámky či vyhrážky voči obeti. Tie sa štandardne stíhajú okresnými vyšetrovateľmi. V tomto prípade, ak je tam rasová vyhrážka, preto to ide na Národnú kriminálnu agentúru. Máme tak aj trestné činy typu hákového kríža na plote. Myslíme si, že toto sa dá elegantne zvládnuť aj na okresnej či krajskej úrovni. Aby sme sa mohli venovať tým závažným formám extrémizmu,“ vysvetlil Kovařík.

S týmto názorom súhlasí aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). „Diskutovali sme to aj spolu s ministrom vnútra a zhodli sme sa, že jednoduché formy bez závažných dopadov na spoločnosť nemusia byť na NAKA. Dokonca si myslím, že je vhodné, aby policajti z daného teritória poznali, kde majú takéto skupiny a prejavy a mohli ich postihovať. Policajti z NAKA sa naozaj nemôžu venovať každému drobnému porušovaniu zákona v tejto oblasti,“ doplnil.

144 debata chyba
Viac na túto tému: #Daniel Lipšic #Špeciálna prokuratúra