Minister vnútra vymenoval za nového policajného prezidenta Petra Kovaříka, ktorý bol doteraz riadením polície poverený len dočasne. Ste spokojný?
Myslím, že môžem vyjadriť spokojnosť. Musím však povedať, že obaja kandidáti na prezidenta Policajného zboru boli vhodní na túto funkciu. Samozrejme, každý je iná individuálna osobnosť, ale predstavy o ďalšom smerovaní Policajného zboru mali približne rovnaké, a to bolo dôležité. Uspieť vo výberovom konaní mohol však len jeden.
Ako hodnotíte verejné vypočutie kandidátov?
Zmena zákona, ku ktorej došlo ešte za ministerky vnútra Denisy Sakovej v súvislosti so spôsobom výberového konania, určite priniesla oproti minulosti väčšiu transparentnosť a objektivitu. Kandidáti musia predložiť a odprezentovať svoju koncepciu riadenia Policajného zboru, svoje videnie situácie v zbore a povedať, čo by chceli zmeniť. Ešte pred samotným vypočutím kandidátov v branno-bezpečnostnom výbore Národnej rady preverovala komisia ministra vnútra, v ktorej mal zastúpenie aj Odborový zväz polície, či prihlásení kandidáti do výberového konania spĺňajú všetky zákonné podmienky pre účasť vo výberovom konaní a ich vhodnosť na funkciu prezidenta.
Do tohto výberového konania sa prihlásili štyria, podmienky však splnili len dvaja. Komisia si následne týchto kandidátov vypočula a ministrovi vnútra napokon odporučila oboch kandidátov, ktorí boli napokon podrobení ešte verejnému híringu branno-bezpečnostného výboru Národnej rady. Kandidáti tak boli pod väčším drobnohľadom odborníkov z prostredia ministerstva vnútra, verejnosti či zástupcov parlamentných strán.
Ako podľa vás obstáli dvaja najúspešnejší kandidáti Štefan Hamran a Peter Kovařík?
Pre nás bolo dôležité, že obaja sa stotožnili s tým, že treba spraviť reformu Policajného zboru, keďže jeho dôveryhodnosť je dnes veľmi nízka. V niektorých otázkach bolo ich videnie rozličné, ale v zásade sa zhodli na tom najdôležitejšom. To, ako ďalej, nezávisí len od nich. Všetko vyplynie z celkového kontextu proklamovanej reformy Policajného zboru.
Kto z nich rozumie potrebám policajtov viac?
Myslím, že už pri predchádzajúcich odpovediach som na túto otázku sčasti odpovedal. Obaja sú policajtmi dostatočne dlho, majú riadiace skúsenosti a vnímajú situáciu v Policajnom zbore z veľkej časti rovnako.
Nezvažovali ste, že by ste navrhli nejakého kandidáta, resp. že by ste niekoho motivovali, aby sa prihlásil do výberového konania? Určite by mal veľkú silu kandidát, ktorý by kandidoval s podporou 10-tisíc policajtov združených v odboroch.
Takouto otázkou sme sa nezaoberali. O funkciu prezidenta sa môže uchádzať každý, kto spĺňa zákonné podmienky a je vhodný na túto funkciu. Taký kandidát musí spĺňať, samozrejme, aj morálne predpoklady. Najlepší z najskúsenejších. Toto všetko však musí preukázať vo výberovom konaní bez akejkoľvek alebo čejkoľvek podpory.
Čo od prezidenta očakávajú policajti?
V prvom rade, že už svojimi osobnými charakterovými vlastnosťami bude prirodzenou autoritou s morálnym kreditom a svojou prácou bude dôstojne reprezentovať všetkých policajtov a tým zvýši aj dôveryhodnosť Policajného zboru v očiach verejnosti. Policajti tiež očakávajú, že aj oni budú spokojní v práci.
Myslím si, že očakávajú odbúranie administratívnej činnosti, ktorú musia dennodenne vykonávať, dostatok výstrojných súčiastok, ako aj vytvorenie vhodných podmienok na svoju prácu. Hovoríme dnes v prvom rade o oblečení. To je veľký základný problém. Zásobovanie by malo byť kontinuálne zabezpečené tak, aby sa nestalo, že dva roky nie sú veci na sklade. Napríklad také polokošele: nie sú, lebo nie je podpísaná zmluva. Na druhej strane treba spomenúť, že za toto prezident nezodpovedá, ale môže mať na to vplyv. Môže dávať návrhy na zlepšenie, s ktorými sa však na konci dňa musí stotožniť minister. Prezident by mal na to apelovať a tlačiť.
A vaše očakávania z pohľadu legislatívnych zmien?
Pri potrebných legislatívnych zmenách je to podobné. Je potrebná novelizácia trestného poriadku a Trestného zákona, ktoré sú ešte z roku 2005. Žiaľ, odvtedy sme sa v trestnom konaní, podľa mňa, dostali v dôsledku advokátskej loby do ešte horšieho stavu. So zmenou Trestného zákona a trestného poriadku však musí súhlasiť prokuratúra aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré tieto zmeny predkladá. Aj na toto by mal však policajný prezident apelovať.
K čomu by mali smerovať tieto legislatívne zmeny?
Za najdôležitejšie považujem urýchlenie trestného konania, a to najmä v prípravnom konaní. V súčasnosti dookola počúvame, že policajtom vyšetrovanie trvá dlho. Ale veď dozor vykonáva prokurátor, ktorý si sám vyžaduje niektoré úkony. Dôležité je, aby prokurátor dokázal uniesť obžalobu, dôkazné bremeno pred súdom. Prijatím obžaloby sa končí prípravné konanie a začína sa konanie pred súdom. Pred súdom by sa malo vykonávať dokazovanie v najväčšej mierne, nie v prípravnom konaní, ako sa to robí teraz.
Aj v súvislosti s obvinením posledných dvoch policajných prezidentov veria vôbec radoví príslušníci, že sa dá situácia zlepšiť vymenovaním nového prezidenta? Aká je atmosféra v zbore, nie sú policajti skôr skeptickí?
Sklamanie policajtov bolo určite obrovské. Prezident je najväčšia autorita, ktorá navyše zbor reprezentuje navonok. Teraz je potrebné, aby sme sa posunuli dopredu. K tomu prispela aj voľba nového prezidenta. Myslím si, že väčšina policajtov má nádej a robíme všetko preto, aby to bolo lepšie a k takýmto profesionálnym a osobným zlyhaniam už v budúcnosti neprišlo.
Ako vnímate situáciu ohľadom obvinenia a následnej smrti generála Milana Lučanského? Ako to celé prežívali policajti?
Určite ide o veľkú ľudskú tragédiu. Neviem, či sa vôbec niekedy dozvieme, čo sa vlastne stalo a prečo. Vyšetrovanie prebieha a musím dodať, že vždy by mala platiť prezumpcia neviny. Treba však určite oddeliť jeho profesionálne pôsobenie v Policajnom zbore od ostatných vecí, z ktorých bol obvinený. My ho môžeme vnímať len cez prizmu profesionálnych úspechov, ktoré zaznamenal v boji s organizovaným zločinom.
Nedá sa mu uprieť, že v 90. rokoch bol na čele boja s organizovaným zločinom a má v tomto smere naozaj veľké zásluhy. Tie ďalšie okolnosti ohľadom jeho osoby z posledných mesiacov je predčasné hodnotiť. Samozrejme, celá táto situácia okolo vrcholných predstaviteľov Policajného zboru určite neprospela atmosfére v zbore. Je to nepríjemné a v žiadnom prípade to nevzbudzuje dôveru. Musíme byť opatrní a dať pozor, aby tieň podozrenia nezatienil všetko pozitívne, čo pre políciu a krajinu vykonal.
V akom stave je polícia v súčasnosti?
V posledných mesiacoch našu prácu ovplyvňuje najmä pandémia. Tu boli policajti prví na rane. Tí si od mnohých občanov vypočuli veľké ponosy. Pritom je potrebné si uvedomiť, že si robia len svoju prácu a plnia úlohy, ktoré sú im dané. Napriek vírusu musia policajti vykonávať naďalej aj všetky ďalšie úlohy, ktoré im ukladá zákon.
A mimo pandémie? Počúvame o masívnych odchodoch policajtov. Čo sa deje?
Pre nás to nebolo žiadne prekvapenie. Minulý rok odišlo zhruba 1 480 policajtov z celkového počtu viac ako 21-tisíc. Priemerne takto odchádza ročne asi tisíc policajtov. To, že minulý rok odišlo viac, môžeme prisúdiť aj tomu, že v rokoch 2019 a 2020 boli valorizované platy dokopy o 20 percent. Keďže na rok 2021 sa už platy nevalorizovali, väčšia skupina sa ku koncu roku 2020 rozhodla odísť. Boli to ľudia, ktorí už boli skôr rozhodnutí, ale ešte vydržali, a to práve z dôvodu spomenutej valorizácie, ktorá bola nevídaná v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
Takže to boli skôr starší policajti?
Áno. A o to viac je nám to ľúto. Pre nás to nie sú len čísla, ale veľká pridaná hodnota pre zbor ako taký. Pretože ide o najstarších a tým aj najskúsenejších policajtov, ktorí by mohli a mali svoje skúsenosti odovzdať mladším. Odišli policajti, ktorí boli už sčasti aj unavení a už ich ani nič nemotivovalo ostať dlhšie. Aj to by malo byť úlohou prezidenta, aby týchto skúsených policajtov v zbore udržal. Aj z môjho okolia som registroval, že policajti, ktorí odchádzajú, majú spravidla odslúžených viac ako 25 rokov a majú tak nárok na výsluhový dôchodok, jeden z mála benefitov, o ktorý za tie roky v službe pre občanov aj s nasadením vlastného života nechceli prísť.
Kde sa zvyknú policajti zamestnať, keď odídu zo zboru?
Je to rôzne. Títo ľudia celý život robia z veľkej časti hlavne psychicky. Je na nich počas každodennej služby vyvíjaný veľký tlak, keďže zasahujú aj do ústavných práv občanov. Niektorí si tak hľadajú skôr fyzickú prácu. Poznám kolegov, ktorí išli do advokácie, do súkromných bezpečnostných služieb, ale sú aj takí, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. A to z rôznych dôvodov. Aj niektorí zamestnávatelia majú predsudky pri zamestnávaní bývalých policajtoch.
Prečo stratili motiváciu?
Každý, kto ide do obchodu, musí niečím zaplatiť. Každý žije z peňazí. Keby sa aj nezvyšovali mzdy, dôležité je, aby sa aspoň zlepšovali podmienky na prácu a zvyšovalo sa materiálno-technické zabezpečenie policajtov. A ďalšia vec je už spomenutá istota, vo forme záruky dôstojného výsluhového zabezpečenia policajtov. A to v podobe garancie, že sa do budúcnosti nebude hýbať s nasporenými zdrojmi na osobitnom účte, z ktorého sa vypláca výsluhový dôchodok.
Takéto istoty policajti dnes nemajú?
Momentálne vládne neistota. Na jednej strane je programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa konštatuje, že sa bude pracovať na zvýšení statusu policajta a zachová sa osobitný dôchodkový systém. Na druhej strane tu máme Útvar hodnoty za peniaze, ktorý takmer každý štvrťrok vydával vyhlásenia, podľa ktorých je policajtov veľa a treba aj prehodnocovať systém výsluhových dôchodkov. Určite každý uzná, že to nepridáva na istote policajtov.
Môžete vysvetliť, ako funguje tento osobitný účet?
Zatiaľ čo klasický dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa, policajti majú vlastný účet, do ktorého odvádzajú odvody. Navyše, kým bežní ľudia platia odvody vo výške štyroch percent, policajti odvádzajú až sedem. V roku 2013 sa novelou zákona zmenila dĺžka služby potrebnej na nárok na výsluhový dôchodok z 15 na 25 rokov. V spolupráci s vtedajším Inštitútom finančnej politiky sa urobila korekcia, ktorá zabezpečila solventnosť a stabilitu tohto účtu a tým udržateľnosť celého takéhoto systému.
S týmto osobitným účtom sa však stále niekto pohráva, a to policajti vnímajú vždy veľmi citlivo. Neustále prichádzajú rôzne signály, narážky a pokusy o zmenu takéhoto sociálneho zabezpečenia policajtov v starobe. Policajti sú ústavou obmedzení na niektorých právach, napríklad nemôžu štrajkovať, podnikať, a teda nemôžu mať iný príjem. Zároveň sa však z rôznych strán podsúvajú témy zaoberajúce sa možným znižovaním ich sociálnych istôt.
Vy nesúhlasíte s názorom, že policajtov na Slovensku je príliš veľa?
Pri revízii výdavkov ministerstva vnútra sme trikrát pripomienkovali materiál Útvaru hodnoty za peniaze. Zásadnú pripomienku sme dávali najmä vo vzťahu k znižovaniu počtu policajtov. Z materiálu jednoznačne vyplynulo, že ho nepripravovali ľudia, ktorí rozumejú Policajnému zboru a tejto službe ako takej. Všetky hodnoty a grafy boli prispôsobené tomu, že počty policajtov sú v porovnaní s inými krajinami príliš vysoké. Ak nás napríklad porovnávajú s Fínskom, je potrebné zdôrazniť, že ide vo viacerých ohľadoch o diametrálne odlišnú krajinu. Či už je to v dĺžke demokracie, spôsobe života, geografických podmienkach, kriminalite alebo príjme občanov. Aj napriek tomu má táto polícia problémy a ide zvyšovať stavy policajtov.
Keď nás zasa porovnávali s Českou republikou, analytici si nezistili, že asi pred desiatimi rokmi v Česku znížili stav zo 44-tisíc na 40-tisíc policajtov. Už dnes sú späť na stave 44-tisíc a žiadajú zvýšenie stavov o ďalšie štyri tisícky. U nás napríklad policajti – rómski špecialisti – sanujú prácu, ktorú by mali vykonávať terénni sociálni pracovníci, a nebol zohľadnený ani fakt, že v celoeurópskom priestore sa veľmi dynamicky mení bezpečnostná situácia a v tomto kontexte napríklad vznikajú tzv. no-go zóny.
Odzneli však aj názory, že veľa policajtov odchádza aj preto, že sa chcú kvôli nejakým minulým pochybeniam či väzbám na zadržaných funkcionárov sami radšej čím skôr stiahnuť, aby nemali problémy. Ako vnímate takéto interpretácie?
Vždy je v prvom rade potrebné rešpektovať prezumpciu neviny. Až čas, vyšetrovania, preverovania a na konci nezávislé súdy rozhodnú, či to tak v jednotlivých prípadoch bolo. Myslím si, že spravodlivosť každého dostihne.
Odchody policajtov boli spájané aj s NAKA Nitra, kde vraj odišlo najviac príslušníkov a niektorí údajne kvôli väzbám na Bödörovcov…
Nemáme potvrdené informácie, že by boli odchody z okolia Nitry nejaké výraznejšie. Navyše nikto nám nikdy pri odchode nehlási, že odchádza kvôli nejakým vlastným pochybeniam. Aj pri tejto otázke platí moja predchádzajúca odpoveď.
Odísť z polície má tiež až 10 percent príslušníkov NAKA. V akom stave je táto agentúra?
Pri nedávnej reorganizácii sa znižovali stavy riadiacich pracovníkov a zvyšovali počty ľudí do priameho výkonu. Menil sa tiež systém, že za každý región zodpovedá jeden nadriadený, ktorý by mal mať obraz o svojom regióne z hľadiska všetkých druhov kriminality. Nemôžeme prehliadnuť, že odvtedy sa aktivity NAKA zvýšili. Museli to určite postrehnúť aj občania. Nie je našou úlohou hodnotiť prácu jednotlivých útvarov.
Ako navrhujete tieto odchody skúsených policajtov riešiť?
Určite by pomohla garantovaná nedotknuteľná sociálna istota v podobe sociálneho a dôchodkového zabezpečenia policajtov. Aby sme nemuseli po každých voľbách počúvať dookola, že policajtov je veľa a majú vysoké dôchodky. Samozrejme, aj zavedením možno nejakých nových benefitov, ktoré by boli pre policajtov slúžiacich nad určitú dobu, napríklad 25 rokov a viac, ale zase nesmieme zabúdať ani na mladších policajtov.
Už rok máme nového ministra vnútra. Čo by zboru prospelo, s čím by vám vedel pomôcť?
Som rád, že s ministrom komunikujeme. K spoločnej konštruktívnej komunikácii s racionálnymi a reálnymi podnetmi prispievajú, prostredníctvom nás, nielen naši členovia, ale aj všetci policajti či zamestnanci ministerstva. Vždy zdôrazňujeme najmä potrebu personálnej stabilizácie zboru a zlepšenia podmienok na prácu. Materiálno-technické zabezpečenie sa zlepšuje, ale z nášho pohľadu len pomaly. Policajtom treba stále vytvárať adekvátne podmienky pre prácu. Či už ide o obnovu starých budov, ktoré sa často nedajú ani vykúriť, starý nábytok, zastarané počítače, odevné súčiastky a nakoniec určite adekvátnu mzdu a stabilitu sociálnych istôt.
Spoločnosť by mala vidieť, že policajt nemôže podnikať a žiadnym spôsobom tak zlepšiť materiálne a sociálne podmienky svojej rodine. Podobne je to u sudcov či prokurátorov, ktorí sú však platení oveľa lepšie. Plat policajta by mal byť nastavený tak, že aj mladý policajt by ním uživil rodinu, manželku na materskej a pokryl by zároveň všetky náklady potrebné na dôstojný život. Pomohla by k tomuto pravidelná a systematická valorizácia platov. Nebránili by sme sa systému, aký majú napríklad zdravotníci, ktorým každý rok stúpa plat zo zákona. Určite by sa to odrazilo v počte policajtov a pravdepodobne aj v kvalite ich práce.
Vidíte v najbližších rokoch zvyšovanie platov ako reálne?
Určite tu priestor je. Avšak je to hudba budúcnosti. V prvom rade to závisí od ekonomickej situácie v krajine.
U vášho zamestnávateľa pôsobí aj iný odborový zväz, ktorý sa však súdil s ministerstvom vnútra za to, že s ním odmieta rokovať. Zmenilo sa niečo v prístupe k nemu?
Evidujeme takýto súdny spor. Podľa oficiálnych informácií, ktorými disponujeme, však súd právoplatne rozhodol v prospech ministerstva vnútra, a teda konštatoval, že neprišlo zo strany rezortu ku diskriminácii tejto odborovej organizácie. Ak by som sa mal vyjadriť k spolupráci medzi nami a druhou odborovou organizáciou pôsobiacou u nášho zamestnávateľa, tak musím konštatovať, že máme rozdielne videnie sveta.
Oni chcú napríklad dobu pre nárok na výsluhový dôchodok skrátiť na 15 rokov služby. Ak by sme chceli byť medzi policajtmi nezodpovedne populárni, mohli by sme prísť s návrhom aj 10 rokov. Ani jedna z týchto možností však nie je reálna, a to s ohľadom na udržanie osobitného účtu, z ktorého sú vyplácané výsluhové dôchodky. Nakoniec sú k tejto problematike vypracované štúdie, ekonomické prognózy. S odstupom času môžeme konštatovať, že zmena z v roku 2013 bola najlepšia zo všetkých vtedy proklamovaných možností.
A to je len jedna z dôležitých tém, pri ktorej sa nevieme zhodnúť. Rovnako aj spôsob komunikácie so sociálnym partnerom vnímame v inej rovine, pričom z našej strany dávame dôraz a prednosť konštruktívnemu a racionálnemu dialógu smerujúcemu k realistickému výsledku. V súčasnej dobe s touto odborovou organizáciou nenachádzame žiadne logické, reálne a racionálne prieniky.
Odchádza teda dosť starších policajtov. Má ich kto nahradiť? Prichádza do zboru dosť nových policajtov?
Určite nie. Rozdiel medzi počtom príchodov a odchodov sa stále zväčšuje. Na každého policajta sú kladené vysoké nároky. Musí byť vzdelaný, psychicky odolný, fyzicky a jazykovo zdatný a musí byť ochotný službu vykonávať aj s nasadením vlastného života. Štát toto však nevie dostatočne oceniť. Je tu však priestor na zmenu. Či už finančnej motivácie, alebo aj na zmenu veku potrebného na vstup do Policajného zboru.
Táto práca však okrem výsluhového dôchodku má určite aj nejaké výhody. Prečo sa oplatí 21-ročnému človeku prihlásiť do polície?
Policajný zbor má veľkú výhodu, že je v ňom široké spektrum možností, ako sa osobne uplatniť. Ak niečo človeka baví, vie si v polícii nájsť pozíciu, ktorá mu bude vyhovovať a bude ju tak s nadšením vykonávať. Máme v polícii napríklad kynológiu-hipológiu, a teda sa tu vedia uplatniť ľudia, ktorí radi pracujú so psami, s koňmi. Niektorí zas môžu nájsť záľubu v doprave, v autách a uplatniť ju tak v dopravnej polícii. Mňa bavilo čítať, študovať a analyzovať, tak som si vybral pozíciu vyšetrovateľa. Máme kriminalistických technikov, informatikov a mnoho, mnoho ďalších pozícií. Ak ukáže jednotlivec nejaké schopnosti a chce sa posunúť ďalej, vie si nájsť aj príležitosti na vzdelávanie, a tak aj na kariérny rast. Verím preto, že sa dnes aj mladým ľuďom oplatí ísť do Policajného zboru.