Napriek tomu, že je od začiatku januára zavedený pomerne tvrdý lockdown, stále sa nedarí znížiť počet hospitalizácií pacientov s COVID-19 v nemocniciach. Ako je to možné?
Žiaľ, nevieme presne posúdiť, či je to spôsobené tým, že máme väčšie príjmy novohospitalizovaných, alebo či sa predĺžila doba už existujúcich hospitalizácií. Neexistujú spoľahlivé a systematické dáta. Predpokladáme, že je to súborný efekt oboch faktorov. Predĺženie hospitalizácií by bola v skutočnosti dobrá správa, lebo to znamená, že sa nám darí zachrániť viac ľudí. Môže to súvisieť s tým, že ťažký priebeh ochorenia má čoraz viac mladších pacientov, ktorých vieme vďaka dlhšej hospitalizácii zachrániť.
Podobne sa nedarí zraziť krivku nových prípadov.
Taktiež je extrémne ťažké posúdiť, prečo sa to deje. Percento pozitívnych PCR testov sa zásadne nehýbe. Videli sme, že počas plošného skríningu sa znížilo, čo súviselo s tým, že sa nimi testovalo množstvo ľudí, ktorí neboli indikovaní a využili ho len ako spoľahlivejšiu náhradu antigénového testu. Je však pravda, že v posledných dňoch badať skôr rastúci trend pozitívnych PCR testov. Čo sa týka antigénových testov, ich počet výrazne kolíše. Máme dni, keď robíme pol milióna testov, a inokedy zase iba 60-tisíc. Pri takto kolísavých počtoch sa nedajú denné dáta spoľahlivo vyhodnocovať. Pri 7-dňových priemeroch však zatiaľ nevidíme zásadne rastúci trend. Vieme povedať len to, že keď sa nám pri zväčšovaní vzorky približne zachováva percento pozitivity, tak to nie je úplne dobrá správa. To na celoštátnej úrovni zatiaľ nevidíme.
Epidemiologická situácia k 9. 2. 2021, Ministerstvo zdravotníctva SR
Pomohol zásadným spôsobom celoplošný skríning, ktorý sa realizoval na prelome januára a februára?
To vôbec nevieme vyhodnotiť. Nie sú zverejnené žiadne dáta, vláda ukázala iba niekoľko obrázkov v prezentácii, aj tie boli nepresné. V niektorých okresoch sa dokonca museli čísla prepočítavať. Stále teda nevieme, ako testovanie dopadlo. Osobne netuším, či to malo vôbec zmysel.
Je súčasná situácia následkom neskorého lockdownu, ktorý namiesto v decembri prišiel až v januári?
Porovnajme si priebeh v okolitých krajinách. Vidíme, že Poľsko, Rakúsko a Maďarsko, ktoré zaviedli opatrenia už v novembri, sú na šestine až desatine čísel, ktoré mali na vrchole krivky. Síce sa im taktiež v poslednej dobe nedarí čísla zlepšovať, avšak stagnujú na omnoho nižších úrovniach ako my. V čase, keď sme váhali, či budeme, alebo nebudeme plošne testovať koncom októbra, Rakúsko zaviedlo veľmi prísny lockdown, ktorý sa skončil 7. decembra. Následne opatrenia uvoľnili, a od Vianoc opäť sprísnili. Situáciu majú momentálne oveľa lepšiu. My sme, naopak, jedni z najhorších v Európe, čo sa týka úmrtí na alebo s ochorením COVID-19. Odborníci sa v podstate zhodujú, že najväčšou príčinou súčasnej situácie je nečinnosť vlády od polovice novembra až do prvého januára. Bolo to tým, že sme oslavovali výsledky plošného testovania, ktoré malo iba zástupný efekt.
Aké sú ďalšie príčiny?
Nesystematickosť v rozhodovacích procesoch. Mali sme tu päťstupňový systém rozhodovania, od konzília odborníkov cez Pandemickú komisiu, Ústredný krízový štáb, koaličnú radu a nakoniec vládu. Následne sa ešte výsledky upravovali nariadeniami hlavného hygienika. Toto nemôže byť efektívne. Potrebovali by sme akčnejšiu skupinu tak, ako to majú v iných, úspešnejších krajinách. Neprehľadné opatrenia, samozrejme, spôsobujú nedisciplinovanosť obyvateľstva.
Momentálne začal fungovať Covid automat, ktorý by mal predísť práve chaotickému rozhodovaniu. Čo si o ňom myslíte?
Má jeden veľký nedostatok. V Českej republike mali taktiež Protiepidemický systém (PES), na ktorom bola zhoda, pripravovali ho odborníci, a napriek tomu sa po troch týždňoch musel úplne prekopať. Bolo to preto, že nezodpovedal realite, bol pripravený na lepšie časy. Sám som upozorňoval, že toto isté sa stane aj na Slovensku. V princípe je veľmi ťažké pri nastavovaní opatrení rozmýšľať mesiac dopredu. Je to ilúzia. Napríklad britská mutácia je výzva, o ktorej sme pri tvorbe automatu vôbec nevedeli. Je teda užitočný skôr v dobrých časoch. V ťažkých časoch je dôležité najmä nastaviť efektívne mechanizmy, ktoré vedia pružne reagovať na zmeny. Navyše má Covid automat zle nastavené parametre. Počet hospitalizovaní hovorí skôr o dôsledkoch, nie príčinách zhoršenia situácie. Sedemdňová incidencia je zasa závislá od počtu vykonaných testov, ktorý sa neustále mení. No a reprodukčné číslo šírenia vírusu taktiež nie sme schopní spoľahlivo spočítať – opäť preto, že u nás kolíšu počty testov. Preto ho ministerstvo už radšej niekedy ani nezverejňuje, aj tento týždeň uviedli len interval, ktorému však vzhľadom na metodiku veľmi nedôverujem.
Je teda momentálne dôležité byť čo najrýchlejší a najefektívnejší v rozhodovaní?
Áno. Dôvod, prečo sme jarnú vlnu prekonali ako víťazi, bol práve v tom, že sme urobili opatrenia v čase, keď sa ešte na Slovensku nič nedialo. Vedeli sme iba to, že sa niečo deje v iných krajinách. Covid automat však vôbec neposudzuje situáciu v susedných krajinách, kde je rozšírenejší nový juhoafrický variant vírusu. Na to, aby sa dala situácia permanentne a rýchlo vyhodnocovať, nestačia traja analytici ministerstva zdravotníctva, potrebujeme oveľa širšiu expertnú skupinu.
Po britskej mutácii nás najnovšie ohrozuje aj juhoafrická, ktorá je ešte infekčnejšia. Postupne sa však zrýchľuje aj tempo vakcinácie. Bude očkovanie účinné aj pre nové mutácie?
Zatiaľ dáta nepoukázali na to, že by väčšina vakcín, ktoré sú k dispozícii, mala problém pri existujúcich mutáciách. Najväčšie otázniky sú pri vakcíne od firmy AstraZeneca pri juhoafrickej mutácii. Moderna, naopak, podľa štúdií funguje dobre aj pri tomto variante. Neviem však povedať, ako budú vakcíny reagovať s novými mutáciami, ktoré ešte len prídu. Vírus s nami bojuje. Keď zaočkujeme veľkú časť populácie, bude si ďalej hľadať cestu. Extrémne dôležité je to, že najmä vakcíny od firiem Pfizer/BioNTech a Moderny sú schopné pri mutáciách reagovať veľmi rýchlo. Myslím si, že opakovanými očkovaniami si s vírusom poradíme.
Aké kroky by teraz mala vláda urobiť?
Musíme zabezpečiť, aby tí, ktorí majú byť v karanténe, v nej naozaj aj boli. Žiadne chodenie do obchodu, ani nič podobné. Keď toto nevyriešime, potom zbytočne testujeme. Ďalej by sme mali sprísniť režim na hraniciach. Najmä pri ľuďoch, ktorí prichádzajú z krajín mimo schengenského priestoru. Tam si viem predstaviť podobnú štátnu karanténu, ako to bolo na jar v Gabčíkove. No a, samozrejme, musíme zmeniť systém riadenia epidémie a dať si do poriadku dátové toky. Musíme byť pripravení aj na to, že v nemocniciach môže byť aj desaťtisíc ľudí. Nehovorím, že sa to určite stane, ale je to možné a keď sa nepripravíme teraz, môže to potom dopadnúť veľmi zle. Manažovanie krízy by mal mať na starosti odborný tím. Pandémia sa stále nekončí, a nemôžeme sa vyhovárať na to, že už nie je čas veci zmeniť k lepšiemu.