Jednoznačnú pozíciu lídra opozície si už upevnila strana Hlas expremiéra Petra Pellegriniho a jeho bývalá strana Smer sa po páde tiež už stabilizovala. Roky stála podpora pre ĽS NS Mariana Kotlebu po rozbrojoch v strane klesla, strana by sa podľa prieskumu ocitla mimo parlamentu. Výkonný riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích hovorí, že ich bývalí voliči častejšie spomínali poslanca Milana Mazureka, ktorý ĽS NS opustil.
Keby sa konali voľby na začiatku tohto týždňa, do parlamentu by sa dostalo pravdepodobne sedem strán. Vyplýva to z telefonického prieskumu verejnej mienky agentúry AKO realizovaného na 1 000 respondentoch v období od 8. do 11. februára 2020.
Najväčším prekvapením prieskumu je extrémistická ĽS NS, ktorej agentúra po vnútrostraníckych rozbrojoch namerala len 3,8 percenta. „Veľká časť bývalých voličov ĽS NS bola zaradená medzi respondentov, ktorí nevedia, koho voliť. Zaznamenali sme aj odpovede, že Mazureka či Milana Uhríka, čo signalizuje rozštiepenosť tejto strany v očiach voličov. Tá bude výraznejšie pokračovať, ak vytvoria nejakú novú stranu. Ak nie, voliči by sa mohli k nim časom vrátiť. Nemáme to úplne presne spočítané, ale ľudia dominantne uvádzali podporu práve Mazurekovi,“ priblížil pre Pravdu výkonný riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
Vládne hnutie OĽaNO, ktoré v minuloročných voľbách dosiahlo až 25,02 percenta, sa podľa analytika vracia na svoju dlhodobú úroveň. „Ľudia sú so súčasnou vládnou koalíciou nespokojní. Takto dlho pred voľbami sú prieskumy viac o sympatiách ako o volebnom rozhodnutí. OĽaNO má zhruba tých 10 percent svojich kmeňových voličov a ten povolebný pád už môže byť pomaly zastabilizovaný. Historicky sa voliči OĽaNO dosť prekrývali s voličmi SaS. Zastavil sa však aj ten rast SaS a tí dokonca oproti decembru klesli. Myslím si, že ten ich vzájomný konflikt už môže škodiť obom,“ vysvetlil.
Nízke čísla Sme rodina sociológ vidí ešte stále v zranení predsedu Borisa Kollára z konca októbra a dlhšou neaktivitou v dôsledku rekonvalescencie. „Keďže Kollár nemohol kvôli zdravotným problémom tak aktívne komunikovať, veľká časť voličov prešla k Hlasu Petra Pellegriniho. Keď začal znovu komunikovať, ten pokles sa zastavil. Nezdá sa teda, že by to mal byť trend. Teraz ale bude musieť opäť začať bojovať o svojho voliča,“ dodal Hřích.
Najsilnejšou stranou v prieskume je opozičný Hlas s 25 percentami. Druhá by skončila vládna strana SaS s 15,1 percenta, ktorá od vlaňajších februárových parlamentných volieb nabrala skoro 9-percentnú podporu. Hnutie premiéra Igora Matoviča OĽaNO by s 13,8 percenta hlasov skončilo až tretie, nasledované opozičným Smerom (s 8,5 percenta).
Do parlamentu by sa dostalo aj Progresívne Slovensko so 7,2 percenta, podobne ako strana Za ľudí, ktorá má dlhodobo problém udržať si aspoň päťpercentnú podporu garantujúcu účasť v parlamente. Najnovšie im agentúra namerala až 5,4 percenta a v tesnom závese skončilo v prieskume hnutie Sme rodina s 5,1 percenta.
Pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti do Národnej rady by skončilo aj KDH (4,9), SNS (2,3 percenta) ako aj maďarská SMK-MKP, ku ktorej sa prihlásili iba dve percentá opýtaných.