Na chaos v týchto údajoch upozornil okres Kežmarok. Podľa oficiálnych údajov je v tamojšej nemocnici 95 pacientov s vírusom, reálne je ich však len deväť.
Problém pri výpočtoch skutočných hospitalizácií nespôsobujú len možné chyby pri rátaní. Ukazuje sa, že štatistické údaje skresľujú pacienti, ktorí majú trvalý pobyt nahlásený v inom meste ako je nemocnica, v ktorej sú hospitalizovaní. Do úvahy sa totiž berie len ich miesto trvalého bydliska, a nie miesto prechodného pobytu, infikovania či nemocnica, v ktorej sa liečia.
Číselnému chaosu nepomáhajú ani prevozy pacientov naprieč nemocnicami po rôznych okresoch a krajoch. Takže pacienti, ktorí sa nezdržiavajú vo svojom rodnom okrese a sú hospitalizovaní v inom regióne, ovplyvňujú epidemiologickú situáciu miesta, kde sú prihlásení na trvalý pobyt.
Príkladom je tmavočervený Kežmarok, podľa Covid automatu pre tento okres platí VI. stupeň výstrahy. Má pritom oveľa menej novoinfikovaných ako susedný okres Stará Ľubovňa. Ten je pritom červený s V. stupňom výstrahy. Kežmarčania potrebujú test nie starší ako sedem dní, Staroľubovňanom stačí dvojtýždňový test.
Môžu za to záhadné hospitalizácie – ak v kežmarskej nemocnici leží 9 pacientov s vírusom, kde je 86 pacientov? To v tejto chvíli nikto nevie.
„Pacienti nikdy do kežmarskej nemocnice neprišli. Naopak, táto nemocnica prijímala pacientov z iných nemocníc,“ spresňuje hovorkyňa kežmarskej nemocnice Martina Pavlíková. Tvrdí, že sama nerozumie, ako sa číslo 95 mohlo v štatistikách objaviť. Pacienti by však mohli byť v okolitých nemocniciach, no také počty hospitalizovaných pacientov nemajú ani v nich.
V popradskej nemocnici je v súvislosti s ochorením COVID-19 hospitalizovaných 45 pacientov, pričom počet hospitalizovaných v okrese je 53. Podobné čísla majú aj v Spišskej Novej Vsi. V levočskej nemocnici evidujú 16 pozitívnych pacientov, no podľa dát z Covid automatu by mali mať hospitalizovaných 32 pacientov. Tí však môžu byť hospitalizovaní naprieč celou republikou.
Epidemiologická situácia k 9. 2. 2021, Ministerstvo zdravotníctva SR
Problém pre spádové oblasti
Ak by sa hospitalizácie rátali len podľa toho, v ktorom okrese pacient leží, znamenalo by to, že mestá, ktoré majú spádové fakultné nemocnice, by sa z najhoršej fázy Covid automatu tak ľahko nedostali.
Platí to napríklad pre Univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Hospitalizovaných je v nej približne tristo pacientov. Už len tento počet by dostal celé hlavné mesto do čiernej farby v automate. Bratislava je však pritom bordová.
„V našej nemocnici sú hospitalizovaní pacienti s ochorením COVID-19, ktorí majú trvalé bydlisko naprieč celým Slovenskom,“ ozrejmila hovorkyňa Eva Kliská. Podľa stránky korona.gov.sk je však hospitalizovaných "len“ 144 pacientov s trvalým bydliskom v Bratislave. Podobná situácia je aj v iných spádových oblastiach. „Keďže sme najvyšším pracoviskom pre celý Banskobystrický kraj, sú k nám prekladaní aj pacienti zo spádových nemocníc z iných okresov nášho kraja. Niekedy aj z iného kraja,“ vysvetľuje Ružena Maťašeje, hovorkyňa banskobystrickej nemocnice.
Pritom vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici v piatok prvýkrát prekročili stovku COVID-19 pacientov. Pri určovaní výstražného stupňa okresu podľa Covid automatu sa berie do úvahy len 58 hospitalizovaných. Tí sa však môžu liečiť aj v nemocniciach v iných okresoch.
Chaos v číslach
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Peter Stachura už v minulosti pre denník Pravda potvrdil, že niektoré nemocnice majú nedostatky pri nahrávaní aktuálnych čísiel do spoločného celoslovenského systému. A preto je v údajoch neporiadok.
„Musíme im volať, písať maily, aby nahadzovali správne čísla každý deň,“ ozrejmil Stachura, ako funguje vykazovanie dát zo slovenských nemocníc.
No pri regionálnom Covid automate sa objavil nový problém: s trvalým bydliskom. To, ako vyriešiť hospitalizácie pacientov v iných okresoch, ako majú uvedené v občianskom preukaze, rieši aj Inštitút zdravotných analýz. Jeho šéf Matej Mišík pre Pravdu pripustil, že sa zváži aj vzdialenosť trvalého bydliska od nemocnice, v ktorej je pacient hospitalizovaný.
„Budeme zohľadňovať obmedzenie pripisovania pacientov do okresu v prípade, že sú priďaleko hospitalizovaní. Zmeny by sa mali prejaviť pri najbližšom výpočte Covid automatu,“ vysvetľuje Mišík. To znamená, že ak sa pacient infikoval v Bratislave, no trvalý pobyt má v Košiciach, tak by nemal ovplyvniť košické výsledky, ale naopak – bratislavské.
Táto vzdialenosť môže byť aj sto kilometrov od trvalého bydliska. "Pacienti sa niekedy prevážajú aj na väčšie vzdialenosti,“ podotkol Mišík. Dodal však, že by to hneď nemuselo znamenať, že výsledky v Covid automate sa radikálne zmenia. "Väčšinou sú hospitalizovaní pacienti nad 65 rokov. V tejto vekovej skupine možno predpokladať, že majú totožné miesto trvalého bydlisko s miestom, kde sa trvalo zdržiavajú,“ myslí si šéf Inštitútu zdravotných analýz.
Čoskoro sa však budú musieť analytici popasovať s novým problémom: britská mutácia posiela na infekčné lôžka aj mladšie ročníky. A táto časť populácie nemusí mať trvalé a prechodné bydlisko rovnaké. Ich hospitalizácie, ktoré môžu trvať niekoľko týždňov, teda môžu skresľovať štatistické údaje v Covid automate.
„Rizikovosť okresu je stanovená na základe počtu novoinfikovaných za ostatných 14 dní, trendu vývoja infekcie, počtu hospitalizácií a finálne aj po rozhodnutí regionálneho hygienika,“ vysvetľuje Mišík.
Slovo hygienikov má dosť veľkú váhu. „Dokážu vyhodnotiť epidemiologickú situáciu v okrese a ich rozhodnutie má veľkú váhu pri zaradení okresu do farieb Covid automatu,“ ozrejmil minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).