Podľa Eurobarometra, celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky, si takmer 43 percent obyvateľov Slovenska myslí, že o rok bude ich životná úroveň nižšia ako teraz. Je to najviac zo všetkých členských štátov Európskej únie. Až 61 percent Slovákov si myslí, že o rok bude národná ekonomika v horšom stave ako v súčasnosti.
Iba každý siedmy obyvateľ Slovenska si myslí, že jeho životná úroveň bude o rok vyššia ako teraz. Naopak, skoro polovica si myslí, že bude nižšia. Je to o 19 percent viac, ako je priemer v rámci štátov spoločenstva. No a 41 percent opýtaných mieni, že životná úroveň sa nezmení.
Napríklad v Českej republike predpovedá zhoršenie životnej úrovne iba 20 percent občanov, v Rakúsku je to 30 percent.
Väčšina ľudí na Slovensku si myslí, že národná ekonomika nebude o rok v lepšom stave ako teraz. Rovnaký stav národnej ekonomiky o rok očakáva 25 percent občanov.
V tomto ohľade sú občania Českej republiky ešte skeptickejší, zhoršenie národnej ekonomiky očakáva 67 percent z nich, v Rakúsku je to 48 percent.
Slovenský pesimizmus
Podľa sociologičky Silvie Porubänovej môže byť negatívne videnie budúcnosti výsledkom prirodzeného pesimizmu. Slovákov. „V konkrétnych otázkach, ktoré sa týkajú dopadov na životnú úroveň, väčšinou vidíme pohár skôr poloprázdny ako poloplný. Tento rok je to, samozrejme, podporené nižšou životnou úrovňou, nižšími mzdami, a, samozrejme, zlou pandemickou situáciou. Vzhľadom na takto pesimistickú náladu je to ešte dobrý výsledok,“ myslí si Porubänová.
Prieskum podľa nej ukazuje aj na nízky stupeň sebauvedomenia a sebadôvery. "Ľudia nedôverujú, že by im mohli ich životné stratégie a plány priniesť výraznejší úspech. Samozrejme, že je to aj znak určitej nedôvery k vláde. Žiadna vláda však sama osebe v súčasnej situácii nemôže urobiť výrazný ekonomický skok. Ľudia majú aj preto pocit, že sa jednoducho budeme viezť, a situácia sa bude samovoľne zhoršovať,"upozorňuje sociologička.
Väčší optimizmus môže podľa nej priniesť najmä zlepšenie pandemickej situácie. „Mohol by tak byť konečne predstavený realistický plán vlády, ktorému by sa dalo uveriť, a vzbudzoval by dôveru,“ upozorňuje Porubänová.
Nedostatočná pomoc
Politológ Miroslav Řádek pripomína, že Slováci vždy citlivejšie vnímali svoju ekonomickú a sociálnu situáciu, najmä v porovnaní s vyspelejšími európskymi krajinami. „Nie je to len môj osobný pocit. Viaceré štatistiky ukazujú, že životná úroveň Slovákov je dlhodobo horšia ako v iných krajinách. Hoci sa súčasná vláda snaží optimisticky prezentovať očakávania do budúceho roku, ľudia sa boja o zamestnanie, a sebalepšia komunikácia vlády by ich pravdepodobne nepresvedčila, že sa budú mať o rok naozaj lepšie,“ myslí si Řádek, podľa ktorého ide u Slovákov o miešanie pocitu strachu, zlej skúsenosti či sentimentu za starými časmi.
Zároveň však dodáva, že určité zlepšenie by u vlády nastať malo. „Ak sa napríklad bavíme o pomoci podnikateľom, štát koná veľmi pomaly. Ak by to robili lepšie, pravdepodobne by výsledky prieskumu až také negatívne neboli. Myslím, že ministri by nemali hovoriť len o očakávaniach, ale mali by prísť aj s dôkazmi o tom, že vedia efektívne pomáhať ľuďom,“ mieni Řádek.
Na pomalú pomoc ľuďom zasiahnutým pandémiou upozorňuje aj ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher. „Keď sa porovnáme napríklad s Nemeckom či Rakúskom, dostávajú Slováci zasiahnutí pandémiou veľmi malú podporu. K tomu sa v počte obetí na milión obyvateľov kriticky blížime k Švédsku, ktoré žiadne lockdowny nemalo. Je logické, že je potom dôvera v svetlú budúcnosť nízka,“ vraví Weisenbacher. Vo Švédsku je to asi 1 202 úmrtí na milión obyvateľov, na Slovensku približne 1 032.
Odborníkom, ktorí sa dlhodobo snažili vláde pomôcť, sa dostalo skôr urážok a verejného poníženia, čo podľa aktivistu taktiež dôvere nepomáha. „Určitú rolu zohráva aj naše historické dedičstvo. Tí, ktorých sme v 90. rokoch nazývali tzv. porazení ekonomickej transformácie, teraz padajú ešte hlbšie. Ich pesimizmus je teda oprávnený,“ podotýka Weisenbacher.
Eurobarometer predstavuje sériu prieskumov verejnej mienky, ktorú pravidelne zadáva sekcia Analýz verejnej mienky Európskej komisie. Najnovší prieskum, realizovaný medzi 20. novembrom a 21. decembrom 2020 zisťoval, ako ľudia v EÚ počas celosvetovej pandémie vnímajú svoju budúcnosť. Otázky sa vzťahovali okrem iného aj na životnú úroveň občanov a národnú ekonomiku jednotlivých štátov v najbližšom roku.