PIMS, pediatrický multisystémový inflamačný syndróm, je zápalové ochorenie. Postihuje deti štyri až šesť týždňov po ľahkom či bezpríznakovom priebehu ochorenia COVID-19. Malí pacienti s touto diagnózou sú vždy v kritickom stave a potrebujú hospitalizáciu. S ich liečbou už majú skúsenosti viaceré slovenské nemocnice.
Ochorenie sprevádzajú teploty okolo 38 stupňov a viac. Dieťa má okrem toho zapálené spojivky, opuchnuté a zapálené sliznice v ústach, opuchnú mu dlane, chodidlá a môžu sa objaviť vyrážky. Malých pacientov často trápia tiež intenzívne bolesti brucha, zvracanie a hnačka.
Rezort zdravotníctva však nesleduje presné počty detí s týmto ochorením. Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová vraví, že takúto bilanciu pravdepodobne budeme mať k dispozícii až po ukončení pandémie. Vo svojej ambulancii sa však s týmto syndrómom osobne stretla už v prvej vlne. „Treba rátať s tým, že takýto prípad nemusí vzniknúť len po prekonaní ochorenia COVID-19. Môže ho spustiť napríklad aj rotavírus,“ vysvetlila.
„Keďže čínsky variant koronavírusu, na rozdiel od britskej mutácie, nebol u detí až taký infekčný a závažný, pričom v prvej vlne sme nemali veľa prípadov, detí s PIMS bolo vtedy málo. Objavili sa už aj vtedy, len sme nevedeli, či to súvisí s COVID-19,“ poznamenala Prokopová.
Aktuálne sú podľa nej v slovenských nemocniciach pacienti s touto diagnózou výhradne po prekonaní koronavírusu. Väčšinou ide o deti vo veku 5 alebo 6 rokov, no nie je to pravidlo. Môže k tomu dôjsť u kohokoľvek v kategórii do 21 rokov – toto ochorenie totiž diagnostikujú u ľudí od tejto hranice nižšie. „Vôbec nemusia vedieť, že mali covid. Ten u nich mohol prejsť úplne bez symptómov a v čase príznakov PIMS už antigénové či PCR testy pozitivitu nezachytia. Určiť sa to dá len na základe prítomnosti protilátok a klinického obrazu. Potom možno ľudia zistia, že niekto v rodine zrejme prekonal covid,“ objasnila odborníčka.
Deti treba sledovať
Dĺžka liečby pacientov s PIMS je individuálna, no bez hospitalizácie sa nezaobíde. „Je to závažný stav, lebo môže dôjsť k ťažkému poškodeniu ciev srdca. Veľa záleží na tom, v akom štádiu sa dieťa dostane do nemocnice a ako rýchlo je nasadená liečba,“ pokračuje Prokopová.
Ako po prekonaní každej vážnej choroby vraj pacientovi môžu, ale nemusia zostať trvalé následky. „Nie je to pravidlo. Keď sa liečba začne včas a správne, nemusia zostať. Ale je to naozaj veľmi vážne ochorenie,“ upozornila lekárka.
Vzápätí pripomenula, že okrem dodržiavania všetkých opatrení by rodičia mali byť ostražití. „Aj po prekonaní koronavírusu v rodine treba myslieť na to, že ak sa u dieťaťa v rozmedzí do šiestich týždňov objavia teploty a iné príznaky, majú hneď kontaktovať pediatra. Špecialisti majú štandardné postupy – presne vedia, ako ten syndróm vyzerá, ako ho liečiť a čo majú sledovať,“ doplnila a prízvukuje, že dôležitá je včasná diagnóza.
Bude prípadov viac?
Zriedkavý syndróm trápi deti vo viacerých krajinách. V ostatných mesiacoch ho liečili aj vo viacerých slovenských zdravotníckych zariadeniach. „V Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici sme mali celkovo päť prípadov PIMS a Kawasakiho choroby, ktorých príznaky a priebeh sú často veľmi podobné. Aktuálne máme jedného pacienta a ďalšieho čakáme v rámci prekladu zo spádovej nemocnice,“ hovorí prednosta II. Detskej kliniky SZU v banskobystrickej nemocnici Karol Králinský.
Vysvetlil, že prvý prípad PIMS zaznamenali vlani v novembri. „Liečba môže trvať rôzne dlhú dobu, vo všeobecnosti týždne až mesiace. Máme vypracovanú protokolárnu liečbu, ktorá má niekoľko stupňov. V celom procese ide o to, ktorý stupeň protokolu zaberie,“ povedal s tým, že ide o imunosupresívnu liečbu na zastavenie patologickej imunitnej reakcie organizmu. „Vďaka skorej diagnostike a včas započatej liečbe sa nám podarilo zachrániť všetkých päť detí. Sledujú ich odborné ambulancie našej nemocnice a majú sa dobre,“ podotkol.
Králinský pripomenul, že celosvetovo v súčasnosti evidujeme viac ako 106 miliónov covidových prípadov s pomerným zastúpením detskej populácie. Je teda pravdepodobné, že s týmto syndrómom sa budeme častejšie stretávať aj u nás. „Preto je dôležité na toto ochorenie myslieť, včas ho rozoznať a adekvátne liečiť,“ podčiarkol. Dodal, že špecializované pediatrické pracoviská sú vybavené na potrebný monitoring a liečbu detí s touto diagnózou.
Univerzitná nemocnica v Martine zaznamenala prvý prípad tohto syndrómu minulý október. Aktuálne nemá detských pacientov s týmto ochorením. „V januári boli u nás hospitalizované štyri deti. V novembri a decembri sme mali priemerne jedného až dvoch takýchto pacientov za mesiac,“ povedala hovorkyňa nemocnice Katarína Kapustová. Zo skúseností martinských zdravotníkov postihuje toto ochorenie najčastejšie deti od 8 do 12 rokov, no nie je to limitované vekom. Vyskytnúť sa môže aj u mladších.
Pri PIMS hrozí zápal srdcového svalu a ak sa včas nediagnostikuje, môže mať pre dieťa dramatické následky. „Lieči sa intravenóznym podávaním imunoglobulínu, nasadené sú kortikoidy, ak je to potrebné aj antibiotiká,“ objasnila Kapustová. Dieťa s touto diagnózou je podľa nej hospitalizované v priemere 10 až 15 dní, liečba potom pokračuje v domácom prostredí. Pacienti sú naďalej sledovaní aj v špecializovaných ambulanciách. „Keďže ide o ochorenie, ktoré je v medicínskom svete pomerne nové, o trvalých následkoch sa aktuálne presne hovoriť nedá,“ doplnila hovorkyňa.