Učiteľov posunulo otváranie škôl v očkovacom pláne výrazne dopredu. Cez víkend sa začalo s ich hromadnou vakcináciou. Mladších učiteľov očkovali vakcínou AstraZeneca, starší nad 55 rokov prídu na rad neskôr a dostanú vakcínu zrejme od spoločnosti Moderna.
o otvorení škôl rozhodujú ich zriaďovatelia spolu s okresným hygienikom, podmienkou návratu je pri menších deťoch negatívny test aspoň jedného zákonného zástupcu, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti, v prípade študentov a žiakov končiacich ročníkov musí mať negatívny test nielen zákonný zástupca, ale aj samotný žiak či študent.
V niektorých školách sa žiaci prvých stupňov učia už týždeň. Napriek tomu, že epidemiologická situácia sa na Slovensku v podstate nezlepšuje. Britská mutácia vírusu, ktorá už v súčasnosti prevláda medzi novoinfikovanými, sa nevyhýba ani deťom. Učitelia a rodičia naprieč Slovenskom sa však zhodujú: deťom škola chýba.
„Deti, najmä prváci a druháci, patria do školských lavíc. V domácom prostredí rodičia aj pri najväčšej snahe dokážu veľmi ťažko nahradiť učiteľky,“ hovorí Dušan Tokarčík, riaditeľ ZŠ Nižná Brána v Kežmarku.
Riaditeľka martinskej základnej školy na Hurbanovej ulici Renáta Mračková upozorňuje na slabiny prvákov v splývavom čítaní, potrebujú sa naučiť slabikovať. Prváčikovia mávajú s čítaním ťažkosti, no teraz ich je o čosi viac. „Rodič predsa len techniku čítania pojme inak ako učiteľ,“ tvrdí.
Jej kolegyňa zo ZŠ Andreja Bagara v Trenčianskych Tepliciach Denisa Križanová upozorňuje, že viac problémov čakajú pri návrate žiakov do tried na druhom stupni. "Doma sú školáci ponechaní na vlastnú motiváciu vzdelávať sa. Pre učiteľa je ťažké na diaľku ich motivovať a povzbudzovať v učení,“ myslí si Križanová.
Epidemiologická situácia k 9. 2. 2021, Ministerstvo zdravotníctva SR
Petronela Lakciová, mama prváčky Lenky, do poslednej chvíle ešte nevedela, či sa jej dcéra v pondelok vyberie do školy. "Oznámia nám to v nedeľu večer, podľa výsledkov víkendového testovania. Dúfam, že Lenka nebude opäť sklamaná, chýba jej učiteľka a kamaráti,“ krčí ramenami. Oceňuje, že jej zamestnávateľ má pochopenie a vníma, že situácia sa mení v podstate z hodiny na hodinu.
Stalo sa to aj vo štvrtok podvečer, keď ministri zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) a školstva Branislav Gröhling (SaS) oznámili, že sa spustila registrácia záujemcov z radov učiteľov o očkovanie. Učitelia tak poskočili výrazne dopredu v očkovacom pláne. Podľa Gröhlinga sa malo za sobotu a nedeľu zavakcinovať takmer 13-tisíc pedagógov. V ďalších dňoch by to mali byť opäť tisícky ľudí.
VIDEO: Očkovanie učiteľov v Košiciach.
Dobre využitý čas
Základnú a materskú školu Nižná Brána v Kežmarku navštevuje 531 školákov a 66 škôlkarov. Pred týždňom do školy nastúpilo 182 žiakov I. stupňa a 55 predškolákov.
„Deti sa do školy tešia. Chýbali im kamaráti. Štvrtákom už aj motivácia pri plnení povinností. Školské prostredie ich opäť posunulo o niekoľko krokov dopredu,“ hovorí po týždni riaditeľ Tokarčík.
Pri on-line vyučovaní žiaci podľa neho dosahovali mierne lepšie výsledky. „Možnú príčinu vidím v pomoci od rodičov pri písaní písomiek, kontrolných prác, tvorbe projektov a iných veciach, ktoré majú vplyv na hodnotenie. Ale zároveň som rád, že rodičia boli stálou súčasťou pri vzdelávaní svojich detí,“ prízvukuje.
Presnú úroveň vedomostí pedagógovia ešte nedokážu určiť. „Učitelia aj počas dištančného vzdelávania odvádzali skvelú prácu a zaslúžia si poďakovanie. Som presvedčený, že vzdelanostné medzery, ktoré učenie z domu prináša, odstránia v čo najkratšom čase,“ zanietene vysvetľuje riaditeľ.
Hovorí, že sa určite zapoja do projektu Jarnej školy. „Prázdninové rodinné dovolenky sú obmedzené. Čas strávený v škole pokladám za výborne využitý. Je to dobrá aktivita, pomôže žiakom skôr dobrať učivo a odbremení rodičov,“ myslí si.
V Nižnej bráne pracuje 57 pedagogických a dvaja odborní zamestnanci. Vekový priemer je mierne nad 42 rokov. „Moji kolegovia obnovu prezenčného vzdelávania poňali ako poslanie. Pri zodpovednosti zo strany rodičov a aj žiakov to zvládneme bez pocitu strachu. Učiteľom sme zabezpečili ochranné respirátory, plášte, štíty, rukavice. Mesto Kežmarok zabezpečilo ovocie a vitamíny,“ objasňuje Tokarčík s dodatkom, že väčšina jeho kolegov chce absolvovať očkovanie.
Eliška je tretiačka a tešila na najmä na spolužiakov a svoju učiteľku. Jej mama Dominika musela v uplynulom mesiaci častejšie riešiť otázku, kam Elišku „odložiť“, keď museli ísť obaja rodičia do práce. „Máme ochotných starých rodičov, tety a ujov, ktorí nám v tomto veľmi pomohli. Keď sme boli doma, Eliška sa učila doobeda a potom si robila úlohy. Keď sme však boli v práci, úlohy sme riešili až po našom príchode. Takže čas strávený učením bol oveľa dlhší,“ vysvetľuje mama. Oceňuje, že v škole môžu pedagógovia využívať rôzne pomôcky pri vysvetľovaní. Práve to jej počas on-line vzdelávania chýbalo.
VIDEO: Očkovanie učiteľov v Žiline.
Opäť karanténa
Riaditeľka najväčšej martinskej základnej školy na Hurbanovej ulici Renáta Mračková hovorí, že viac prváčikov má ťažkosti so slabikovaním. Učiteľky evidujú slabiny v splývavom čítaní.
„Prváčikovia s tým mávajú komplikácie, aj keď normálne chodia do školy, no takí zvykli byť v triede možno traja. Teraz ich je viac, lebo rodič predsa len techniku čítania pojme inak ako učiteľ,“ vysvetlila.
Mračková oceňuje, že sa deti vrátili do tried. Objasnila, že do školy nastúpilo 86 percent detí prvého stupňa, čo považuje za veľmi dobré číslo. „Rodičia sa ich teda asi nebáli pustiť. Neviem, či to je tým, alebo už ich rezignáciou,“ poznamenala. Pokračovala, že žiaci, ktorí zostali doma, sa cez kamery učia s ostatnými. „Takže sú s nimi akoby v triede a majú spätnú väzbu,“ priblížila.
Pedagógovia, ktorých majú na prvom stupni 21, vraj strach majú. Väčšina z nich je vo veku do 55 rokov. Niektorí frflali, že sú ohrození, no do práce nastúpili všetci. Dve triedy už ale museli, kvôli štyrom pozitívnym žiakom, zavrieť. „Do karantény preto išli aj nejakí učitelia. Momentálne riešime očkovanie, v piatok ráno sme spustili prihlasovanie,“ povedala riaditeľka. Váhavcov majú podľa nej minimum. Desiati sú v karanténe, tí musia počkať, no väčšina je rozhodnutá pre vakcínu. „Potvrdenie som zatiaľ vydala pätnástim, ale medzi nimi sú tiež asistenti a vychovávatelia. Dokopy ich teda máme 35,“ vysvetlila. Prvých záujemcov zaočkovali cez víkend.
V Martine plánovali tiež jarnú školu, do ktorej sa prihlásilo 150 detí. Nakoniec z toho ale nič nebude – hygienici im to, kvôli už spomínanej pozitivite, zatrhli. „Myslíme si, že žiaci by jarnú školu potrebovali. Ten prvý týždeň si ich učitelia len testovali, aby zistili, v čom majú nedostatky a na čo sa zamerať. Nemali čas na relaxačné veci a práve v tom mohla pomôcť jarná škola, kde by si niečo z učiva utvrdzovali takou inou formou,“ mieni riaditeľka.
Jarná škola? Deti potrebujú prázdniny
Do základnej školy v Štiavnických Baniach, ktorá je zameraná na sokoliarstvo, nastúpilo až 90 percent prvostupniarov. „Výsledky po dištančnom vzdelávaní majú dobré. Samozrejme, nie je to klasické vyučovanie, ale v rámci možností to zvládli,“ povedal riaditeľ Pavel Michal.
Dôležité pritom podľa neho je, že žiaci majú akčných rodičov, ktorí so školou výborne spolupracovali. „Deti sa vrátili s radosťou. Tešili sa najmä na kamarátov, konečne môžu byť spolu,“ podotkol. Riaditeľova zástupkyňa Martina Smutná, ktorá je zároveň triednou učiteľkou prvákov, uviedla, že len dve z devätnástich detí majú horšiu techniku písania.
Obavy z návratu žiakov do škôl vraj niektorí rodičia mali. „Určite majú doteraz pochybnosti, či sa niečo nestane, ale to je normálne,“ poznamenala. Strach dávajú najavo aj učitelia. „Máme rodičov, niektoré kolegyne bývajú so svokrovcami a podobne, takže v rámci ochrany príbuzných sme všetci opatrní. Napriek tomu už z ôsmich prvostupniarov šiesti prekonali koronavírus. Keďže sme sa zdržiavali prevažne v školskom prostredí, zrejme sme sa infikovali tam,“ mieni Smutná. S určitosťou sa to však podľa nej povedať nedá. „Kto učí, najmä v tých prvých ročníkoch, vie, že deti sú často na učiteľoch doslova nalepené. Stískajú nás, sú veľmi úprimné, potrebujú cítiť lásku a človek nemá to srdce im ju odoprieť. To sa jednoducho nedá,“ povedala.
Priemerný vek učiteľov v Štiavnických Baniach je zhruba 40 rokov. Postoj k očkovaniu majú podľa zástupkyne vcelku kladný. „Niektorí možno rozmýšľajú nad tým, čo je to za vakcínu, ale nie sú k nej úplne odmietaví,“ tvrdí.
Myšlienka na jarnú školu sa im ale nepozdáva. Sú presvedčení, že deti potrebujú oddych. „Som mamou stredoškoláčky aj prvostupniara. Úprimne, potrebujú trošku vypnúť, lebo ak sú deti svedomité a rodičia na ne dohliadajú, dáva im to zabrať,“ hovorí Smutná. Aby pomohli zamestnaným rodičom, ponúkajú aspoň možnosť školského klubu.
Riaditeľ Michal pripomenul, že kvôli zvieratám, ktoré vo svojom areáli chovajú, fungovali aj počas zatvoreného obdobia na dennej báze. „Deti, ktoré sú aktívnymi sokoliarmi a majú na starosti konkrétne dravce, ich sem chodia pravidelne kŕmiť. Starostlivosť je zabezpečená pod naším dozorom, takže nechodia sem nejako frontálne, ale v určitých časoch po skupinkách,“ doplnil.
Niet nad živý kontakt
Riaditeľ Základnej školy s materskou školou Pavla Demitru v Dubnici nad Váhom Oto Bača hovorí, že do školy nastúpilo približne 85 percent detí. Medzi tými, ktorí nenastúpili, sú deti, ktoré sú choré, ale aj zopár tých, ktorých rodičia sa báli deti do školy pustiť.
Deti boli podľa Baču šťastné, že sa stretli a mohli sa porozprávať s kamarátmi. "Toto je to, čo im veľmi chýbalo, komunikácia medzi rovesníkmi, hra. Ale tešili sa už aj na samotnú školu a pani učiteľku, ktorú videli naživo, nielen cez obrazovku počítača,“ pokračuje Bača. Dodáva, že priamy kontakt učiteľa so žiakom sa nedá nahradiť.
Bača hovorí, že zaočkovať sa chce dať veľký počet učiteľov. U tých, ktorí sa zaočkovať nepôjdu, je dôvodom prekonanie ochorenia COVID-19. Jarnú školu nechystajú, riaditeľ však podotýka, že radšej by zorganizovali letnú školu.
Najskôr zistia, čo deti ešte vedia
Riaditeľka Základnej školy Andreja Bagara v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice Denisa Križanová zhodnotila prvý týždeň v škole veľmi pozitívne.
"Do školy chodí takmer celý prvý stupeň. Ani som nečakala, že bude až taký veľký záujem o vzdelávanie v škole,“ Križanová spresnila, že do lavíc sa vrátilo 90 percent detí. "Mali sme len veľmi málo rodičov, ktorí by sa vyslovene báli dať deti do školy,“ pochvaľuje si.
Riaditeľka navštívila každú triedu. "Deti sú šťastné, že sú v škole, s kamarátmi. Dodalo mi to energiu,“ podotýka Križanová. Učiteľom podľa nej dala prezenčná forma vzdelávania priestor na to, aby zistili a diagnostikovali, ako na tom deti s učivom sú. To, čo sa preberie prezenčne, sa nedá, podľa jej názoru, porovnať s tým, čo sa učí on-line.
Zatiaľ sa podľa nej zdá, že deti majú rezervy najmä v anglickom jazyku vo štvrtom ročníku.
Podľa Križanovej však vážne problémy nastanú, keď sa do školy vrátia žiaci druhého stupňa. "Tam to bude veľmi zlé. Na druhom stupni sa on-line vzdelávanie nedá zabezpečiť v takom rozsahu ako pri prezenčnom vyučovaní. Navyše, deti sú doma ponechané na vlastnú motiváciu vzdelávať sa. Pre učiteľa je ťažké na diaľku motivovať žiaka a povzbudzovať ho v učení,“ myslí si Križanová.
Kým menším žiakom vedia podľa nej pomôcť aj rodičia, lebo učivu rozumejú, pri druhostupniaroch je to zložitejšie. Je tam napríklad chémia či fyzika, niektorí rodičia im nemusia rozumieť, a tak nedokážu deťom s učením pomôcť.
V Tepliciach nerozmýšľajú nad jarnými prázdninami, ale skôr nad letnou školou. "Keď budeme vedieť, kde aké medzery deti majú, budeme určite uvažovať nad tým, že zorganizujeme letnú školu,“ potvrdila riaditeľka.