Rozbeh Najvyššieho správneho súdu je ohrozený

, 16.02.2021 11:54
najvyssi sud, ministerstvo spravodlivosti,
Budova Najvyššieho súdu v Bratislave Autor: ,

Už o pol roka by mal fungovať Najvyšší správny súd. Je však možné, že tam nebude mať kto súdiť. Predpokladalo sa, že plánovaný počet 29 miest obsadia zväčša sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu. Tí ale považujú výberové konanie naplánované na začiatok apríla za diskriminačné a žiadajú predsedu Súdnej rady Jána Mazáka, aby spôsob obsadenia nového súdu napadol na Ústavnom súde. Ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí) ich prístup udivuje a ustúpiť zatiaľ odmieta.

Agendu, ktorú bude riešiť Najvyšší správny súd (NSS), v súčasnosti zastrešuje Najvyšší súd. Tomu ostanú už len oblasti trestného, občianskeho a obchodného práva. Keďže predpokladom vzniku novej súdnej inštitúcie malo byť odčlenenie správneho kolégia od Najvyššieho súdu, predpokladalo sa, že s presúvajúcimi sa kompetenciami na nový súd odíde aj väčšia časť sudcov správneho kolégia.

„Neoceniteľným prínosom takého prístupu by bolo zachovanie orgánovej pamäte NSS prostredníctvom súčasného správneho kolégia, alebo aspoň väčšiny jeho sudkýň a sudcov,“ zdôraznil expredseda Ústavného súdu, bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ a aktuálne predseda Súdnej rady Ján Mazák.

Rozhodne Ústavný súd?

Personálny základ nového súdu postavený na správnom kolégiu Najvyššieho súdu potvrdzuje aj fakt, že časť prostriedkov na novú súdnu ustanovizeň sa presúva práve z rozpočtu Najvyššieho súdu.

Ministerka spravodlivosti sa však vybrala inou cestou. Veľkou reformou súdnictva schválenou 9. decembra Národnou radou síce umožnila uchádzať sa o sudcovské miesto na Najvyššom správnom súde napríklad aj advokátom, zároveň však určila, že všetci bez rozdielu budú musieť prejsť výberovým konaní na pôde Súdnej rady a v rámci neho sa podrobiť preskúšaniu.

Sudcovia správneho kolégia s rozhodnutím ministerstva nesúhlasia. Vidia v tom diskrimináciu. Až 18 z celkovo 22 týchto sudcov požiadalo predsedu Súdnej rady, aby zákon napadol na Ústavnom súde. Sľubujú si od toho, že s presunom agendy by mali na nový súd prejsť preložením.

Aj keď s ich požiadavkou Mazák pôvodne súhlasil, zatiaľ nekonkretizoval, ako naloží s ich výzvou na preskúmanie zákona Ústavným súdom. „Vzhľadom na to som ho nestačil ani prečítať. Budem sa mu venovať v najbližších dňoch. Až po preštudovaní obsahu podnetu bude možné určiť spôsob, ako s ním naložím,“ povedal pre denník Pravda Ján Mazák.

Naznačil však, že by im mohol vyhovieť. „Pri takej zložitej problematike je nevyhnutné testovať ústavné a zákonné normy upravujúce vznik a fungovanie Najvyššieho správneho súdu prostredníctvom ústavy, prípadne aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Do úvahy treba vziať aj existujúce právne doktríny a judikatúru predovšetkým Ústavného súdu. A to si vyžaduje pomerne značný časový priestor a dosť úsilia, samozrejme, popri plnení ďalších povinností predsedu Súdnej rady,“ doplnil predseda Súdnej rady.

Ako príklad uviedol Mazák prax zo Súdneho dvora EÚ, kde sa výberového konania musia zúčastňovať len kandidáti z externého prostredia. „Každý kandidát na sudcu alebo generálneho advokáta musí získať, po náročnom vypočutí, kladné odporúčanie osobitného výboru. Ak sa však kandidát uchádza o tieto súdne pozície z postu sudcu alebo generálneho advokáta, dostáva odporúčanie automaticky, bez vypočutia pred uvedeným výborom,“ priblížil Mazák ešte vlani pred schválením legislatívnej zmeny. Sudcovia zo správneho kolégia by podľa neho mohli absolvovať pred Súdnou radou len formálny pohovor.

Postup sudcov ma udivuje

Ministerka však jeho názor nezdieľa a trvá na tom, že výberové konanie je nutné. „Nevidím tam žiadnu diskrimináciu. Každý, kto spĺňa podmienky, sa môže uchádzať o pozíciu sudcu na Najvyššom správnom súde. Takýto postup sudcov ma naozaj udivuje,“ reagovala na žiadosť sudcov ministerka spravodlivosti Kolíková.

Neverí, že by sa sudcovia kvôli údajnej diskriminácii rozhodli výberového konania nezúčastniť. „Každý sudca, ktorý má rád správne právo, sa o danú pozíciu podľa mňa uchádzať bude. Ako sa k tomu postaví Súdna rada a ako bude realizovať celé výberové konanie, je len na nej. Podľa mňa je to legitímne a nemyslím si, že vytváram rozdielne zaobchádzanie,“ myslí si Kolíková.

Spomenula, že sa na to pýtala dvoch dotknutých sudkýň Najvyššieho súdu a zároveň členiek Súdnej rady Eleny Berthotyovej a Petry Príbelskej. „Obe sa vyjadrili, že sa uchádzať budú,“ poznamenala.

Zároveň si však Kolíková uvedomuje, že tento spor môže rozbeh nového súdu negatívne poznačiť. „S ohľadom na to, ako sa bude vyvíjať situácia, som na to pripravená reagovať. Možností je viacero. Každopádne som presvedčená, že výberové konanie je potrebné,“ dodala.

Preložené výberká

Výberové konania na obsadenie 29 voľných miest sudcov na Najvyššom správnom súde vyhlásil predseda Súdnej rady ešte 27. januára. Pôvodne sa mali konať medzi 16. a 25. marcom. Ešte pred týždňom (3. februára) však svoje vyhlásenie pozmenil a doplnil tak, aby sa konali neskôr. Mazák tak urobil potom, čo 30. januára došlo v zákone o reforme súdnictva k tlačovej oprave, ktorá viedla k úprave požiadaviek na účasť vo výberovom konaní.

Minimálny vek uchádzačov sa znížil z pôvodných 40 rokov na 30 a potrebná právnická prax z 15 rokov na 10. Napokon sa tak výberové konania uskutočnia až od 7. do 14. apríla 2021 v sídle Súdnej rady. Žiadosť spolu s požadovanými písomnosťami je po zmene potrebné doručiť najneskôr do 26. februára 2021.

Už 2. marca bude Súdna rada voliť vôbec prvého predsedu Najvyššieho správneho súdu. Jediným kandidátom je predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek. Práve jeho súd vedie veľmi oceňovaný tzv. protischránkový register, ktorý odhaľuje skutočných vlastníkov firiem.

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu priniesla veľká reforma justície, ktorá okrem ďalšieho zaviedla previerky majetkových pomerov všetkých sudcov, určenie vekového limitu sudcov, reformu zloženia Súdnej rady aj Ústavného súdu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #Súdna rada #reforma justície #Najvyšší súd #Najvyšší správny súd #Mária Kolíková