V nemocniciach je aj po deväťtýždňovom lockdowne rekordne veľa pacientov. Počet hospitalizácií neklesá, v nemocniciach je 3 895 pacientov s potvrdeným ochorením COVID–19 alebo s podozrením naň. Okrem toho chýbajú základné údaje o pacientoch s potvrdeným vírusom a Slovensko zavádza v údajoch o počte novoinfikovaných a vyliečených. Na stole je otázka, či ešte zvláda minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) svoju funkciu.
Ktoré okresy sú v najhoršom stupni (platný od pondelka 22. 2. 2021), kde sa očakáva zhoršenie a kde zlepšenie.
Martin Smatana, zdravotnícky analytik
Jednoduchá otázka, na ktorú sa prekvapivo ťažko hľadá jasná odpoveď. Slovensko sa v druhej vlne COVID-19 pandémie radí medzi najviac zasiahnuté krajiny na svete. Kým na jar sme boli príkladom pre ostatné štáty, v druhej vlne sme sa stali pokusnou laboratórnou myškou a výstrahou pre ostatné krajiny. Objektívne sa spravilo mnoho chýb. Zbytočne sme čakali so sprísnením opatrení, komunikácia bola nešťastná a bezdôvodne sa polarizovala spoločnosť.
O veľmi zlom riadení pandémie vôbec nie sú pochybnosti. Otázka je, či je za to minister Krajčí zodpovedný. Za pandémiu zodpovedá Ústredný krízový štáb, ktorému šéfuje minister vnútra, a vláda, ktorej predsedá premiér. Minister zdravotníctva je len jeden zo „vstupujúcich“ do celého procesu. Áno, po obsahovej stránke je spolu s Úradom verejného zdravotníctva kľúčovým článkom, ale nie je to osoba, ktorá by mala právo veta. Z tlačových besied pritom vieme, že minister Krajčí opakovane chcel sprísniť opatrenia, nesúhlasil s uvoľňovaním a chcel zaviesť Covid automat ešte v lete.
Z tohto pohľadu by som sa prikláňal k tomu, aby na ministerstve zostal a zmenili sa ostatné rozhodovacie procesy a ľudia v nich. Na druhej strane, na čo nám je minister, ktorý nedokáže pretlačiť nevyhnutné opatrenia medzi svojimi kolegami a vo vláde, kde má jeho strana väčšinu? Úloha ministra nie je napísať dobrú myšlienku, ale ju obhájiť, dobojovať a dohliadnuť na implementáciu. A toto zaňho nespraví premiér ani ostatní členovia krízových štábov.
Z tohto pohľadu je zmena ministra zdravotníctva nevyhnutným krokom. Zmena ministra by bola signálom pre ľudí, že je tu nová nádej na zlepšenie, čo nám občanom chýba ako soľ. Obávam sa však, že ak by teraz došlo k zmene ministra, tak by to mohlo mať opačný efekt. Prečo? Minister je taký silný ako jeho poradcovia. Ak by došlo k zmene ministra a ostali poradcovia, tak výsledok bude pre nás ľudí rovnaký. Ak by odišli aj oni, čo sú ľudia, ktorí zodpovedajú na exekutívnej úrovni za všetky procesy, tak sa obávam dočasného zhoršenia situácie.
V súčasnosti sme teda v patovej situácii a žiadna možnosť nie je optimálna. Za mňa osobne by mal pandémiu viesť apolitický krízový manažér, nie politický nominant tej alebo onej strany. Na toto treba ale celkovú zmenu procesov riadenia, nie jednu personálnu zmenu na ministerstve. Či minister Krajčí odíde, nič nezmení na tom, že on aj jeho kolegovia sú ľudia politicky zodpovední sa tisícky odvrátiteľných úmrtí. S týmto bremenom sa budú musieť naučiť žiť, rovnako ako my všetci, ktorí sme aj kvôli ich zlým rozhodnutiam stratili počas pandémie niekoho blízkeho.
Andrea Kalavská, bývalá ministerka zdravotníctva
Pozíciu ministra počas pandémie nezvláda, po prvej vlne rezort nepripravil na príchod druhej vlny, dá sa povedať, že prípravu skoro až odignoroval. Riadenie pandémie je chaotické, zle komunikované, neprehľadné. Odporúčania odborníkov nedokáže pán minister vo vláde presadiť, čo sa výrazne prejavilo pred Vianocami a dôsledky v počtoch chorých, hospitalizovaných a počtoch úmrtí vidíme teraz. Na otázku, čo sa mu podarilo, neviem odpovedať. Pán minister veľmi málo komunikuje so zástupcami sektoru zdravotníctva – hlavnými odborníkmi, odbornými spoločnosťami, jeho rozhodnutiam chýba odbornosť a opora v dátach, ktoré nám chýbajú. Veľmi sporné sú jeho personálne výmeny naprieč celým rezortom. Sme krajinou s najväčším počtom úmrtí, čo ma ako človeka veľmi mrzí a je mi to ľúto… Na čo ešte chceme čakať?
Tomáš Drucker (Dobrá voľba), bývalý minister zdravotníctva za stranu Smer
Minister zdravotníctva Marek Krajčí presluhuje. Vnímam ho ako slušného človeka, ktorý sa však nemal stať ministrom zdravotníctva, pretože nemá manažérske predpoklady na výkon takejto funkcie. Zvlášť to cítiť v čase súčasnej krízy, keď je potrebné rázne a systematicky krízovo riadiť celú spoločnosť. Minister Krajčí reaguje príliš neskoro a spôsobuje tým veľké a zbytočné škody a straty na životoch. Nemocnice máme nezmyselne všetky červené a historicky najviac ľudí zomiera doma, pretože sa nevedia dostať k zdravotnej starostlivosti. Covid semafor prišiel mesiace po tom, ako mal byť zavedený, na nové formy vírusu reaguje príliš neskoro, nedokáže prakticky nič presadiť a pôsobí ako štatista. Výrazne oslabuje dôveru občanov v autoritu štátu, ktorý fatálne zlyháva a nemá situáciu pod kontrolou. Pán minister Krajčí by naozaj mal čo najskôr ponúknuť svoju funkciu zdatnejšiemu manažérovi.
Rudolf Zajac, bývalý minister zdravotníctva za stranu ANO
Nemal ani nastúpiť. Nezvláda nie iba pandémiu, ale aj svoje ministrovanie ako také, pretože vôbec nerozumie problematike zdravotníctva. Je to ako keby slepý policajt mal riadiť dopravu na komplikovanej križovatke. Neviem si spomenúť, či sa mu niečo podarilo, no vážne chyby robí v personálnej politike, v legislatíve, v chápaní systému.
Za jeho najväčšiu politickú chybu považujem, že nechápe význam slova koaličná spolupráca, i keď v tomto vo vláde nie je iba on sám. Odľahčene povedané – ten, kto by ho mal nahradiť, by mal byť krížencom Einsteina a Old Shatterhanda. No vážne: nie je veľa takých ľudí, čo by vedeli, mali odvahu a aj strategicko-taktické vlastnosti, to všetko musí mať minister zdravotníctva. Viem o jednom, maximálne dvoch ľuďoch, ktorí by spĺňajú aspoň dve tretiny požiadaviek. Vážne však pochybujem, či by sa s touto vládnou partiou do toho pustili, hoci určite nie sú ani Smer či Hlas pozitívni.
Dušan Zachar, analytik INEKO
Myslím si, že v momentálnej situácii by odstúpenie ministra zdravotníctva nič neriešilo. Na skladanie účtov bude čas v pokojnejšej atmosfére. Je pravda, že čas pandémie si vyžaduje krízových manažérov, ktorí sú rozhodní a na druhej strane počúvajú aj iné názory a zároveň vedia spoločnosť svojou dobrou a presnou komunikáciou a argumentmi upokojovať a presviedčať o opodstatnenosti a logickosti prijímaných opatrení. To sa nie vždy darilo. Ale treba tiež dodať, že spomedzi ministrov Matovičovej vlády bol minister zdravotníctva Marek Krajčí ten, ktorý presadzoval tvrdšie protiepidemické opatrenia a skorší a tvrdší lockdown. Niekedy zostal so svojimi návrhmi vo vláde osamotený, pričom niekedy nemal podporu ani od premiéra.
Martin Vlachynský, analytik INESS
Hoci nám neprislúcha ako ekonomickému inštitútu hodnotiť, či by mal niekto odstúpiť, alebo nie, tak pozitíva sa mi hľadajú ťažko. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti stále viac-menej funguje, napriek rekordným číslam hospitalizovaných. Neviem však, do akej miery je to zásluha ministra. Celkovo jeho pôsobenie je však pre mňa zatiaľ sklamaním. Ministerstvo komunikuje horšie ako za čias Smeru, veľa vecí sa deje za zavretými dverami, či už v rámci tvorby novej legislatívy, alebo v podobe náhlych personálnych zmien. Prípravy na druhú vlnu pandémie boli minimálne. Nevyužitý priestor bol v centralizácii covidových lôžok, vytvorení dostatočných zásob materiálu a liekov, legislatívnej príprave na experimentálne nasadenie nových liekov, je neporiadok v dátach, chaotická stratégia v testovaní, žiadne dohody o vzájomnej výpomoci zo zahraničia, nedoriešené administratívne kroky, napríklad pri vydávaní potvrdení o prekonaní nákazy. Žiaľ, celá zdravotnícka politika pokračuje v 15-ročnom trende postupu bez jasnej vízie, opäť nám tu dominujú staré „smerácke“ témy, ako snaha minimalizovať konkurenciu v sektore, nekonečné oddlžovanie nemocníc či záchrana Všeobecnej zdravotnej poisťovne z peňazí všetkých poistencov.
Andrea Letanovská (Za ľudí), lekárka, anestéziologička:
Minister podľa mňa nezvláda svoju pozíciu, hoci sa mu podarilo to, že našiel odvahu na výmenu niektorých vysokých funkcionárov a na prerušenie niektorých väzieb v slovenskom zdravotníctve. Na výber nových riaditeľov však nemá veľmi šťastnú ruku. Lojalitu, prípadne hodnotový súzvuk úplne povýšil nad expertízu a lidership. Vecí, kde pochybil, je viac, v jeho krokoch mi chýba konzistentnosť, vedomie zmyslu a naplnenia cieľa. Jednotlivé opatrenia sa často menia, nerešpektujú odborníkov a navyše nie sú dobre odkomunikované. Čiže aj dobré kroky sú prijímané s nevôľou a nedôverou. Myslím, že podlieha rôznym vplyvom a sám nie je úplne stotožnený s tým, čo nakoniec spraví. Smerom k riadeniu pandémie by mal byť jeho hlas vo vláde omnoho silnejší, no neviem, kto by ho mal nahradiť.
Mária Lévyová, šéfka Asociácie na ochranu práv pacientov
Situácia s pandémiou na Slovensku je žalostná a, žiaľ, pre mnohých z nás vyčerpávajúca. Na konci so silami nie sú len zdravotníci, rodičia detí, drobní podnikatelia, ale aj my pacienti. Mnohí z nás čakajú na zákroky a vyšetrenia dlhé mesiace a vyhliadky na zlepšenie zatiaľ nevidíme. Navyše, aj na vyjadreniach ministra zdravotníctva v posledných dňoch badať, že si so situáciou už nevie dať celkom rady. Uvedomujeme si, že manažment takej krízovej situácie, v akej sa dnes nachádzame, nie je vôbec jednoduchý. Urobilo sa však viacero chýb, na ktoré teraz doplácame. Za pacientov musíme pozitívne hodnotiť, ako rezort zdravotníctva reflektoval na naše požiadavky vo veci urgentného očkovania rizikových skupín pacientov.
Na základe nášho memoranda, ktoré sme adresovali vláde Slovenskej republiky, ministrovi zdravotníctva a výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, došlo k uprednostneniu týchto rizikových skupín v rámci vakcinačnej stratégie proti ochoreniu COVID-19. Vypočutí sme boli aj v prípadne celoplošného testovania, kde sme žiadali o udelenie výnimiek z testovania pre rizikových pacientov.
Už aj v minulosti sme viackrát poukazovali na to, že riadenie ktoréhokoľvek sektora, a zdravotníctva obzvlášť, si vyžaduje otvorenú a odbornú diskusiu. A na jej absenciu od nástupu súčasnej vlády poukazovali viacerí. Na Slovensku máme množstvo šikovných, zanietených a skúsených ľudí, ktorí chceli a stále chcú podať pri riešení súčasnej pandemickej situácie pomocnú ruku. Treba to len využiť.
Súčasná situácia si vyžaduje silného manažéra, lídra, ktorý bude mať pod sebou tím skúsených odborníkov z radov epidemiológov, zdravotníkov, analytikov a mnohých ďalších. Otázkou je, k čomu by odvolanie ministra prispelo. V susednej Českej republike menili ministra hneď niekoľkokrát. Či je toto cesta, nevieme v tejto chvíli zhodnotiť. My ale určite vidíme riešenie v diskusii a spolupráci s odborníkmi, ktorí vedia, ako nepriaznivý vývoj na Slovensku zvrátiť. Inšpirovať sa môžeme aj inými krajinami, ktoré sú v zvládaní epidémie úspešnejšie ako my. Odhliadnuc od skutočnosti, kto riadi našu krajinu, však aj naďalej platí, že práve na zodpovednosti nás ľudí to celé stojí a padá. Mnohí z nás sú už unavení a otrávení z celej tejto situácie, a tak ostražitosť klesá. Kým ale nepristúpime k riešeniu situácie s plnou vážnosťou, túto vojnu nemáme šancu vyhrať.