Tvrdí, že tak by mali súdy pracovať efektívnejšie a spory končiť rýchlejšie. Od novej súdnej mapy si sľubuje aj väčšiu špecializáciu sudcov na konkrétnu agendu, teda aby sa napríklad trestný sudca nevenoval obchodnému právu, a očakáva tiež skutočne náhodné prideľovanie spisov. Rozbiť chce aj rodinné klany v justícii. Podarí sa však ministerke presvedčiť verejnosť, najmä však samotných sudcov, že je nové rozloženie súdov správne?
Kolíkovej plány sa najnovšie snaží krotiť už aj najvyšší samosprávny orgán justície – Súdna rada. Tá sa v stredu uzniesla – napriek tomu, že až tretinu jej členov nominovala súčasná vládna koalícia – že so zámerom nového usporiadania súdov sa nemôže plne stotožniť. Odmieta najmä zrušenie krajských súdov v Bratislave a v Košiciach, a tiež žiada ministerku, aby posunula účinnosť navrhovaných zmien kvôli nedostatočnej pripravenosti. Ministerka zatiaľ nevidí dôvod, aby od svojho zámeru ustupovala.
Ku kritike sa už skôr pridali aj ďalšie inštitúcie, keďže zmena územno-správneho členenia má priamy dosah na systém prokuratúry, polície či notárov. Reforma môže spôsobiť viac škôd ako osohu, varoval aj predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas. A s kritikou sudcov sa stotožnila aj Rada prokurátorov.
Ešte v polovici januára tretina sudcov naprieč Slovenskom podpísala otvorený list, v ktorom ministerku upozorňujú, že nová súdna mapa nerieši zásadné problémy súdnictva. Teda preťaženosť súdov, vymožiteľnosť práva, dĺžku súdnych konaní či nedostatok zamestnancov. Je to zatiaľ najpočetnejšia iniciatíva sudcov v novodobej histórii Slovenska – podpis pod list pripojilo 320 sudcov, pričom spolu ich je zhruba 1 100.
„S plnou vážnosťou upozorňujeme na to, že schválením novej súdnej mapy sa vystavuje celá spoločnosť riziku ďalekosiahlych negatívnych následkov, v dôsledku ktorých sa spomalí súdne konanie a sťaží prístup občanov k spravodlivosti,“ zdôraznili podpísaní sudcovia.
Ministerka odpor sudcov očakávala.
„Za kľúčovú pre reformu justície považujem reorganizáciu súdnej mapy, ktorá bude ťažká,“ priznala Kolíková ešte vlani v máji v rozhovore pre denník Pravda. „Uvedomujem si, že bude dôležité robiť túto reformu so sudcami a je dôležité o tom veľa diskutovať. Do diskusie pôjdem s tým, že svoj návrh považujem za správny, ale budem pripravená robiť aj zmysluplné ústupky. Určite to nestojí tak, že prídem s návrhom, a ak neprejde, odídem,“ zdôraznila vtedy ministerka.
Krajské súdy v Bratislave a v Košiciach potrebujeme
Súdna rada pripomienkovala viacero vecí v návrhu.
„Zo zásadných pripomienok, ktoré boli prijaté, prichodí spomenúť vypustenie tých ustanovení z návrhu zákona, ktorými sa zrušujú krajské súdy v Bratislave a v Košiciach. Súdna rada zastáva názor, že v týchto mestách by krajské súdy mali byť zachované z právno-politického, historického aj praktického hľadiska. Rovnako by sa mal vytvoriť v Bratislave aj krajský súd v správnom súdnictve,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller.
Ministerka zatiaľ deklaruje, že všetkými pripomienkami sa bude zaoberať. „Som vždy pripravená vypočuť si pripomienky a návrhy a prípadne ich aj zapracovať do materiálu, ak ide o úpravy, ktoré majú zmysel. Materiál je stále v medzirezortnom pripomienkovaní, ktoré sme opakovane predlžovali práve preto, aby bol vytvorený čo možno najväčší priestor na oboznámenie sa s ním. Následne budeme doručené pripomienky vyhodnocovať,“ reagovala Kolíková pre Pravdu.
„V každom prípade som otvorená rôznym formám diskusie a rozhovorov a neodmietam žiadnu požiadavku na odpoveď, stanovisko či osobné stretnutie, ak to má pomôcť reforme justície a kvalite súdnej mapy ako celku. Dôležité pre mňa je zachovať cieľ súdnej mapy, teda zväčšiť súdne obvody, čo umožní, aby sa viac sudcov mohlo venovať jednému typu agendy, mohli sa tak špecializovať, čo zasa prinesie kvalitnejšie rozhodnutia a z dlhodobejšieho hľadiska aj rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodovanie súdov. Bonusom vyplývajúcim zo zväčšenia súdnych obvodov má byť aj zníženie rizika existencie a pretrvania korupčných väzieb v súdnictve,“ vysvetlila Kolíková.
Zásadné pripomienky navrhla členka rady Petra Príbelská. Za najdôležitejší argument považuje práve špecializáciu sudcov na jednotlivé agendy. „Je efektívne ponechať špecializáciu na súdoch, na ktorých existuje, ako ju nanovo vytvárať a presúvať tam, kde neexistuje, napríklad do Prešova či Trnavy. Hlavné mesto Bratislava má aj z historických dôvodov disponovať odvolacím súdom. V prípade Košíc ide o druhé najväčšie mesto v republike, metropolu východného Slovenska, sú tam aj historické dôvody, Právnická fakulta UPJŠ. Tento súd je dlhé roky špecializovaný na jednotlivé agendy. Principiálne zotrvávam na tom, že tam, kde je špecializácia, mala by byť zachovaná, a presúvať tie súdy, kde špecializácia nie je,“ zdôraznila Príbelská. Jej zásadnú pripomienku podporilo až desať členov rady.
Za rušenie niektorých súdov
Až štyria členovia Súdnej rady, vrátane Marcely Kosovej, ale dlhodobo presadzujú ešte kritickejšiu pozíciu. Kosová navrhla odmietnuť takmer celú navrhovanú úpravu. „Nesúhlasím vôbec so zmenou súdnej mapy vo vzťahu ku krajským a správnym súdom,“ zdôraznila. S jej návrhom sa stotožnilo päť členov.
Zároveň si však až 12 členov Súdnej rady myslí, že Kolíkovej návrh je príliš uponáhľaný a účinnosť navrhovaných zmien by mala byť posunutá na neskôr. Kolíkovú však môže tešiť, že podobne ako aj väčšina kritikov aj Súdna rada podporila samotný cieľ reformy – zmeny, ktoré budú viesť k špecializácii sudcov a tým aj k vyššej efektivite súdov.
„Súdna rada odmietla návrh na takú úpravu návrhu zákona, ktorá by vlastne znamenala jeho faktické stiahnutie z legislatívneho procesu. Rovnako Súdna rada nesúhlasila s tým, aby sa rušil niektorý z existujúcich krajských súdov. Negatívne stanovisko bolo prijaté aj pri nesúhlase so zlučovaním, resp. rušením niektorých najmenších okresných súdov,“ doplnila Müller.
Neznamená to však, že Kolíková bude ochotná si dať celú svoju reformu rozbiť. „Zároveň platí, čo som už niekoľkokrát povedala. Myslím, že celá súdna mapa tak ako je položená stôl, dáva zmysel. Je naozaj potrebné zväčšiť súdne obvody, či sa to týka okresov alebo krajov, aby sme mali špecializovaných sudcov na hlavné agendy. Myslím, že každý, kto sa obráti na súd, tak chce, aby o jeho veci bolo rozhodnuté v primeranom čase a aby o tom rozhodoval sudca, ktorý sa špecializuje na tú oblasť, v ktorej sa sporíme. Toto je mojím cieľom. Nič viac, nič menej. O tom je aj predložený legislatívny návrh, ktorý zároveň skutočne nie je žiadnou revolúciou. Vychádza zo súdnej mapy, ktorú sme tu fakticky mali do roku 1996 s nejakými obmenami, ale nevidím teraz žiaden dôvod, aby som od tohto zámeru ustupovala,“ dodala Kolíková.
Podľa pripravovaného zákona o sídlach a obvodoch súdov má prejsť reformou celé územné členenie slovenských súdov všetkých úrovní. Z 54 okresných súdov má byť po novom už len 30 všeobecných súdov. V Bratislave a v Košiciach majú rozhodovať dva mestské súdy. Zaniknú aj krajské súdy, pričom o odvolaniach sa má rozhodovať už len v Prešove, Banskej Bystrici a v Trnave. Osamostatnená správna agenda sa bude riešiť zasa len v Nitre, Žiline a v Košiciach, ktorým bude nadriadený nový Najvyšší správny súd v Bratislave.
Ministerka svoj zámer predložila na konci minulého roka na posúdenie ostatným rezortom, ktoré ho môžu pripomienkovať do 1. marca. Po vyhodnotení by sa mala materiálom zaoberať vláda a ak ho následne schváli aj Národná rada, podľa aktuálnej podoby by už v lete na budúci rok mali ľudia chodiť na súdy po novom.