Čo môže spustiť takéto správanie sa u človeka?
Buď sú to dôvody ľudsky zrozumiteľné – čo môže byť chronický alebo akútny konflikt rôznej intenzity, ideologický spor či zištné dôvody, ktoré môžu viesť k takémuto konaniu. Tak isto to môže byť aj pocit krivdy. Rodičia mu mohli vyčítať, že nepracuje, nezarába peniaze a žije na ich úkor. Alebo dôvody ľudsky nezrozumiteľné, čo sú rôzne psychické choroby. Tie môžu viesť k tomu, že človek nereálne vyhodnotí danú situáciu, stratí kontakt s realitou a to, čo reálne nevidí a v dôsledku choroby vykoná, je povedzme agresívne, nezrozumiteľné. Koná tak, že ak sa na neho díva zdravý človek, nedáva mu to zmysel. Takéto konanie je pre zdravých jedincov ľudsky cudzie. A v tomto prípade, o ktorom sa rozprávame, sa vlastne mohlo udiať hocičo.
Mohol konať páchateľ napríklad pod vplyvom alkoholu?
Takáto rozšírená vražda pod vplyvom alkoholu nebýva. Keď sa ľudia opijú, stačí im aj malicherný dôvod, aby jeden druhého zabil. Ale vzhľadom na to, že ide o dvoch veľmi blízkych ľudí, mne sa skôr ponúka duševná choroba. U tohto človeka, napriek tomu, že sa javil ako bezproblémový, mohla jeho choroba prerásť do takzvaného raptusu, čo je náhly záchvat zúrivosti po úzkostnom stave.
Uvedomoval si vôbec, čo robí?
Jeho duševný stav bude predmetom skúmania znalcov z odboru psychológie a tí posúdia, či vedel alebo nevedel, čo robí. Alebo to mohol byť stav, keď čiastočne vedel a čiastočne nevedel. To, že to navonok vyzeralo ako zmysluplné konanie, môže byť spôsobené ešte ďalšími rôznymi dôvodmi. Okrem duševnej choroby mohli tento jeho stav spôsobiť napríklad aj hlasy. Tie kážu človeku, čo má robiť a on pod vplyvom tých hlasov alebo rôznych porúch myslenia či rôznych bludov urobí to, čo urobil. Teda – že niekoho zabije. V tomto prípade to bol veľmi blízky človek, ale mohol zabiť aj úplne cudzieho človeka, o ktorom si tá jeho choroba myslí, že ho nejakým spôsobom prenasleduje alebo mu ubližuje. Takéto násilné konanie s následkom smrti je však u duševne chorých veľmi zriedkavé.
Polícia hovorí, že môže dostať doživotie. Mohol by byť kvôli chorobe oslobodený?
Oslobodený nie, ale oslobodený spod trestu áno. Bude mu však nariadená liečba, ktorá môže trvať niekoľko rokov, niekedy aj doživotne. Tí ľudia, ktorí konali pod vplyvom duševnej choroby, nevedeli, čo robia, nemôžu byť trestaní za niečo, za čo nemôžu. Súd im nariadi ústavnú psychologickú liečbu v detenčnom ústave. Čiže to, že by ho pustili na slobodu, asi neprichádza do úvahy.