Zuzana Čaputová, prezidentka SR
Sú to tri roky od tragickej udalosti, ktorá sa stala v histórii mementom. Od začiatku bolo jasné, že ich smrť nie je náhodná a že úzko súvisí s investigatívnou prácou Jána Kuciaka. Udalosti posledných mesiacov potvrdzujú, že to, o čom písal, boli pravdivé podozrenia. Dnes už vieme a poznáme tváre vykonávateľov vraždy, ale pre spravodlivosť na Slovensku je veľmi potrebné, aby boli odsúdení aj objednávatelia tejto vraždy, a veľmi dúfam, že v najbližších mesiacoch sa toho dočkáme. Venujme, prosím, dnes večer minútou ticha spomienku Jánovi a Martine. (vyhlásenie na námestí SNP)
VIDEO: Prezidentka Zuzana Čaputová si uctila pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v Bratislave na námestí SNP.
Zuzana Kusá, sociologička:
Hodnotí sa to veľmi ťažko. Do hry totiž za ten čas vstúpili ďalšie silné udalosti, ktoré menia našu spoločnosť. Príkladom môže byť napríklad súčasná pandémia, s ktorou súvisí klesajúca dôvera ľudí v štát. Nie je možné jednoznačne ťahať vývojovú niť od vraždy až do dnešného dňa. Treba tiež povedať, že je zložité udržať občiansku spoločnosť permanentne pripravenú chrániť ideály slušnosti, a pritom ostávať mimo politiky. To je aj prípad hnutia Za slušné Slovensko.
Miroslav Řádek, politológ:
Na spoločnosti sa táto vražda podpísala veľmi zásadným spôsobom. Jej následky sa prejavili v dvoch dôležitých voľbách – prezidentských a parlamentných. Kuciakova vražda zmobilizovala časť verejnosti k tomu, aby dala dôveru inému vládnemu kabinetu, bez Roberta Fica a strany Smer. Práve na Fica vyvolala vražda obrovský verejný tlak, ktorý si najskôr nepripúšťal, no napokon odstúpil z postu predsedu vlády. Vďaka tomu vznikla nová vláda, ktorá deklaruje, že chce vrátiť ľuďom vieru v spravodlivosť. No a do istej miery umožnila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj vznik strany Hlas – sociálna demokracia.
Alena Krempaská, ľudskoprávna aktivistka:
Vzhľadom na to, ako je spoločnosť rozdelená, to nemožno zovšeobecňovať. Objektívne posuny, najmä zatýkanie a väzobné stíhanie dovtedy nedotknuteľných osôb, malo potenciál presvedčiť verejnosť o tom, že štát vie zabezpečiť skutočnú spravodlivosť. Dosadením Daniela Lipšica do funkcie špeciálneho prokurátora sa však akoby vraciame oblúkom o mnoho rokov späť a je odôvodnené sa obávať, že výsledky vyšetrovaní a prípadné súdne verdikty verejnosť neprijme, aj keby boli podložené akýmikoľvek dôkazmi.