Súčasná vláda podľa neho napĺňa ideály slušnosti a spravodlivosti, ktoré boli hlavnou témou protestov po vražde, len čiastočne. Pripomína, že nebyť vraždy, niektoré politické strany by v parlamente nemali svoje zastúpenie a niektoré by dokonca vôbec neexistovali.
Ako sa na slovenskej spoločnosti podpísala vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?
Veľmi zásadným spôsobom. Jej následky sa prejavili v dvoch dôležitých voľbách – prezidentských a parlamentných. Kuciakova vražda zmobilizovala časť verejnosti, aby dala dôveru inému vládnemu kabinetu, bez Roberta Fica a strany Smer. Práve na Fica vyvolala vražda obrovský verejný tlak, ktorý si najskôr nepripúšťal, no napokon odstúpil z postu predsedu vlády. Vďaka tomu vznikla nová vláda, ktorá deklaruje, že chce vrátiť ľuďom vieru v spravodlivosť. No a do istej miery umožnila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj vznik strany Hlas – sociálna demokracia.
Bola po vražde dostatočne vyvodená politická zodpovednosť?
Určite áno. Vyvodil ju bývalý predseda vlády Fico, ale aj bývalý minister vnútra Robert Kaliňák. Pred nimi ešte minister kultúry Marek Maďarič. V tomto ohľade by mali byť očakávania verejnosti naplnené.
Je možné povedať, že súčasná vláda, ale aj opozícia, je dôsledkom nešťastnej udalosti spred troch rokov?
Áno. Ak by sa táto vražda nestala, je možné, že by preferencie strany Smer o niečo klesali, no jej volebný výsledok by sa nachádzal niekde okolo 20 percent. Asi ťažko by z nej potom odchádzali nespokojní straníci, z ktorých sa sformovala strana Hlas. Nie je vylúčené, že Smer by bol aj naďalej vládnou politickou stranou. Taktiež by bez vraždy neboli v parlamente minimálne dve politické strany, ktoré sú momentálne súčasťou vládnej koalície – Sme rodina a Za ľudí, ktoré ako protestné strany ťažili z nespokojnosti v spoločnosti.
Ako vnímate, že hnutie Za slušné Slovensko nakoniec nevstúpilo do politického boja?
Nie som prekvapený, že hnutie Za slušné Slovensko dnes v podstate neexistuje. Vzniklo vo veľmi špecifickej situácii a atmosfére. Stretli sa v ňom ľudia, ktorí mali rôzne názory a predstavy o budúcnosti Slovenska. To, čo ich spájalo, bol odpor k tomu, ako sa vtedajšia vláda stavala k vražde dvoch mladých ľudí. Je to veľmi podobné ako v prípade Verejnosti proti násiliu v časoch nežnej revolúcie. Bola to pomerne široká platforma zastúpená rôznymi osobnosťami, ktoré sa časom rozišli.
Ako na spoločnosť vplýva to, že za objednávku vraždy stále nebol nikto právoplatne odsúdený?
Verejnosť, ktorá celý proces sleduje, má vo všetkom do veľkej miery jasno. Po tom, čo boli odsúdení vrahovia, sa im natíska jasný rozsudok aj pre tých, čo sú obvinení z objednávky vraždy. Keby sme nechali spravodlivosť na dav, bolo by to jasné. Treba si ale uvedomiť, že o tom musia rozhodnúť nezávislé súdy. Nie je možné niekoho odsúdiť na 20 rokov bez toho, aby sme dôsledne dokázali jeho vinu. Ak Najvyšší súd skonštatuje, že dôkazy nie sú na odsúdenie Mariána Kočnera a Aleny Zsuzsovej dostatočné, bude musieť verejnosť tento rozsudok prijať s pokorou.
Drží sa súčasná vláda ideálov slušnosti a spravodlivosti, ktoré prezentovalo hnutie Za slušné Slovensko v časoch protestov po vražde?
Čiastočne tieto ideály nesie aj strana Za ľudí, možno aj SaS. Isté je, že voliči sú najviac sklamaní z hnutí Sme rodina a OĽaNO. Stranu Za ľudí môžeme vnímať najprincipiálnejšie z hľadiska jej vzťahu k hodnotám. Ukázal to aj posledný postoj Veroniky Remišovej k vakcíne Sputnik. Paradoxne však na to dopláca svojou nepopularitou. Viacerí členovia vlády sa stále hlásia k tomu, že chcú zo Slovenska funkčný štát s lepšou vymožiteľnosťou spravodlivosti. Samotný predseda vlády hovorí, že je bojovníkom proti mafii. Myslím si však, že tieto ideály sú už len deklarované. Vidíme, že súčasná vláda sa správa úplne rovnakým spôsobom ako predchádzajúce kabinety. Koaličné politické strany momentálne nebojujú o voliča, ale si „delia koláč“. Videli sme to napríklad pri nápade o delení eurofondov podľa zisku vo voľbách alebo účelových zmenách v stavebnom zákone či verejnom obstarávaní. Veľa vládnych politikov sleduje najmä svoje záujmy a nie hodnoty. Ak by sme mohli poznať názor Jána Kuciaka na to, čo sa stalo s krajinou po jeho vražde, pýtam sa: Bol by so súčasným stavom spokojný? Možno by nám povedal, že čiastočne áno, ale v niečom ešte stále máme rezervy.