Ako Krajniak dodal, diskusia by mala byť minimálne o tom, za akých podmienok povoliť ľuďom individuálne pristupovať k Svätému prijímaniu a spovedi tak, ako to bolo počas prvej vlny pandémie. Uviedol to vo svojom profile na sociálnej sieti. Krajniak argumentuje tým, že v zariadeniach sociálnych služieb klienti a aj zamestnanci žiadajú čoraz častejšie o duchovnú službu.
„Pretože na vlastnej aj sprostredkovanej skúsenosti vidia, že modlitba ľuďom pomáha. Zjednodušene povedané, v zariadeniach s koronavírusom, kde sa s klientami chodí modliť duchovný ich denominácie, v prípade katolíkov vysluhuje aj sviatosti Svätého prijímania, spovede, pomazania chorých, z takýchto zariadení nám hlásia lepšie priebehy ochorení klientov, ktorí majú aj duchovnú pomoc,“ doplnil Krajniak. Podotkol, že sa začal o túto skúsenosť zaujímať a pýtal sa v nemocniciach, či nemajú podobnú skúsenosť s duchovnou službou. „Dostal som viaceré potvrdenia takejto skúsenosti. Nie, nemám k dispozícii žiadnu vedeckú štúdiu a dôkazy. Asi sa ale môžeme zhodnúť na tom, že duchovná služba a modlitba ľuďom uškodiť nemôže. A vyzerá to tak, že viacerým ľuďom zjavne pomáha,“ dodal.
Historický príklad z Trnavy
Krajniak má podľa jeho slov aj jeden „overiteľný historický príklad“. V roku 1710 koncom jari zasiahol mesto Trnava mor. Prvá obeť bola zaznamenaná 19. júna 1710 a nasledovali mesiace tvrdého lockdownu, ale nepomáhali. V novembri 1710 bola Trnava stále „zavretá“, ale mor sa šíril ďalej a „kosil“ bohatých aj chudobných. Zúfalí občania sa podľa neho rozhodli v spoločnej modlitbe prosiť o pomoc Pannu Máriu a 21. novembra 1710 sa celé mesto zhromaždilo v Dóme sv. Mikuláša pri zázračnom obraze Panny Márie. „Potom po modlitbách v procesii obišli námestie a Trojičný stĺp a za hlaholu všetkých zvonov v meste sa vrátili naspäť do Dómu sv. Mikuláša. A stal sa zázrak. Od toho momentu mor skončil. Od toho momentu už v Trnave nikto na mor nezomrel,“ uviedol minister.
Minister má podporu u poslankyne Anny Záborskej (OĽaNO). „Pribúdajú dobré argumenty za otvorenie našich chrámov pre verejné bohoslužby za dodržania prísnych protiepidemických opatrení. Hovorme o nich a diskutujme o ďalších krokoch. Dúfam, že sa stretneme už čoskoro na spoločnej bohoslužbe,“ napísala na sociálnej sieti.
Téma otvárania kostolov na koaličnej rade
Najbližšia koaličná rada sa bude okrem iného venovať aj téme otvárania kostolov. Pre agentúru SITA to uviedol Peter Dojčan z mediálneho tímu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) považuje otváranie kostolov v momentálnej situácii za absolútne nezodpovedné. Odôvodňuje to tým, že kostoly navštevujú prevažne starší občania, ktorí sú v prípade koronavírusu najviac ohrozenou skupinou. „Ale ak chce niekto otvoriť kostoly, tak rovno môžeme otvoriť aj služby a obchody,” doplnil hovorca SaS Ondrej Šprlák.
Strana Za ľudí si uvedomuje situáciu veriacich, no prosí ich, aby ešte vydržali. „Epidemiologická situácia je najhoršia za posledné obdobie a je mimoriadne dôležité, aby sme dodržiavali a minimalizovali sociálne kontakty, ktoré sú hlavným zdrojom šírenia nákazy,“ reagovala. Verí v zlepšenie situácie vďaka očkovaniu a dodržiavaniu pravidiel, aby aj odborníci mohli odporúčať postupné uvoľňovanie opatrení vrátane bohoslužieb.
Matovič: Bolo by to veľké epidemiologické riziko
S prípadným otváraním kostolov v súčasnej epidemiologickej situácii nesúhlasí ani premiér Igor Matovič (OĽANO). „Bolo by to mimoriadne epidemiologické riziko,“ uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii s tým, že to je jeho názor. Zároveň si nemyslí, že by to inak vnímali odborníci.
Bývalej ministerke kultúry Ľubici Laššákovej (Hlas-SD) sa zdá Krajniakovo uvažovanie „ako z iného sveta”. „Nemocnice sa plnia tými najohrozenejšími, ale on chce otvoriť kostoly, aby nákaza vyčíňala medzi nimi ďalej. Nečudujem sa, že táto vláda nezvláda boj s pandémiou. Ako by aj mohla, keď viera a ideológia stoja nad vedeckými faktami a opatreniami,” napísala vo svojom profile na sociálnej sieti.
Mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko (PS) návrh Krajniaka odmieta. V čase vrcholiacej pandémie považujú progresívci takýto nápad za krajne nezodpovedný a nebezpečný. V tlačovej správe o tom informoval riaditeľ komunikačného oddelenia PS Radovan Choleva. „Slovensko je dnes najhoršie na svete nielen v počte úmrtí, ale už aj v počte hospitalizácií s koronavírusom na milión obyvateľov. V tejto situácii vyzvať na otvorenie kostolov, aby sa v nich občania hromadne modlili za ukončenie pandémie, je krajne nezodpovedné a nebezpečné,” uviedla predsedníčka PS Irena Bihariová.
Europoslanec a podpredseda PS Michal Šimečka upozornil, že hromadné stretávanie sa v kostoloch vedci vyhodnotili ako jednu z najrizikovejších aktivít.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) podľa slov podpredsedu Tomáša Merašického žiada vládu, aby pred blížiacimi sa Veľkonočnými sviatkami najneskôr od konca marca umožnila veriacim účasť na bohoslužbách a cirkevných obradoch v súlade s prísnymi protipandemickými opatreniami a primeraným obmedzením maximálneho počtu zúčastnených osôb. „Návštevy bohoslužieb a duchovná služba kňazov občanom je dôležitá, veď v čase pandémie ľudia ešte viac potrebujú starostlivosť o svoj duchovný a sociálny rozmer. Žiadame preto, aby vláda našla racionálne riešenie pre verejné bohoslužby s dodržiavaním pravidiel,” doplnil predseda KDH Milan Majerský. Stanovisko poskytol Stano Župa z komunikačného oddelenia KDH.