Hra sa konala od 2. do 30. januára a okrem celkom nového modelu auta čitateľky a čitatelia Pravdy mohli vyhrať aj ďalšie skvelé ceny v celkovej hodnote viac ako 24 200 eur.
„Bolo to náramné prekvapenie, doma mi nikto neveril. Mysleli si, že si vymýšľam,“ spomína pani Vlasta z Košíc, ako oznamovala rodine, že vyhrala hlavnú cenu. Keď to rozprávala kolegom pri preberaní auta a v rukách držala kľúče od novučičkého tátoša, bolo vidieť, že sa pod rúškom usmieva.
Do redakcie Pravdy v Bratislave cestovala v noci vlakom, aby si hneď ráno mohla sadnúť do auta. Tešila sa, že si vyskúša, ako pradie motor, ale mala aj praktický dôvod – ešte pred obedom sa chcela vydať na cestu z hlavného mesta domov do Košíc.
VIDEO: Mať Pravdu sa oplatí. Čitateľka si z redakcie odviezla nový Seat Leon.
Z výhry má pravidelná čitateľka denníka Pravda i jeho webovej stránky obrovskú radosť. „Som súťaživý typ, zapájam sa do súťaží. Povedala som si, že teraz to skúsim tiež. Moja výhra je však veľká náhoda. Je to prvá výhra v živote. Ešte nikdy som nevyhrala,“ vysvetľuje pani Vlasta. Pokus vyšiel, spomedzi tisícok zúčastnených v súťaži Pravdy si šťastena vybrala práve ju. „Musela som sa opakovane pozrieť aj do novín, aj na web. Až potom som si povedala, že som to ja. Chytal ma v tej chvíli infarkt,“ hovorí.
V rodine pani Vlasty sa čítanie Pravdy dedí z generácie na generáciu. Noviny kupuje pravidelne vyše dvadsať rokov. „Otec ju vždy nosil domov, tak sme sa naučili Pravdu sledovať. Teraz najviac čítame o koronavíruse, čo je nové doma a vo svete. Prečítame si však vždy celé noviny,“ konštatuje.
Teraz je nezamestnaná. „Pracovala som pre slovenskú cestovnú kanceláriu v Chorvátsku. Vždy päť mesiacov som robila v Chorvátsku, starala som sa najmä o slovenských turistov, ktorí prišli k moru. Veď sa tak aj hovorí, že Chorváti majú slovenské more,“ objasňuje temperamentná čiernovláska. Prišla však pandémia a cestovný ruch ustal. „Som teda teraz bez práce, nič sa nedá robiť. Uvidíme, čo bude v lete. Azda sa k tejto práci vrátim. Možno, keď sa otvoria hranice,“ krčí plecami a dodáva, že o to viac ju výhra potešila.
Pani Vlasta má síce vodičský preukaz, ale nejazdí. „Desať rokov som nebola za volantom. Už som sa však rozhodla a objednala som sa na kondičné jazdy. To viete, aj sa budem báť, lebo auto je úplne nové, ale aj sa mi treba pripraviť, lebo na ceste sa môže všeličo stať,“ vraví rozhodne.
Kým ona sa ešte len na kondičné jazdy chystá, je presvedčená, že auto doma vyskúša ako prvý otec. „Máme staré, jedenásťročné. Dobre nám padne, že budeme mať nové,“ pokračuje radostne. Po otcovi auto požičia aj sestre a švagrovi. No a keď si už bude sama istá a trúfne si na slovenské cesty? „Budem opatrná, ale je to moje auto,“ potmehúdsky sa usmeje.
Napriek tomu, že už roky nekrútila volantom, prvú skúšobnú jazdu pri redakcii Pravdy si užila. A potom sa vydala na cestu – to už ako spolujazdec, domov do Košíc.
Šťastnú cestu!