Peniaze na výstavbu dlhodobo plánovanej podzemnej expozície, ktorá by vzácne pamiatky pred takýmito vplyvmi chránila, však chýbajú. Vedenie múzea sa ich teraz rozhodlo ponúknuť na adopcie, prostredníctvom ktorých by mohlo získať zdroje aspoň na ich kompletné opravy.
Skanzen ťažkých zbraní banskobystrického Múzea SNP.
Niektoré najstaršie vojnové stroje umiestnené v areáli banskobystrického múzea sú pod holým nebom od roku 1955. Väčšina z nich je takto vystavovaná od roku 1969, keď bol Pamätník SNP dokončený. Odvtedy sú stále vonku. Degradácia počasím, vodou či návštevníkmi je teda obrovská. Hoci na prvý pohľad v až takom katastrofálnom stave nie sú, ich vnútro je poriadne zhrdzavené.
S nápadom, ako ťažkú bojovú techniku zrekonštruovať, prišiel riaditeľ múzea Stanislav Mičev. „Keď som začal zverejňovať stav súčasných exponátov, začalo sa ozývať množstvo ľudí, že by chceli pomôcť. Zareagoval som teda návrhom, že v prípade záujmu si niektorý exponát môžu prevziať do adopcie,“ povedal Mičev.
Ako vo svetových múzeách
Pripomenul, že vo svetových múzeách sa to takto robí bežne. „Klub priateľov Múzea SNP pravdepodobne zriadi transparentný účet, na ktorý budú môcť ľudia prispievať nejakou sumou. Prípadne môžu zozbierať peniaze od viacerých priaznivcov,“ priblížil.
K jednotlivým exponátom plánujú zverejniť, akú čiastku si jeho oprava bude vyžadovať. „Podľa toho si prispievatelia môžu vybrať. Stačí, keď do správy pre prijímateľa napíšu, ktorému predmetu svoje peniaze venujú,“ objasnil. Celé to plánujú odštartovať ešte v priebehu februára.
Vážny záujemca, ktorého identitu zatiaľ Mičev nechce prezradiť, sa už ozval v súvislosti s lietadlom Li-2, ktoré počas Povstania pristávalo so zbraňami, s materiálom a príslušníkmi 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády na letisku Tri Duby.
„Na obnovu je ochotný prispieť väčším obnosom peňazí. Nakoniec sme však zvážili, že lepšie bude zrekonštruovať za ne tank LT 38. V zásade ho vieme dostať do pôvodného stavu s tým, že možno bude aj pojazdný,“ vysvetlil riaditeľ.
Tvrdí, že tento ľahký tank, s rokom výroby 1938, by potom mohli prezentovať na rôznych podujatiach nielen doma, ale aj v zahraničí. Opraviť chcú aj lietadlo, ale na to potrebujú balík peňazí značne prevyšujúci možnosti jednotlivcov. „Komunikujeme už so Slovenskou leteckou agentúrou, ktorá má nejaké nápady. Zatiaľ to nemáme konkrétne rozpracované,“ poznamenal Mičev.
Ako vo svetových múzeách
Vystavené delá potrebujú na renováciu sumu do 5-tisíc eur, pri tankoch a transportéroch to v rámci každého jedného exponátu prevýši 10-tisíc eur. „Hovoríme o prácach, ktoré ich nezachránia len na krátky čas. Najväčší problém je, že každý ten stroj musíme previezť mimo areálu, lebo v ňom to nie je možné uskutočniť. Budeme na to musieť nájsť vhodný priestor,“ podotkol riaditeľ. Zároveň vysvetlil, že človek, ktorý prispeje na niektorú z týchto pamiatok, bude mať pri nej tabuľku so svojím menom.
Mičev pokračoval, že po obnove sa už exponáty na pôvodné miesto nevrátia. Je to škoda, lebo práve v areáli múzea mali to pravé čaro. Po generálnej oprave sú však odhodlaní chrániť ich pod strechou. Tú by im mohla poskytnúť podzemná expozícia, na ktorú vláda odsúhlasila vyčlenenie nejakých peňazí ešte vo februári 2015. Doteraz sa však tento investičný zámer neuskutočnil.
„Celé to brzdia, ako vždy, financie. Zámer je však stále platný a robíme aspoň nejaké čiastkové veci. Z nórskych grantov sme napríklad získali zdroje na otvorený depozitár, ktorý pomaly začíname robiť,“ hovorí riaditeľ s tým, že komplexný projekt podzemnej expozície by odhadom vyšiel na 11 miliónov eur. Išlo by o jednu z najmodernejších expozícií v Európe. Keďže je to však v nedohľadne, pracovníci múzea sú odhodlaní hľadať priestory, kam exponáty po oprave umiestnia.
„Budeme sa snažiť dostať ich pod strechu. Vonku zostať nemôžu, veď len ak do jedného tanku vrazíme 50-tisíc, a potom znovu skončí v exteriéri, celé by to vyšlo nazmar. Za päť rokov by to bolo tam, kde teraz a peniaze v lufte. Musíme nájsť riešenie, iný variant nepripúšťame,“ tvrdí.
Múzeum preto zvažuje prenájom nejakej veľkej haly, do ktorej by sa zmestilo aj obrovské lietadlo. Vyhliadnutých už majú pár objektov. „Zatiaľ to vychádza tak, že prenájom by si vyžadoval navýšenie nášho rozpočtu o 150-tisíc eur ročne. V rámci záchrany vzácnych pamiatok by si štát takúto sumu mohol dovoliť,“ mieni Mičev.